Barbora F.

K prípadu Sandry Hemmeovej, ktorá je podľa názoru organizácie Innocence Project najdlhšie známou nespravodlivo odsúdenou ženou v histórii USA

Americká organizácia Innocence Project upozornila na svojej FB stránke na svoj článok s názvom 8 faktov o prípade Sandry Hemmeovej, ktoré potrebujete vedieť, ktorý vyvolal značný záujem a pochopiteľné pobúrenie zo strany verejnosti.      

Sandy Hemmeová je podľa názoru Innocence Project, ktorý sa venuje tomuto prípadu, nespravodlivo väznená 42 rokov. Organizácia dodáva, že strávila viac ako 4 desaťročia vo väzení za zločin, ktorý podľa dôkazov nespáchala, v dôsledku čoho je najdlhšie známou nespravodlivo uväznenou ženou v dejinách USA.

Hemmeová sa nikdy nevzdala nádeje, že jedného dňa bude jej meno očistené. 63 ročná Sandy bola podľa názoru Innocence Project nespravodlivo odsúdená za vraždu Patricie Jeschkeovej z roku 1980 v St. Joseph, v Missouri, po tom ako polícia zneužila jej duševnú chorobu a prinútila ju k tomu, aby urobila falošné prehlásenia, keď bola pod vplyvom sedatív a liečila sa kvôli halucináciám.

Hemmeovej advokáti sa snažia o to, aby bola rehabilitovaná. Vo februári 2023podali sťažnosť založenú na novom presvedčivom dôkaze jej neviny. Tento nový dôkaz, ktorý štát zatajoval počas desaťročí, smeruje k policajtovi, ako osobe, ktorá spáchala tento zločin.

Innocence Project v článku uvádza 8 základných faktov o tomto prípade. Odvoláva sa pritom aj na nedávno zverejnený článok s názvom Innocent woman confessed to Missouri murder, lawyers say. Was the real killer a cop?, ktorý sa detailnejšie venuje tejto kauze, a preto som aj ja z neho čerpala ďalšie informácie.

1. Hemmeová nebola v žiadnom spojení s obeťou, bola psychiatrickou pacientkou, ktorá sa liečila, keď sa na ňu zamerala polícia.V čase smrti obete, mala Hemmeová 20 rokov, bola pacientkou v štátnej nemocnici v St. Joseph, kde sa liečila kvôli sluchovým halucináciám, derealizácii a užívaniu drog. Hemmeová bola od 12. rokov v starostlivosti psychiatrov.

V tomto zverejnenom dokumente sa uvádza, že keď mala trinásť rokov, prvý krát sa pokúsila o samovraždu predávkovaním kokaínom. Počas ďalších šiestich rokov bola hospitalizovaná v rôznych zariadeniach. O samovraždu sa pokúsila ešte tri, či štyri krát. Sedem krát bola prijatá do štátnej nemocnice v St. Joseph, kde bola pacientkou v čase, keď ju polícia zadržala.

2. Hemmeová bola opakovane vypočúvaná políciou za extrémne donucovacích okolností.Polícia ju vypočúvala dlhé hodiny, počas toho, ako bola hospitalizovaná v nemocnici. V niektorých okamihoch bola pod vplyvom ťažkých liekov, v dôsledku čoho nebola schopná držať vzpriamene hlavu a bola pripútaná k stoličke. Počas donucovacích výsluchových taktík urobila výpovede, ktoré boli v rozpore so známymi faktami ohľadom zločinu a boli tiež vnútorne nekonzistentné.

Podľa aktuálnych údajov z The National registry of exonerations, došlo v USA (od roku 1989) k 3 293 rehabilitáciám, pričom 12 %nespravodlivo odsúdených urobilo falošné priznania; v prípadoch vrážd sa falošné doznania objavili v 22 % (289/1 289, naposledy videné dňa 3. 4. 2023).

Obeť – Patricia Jeschkeová bola dobodaná a zaškrtená vo svojom byte dňa 12. 11. 1980. Jej matka našla jej telo s niekoľkými zraneniami na hlave. Obeť mala na hlave vankúš a okolo hlavy mala krv.

Detektívi prvý krát navštívili Hemmeovú dňa 28. 11. 1980 v nemocnici St. Joseph, dva týždne po tom, ako bola Patricia Jeschkeová nájdená mŕtva na zemi vo svojej spálni.

V jednej svojej výpovedi Hemmeová povedala, že Joseph Wabski schmatol obeť, Hemmeová sa ho následne pokúšala zastaviť, ale on ju odstrčil. Wabski sa mal pokúsiť znásilniť obeť a potom ju mal opakovane bodnúť. Policajti však o niekoľko dní zistili, že Wabski tam nemohol byť v deň vraždy, pretože bol viac ako 70 míľ ďaleko. Hemmeová, ktorú konfrontovali s touto informáciou povedala, že nevie, či zabila obeť.

Dňa 10. 12. 1980 Hemmeová vypovedala na prokuratúre, že ona sama vzala obeti život v jej byte. Tvrdila, že sa domnievala, že mala lovecký nôž. Povedala: „Myslím si, že som ju ním bodla. Neviem. Neviem.“. Tvrdila tiež, že po vražde išla na 6. ulicu do Kansas City, kde zahodila peňaženku obete. Potom vraj strávila noc u svojich rodičov a na druhý deň zahodila nôž vparku v Lexingtone. Policajti tieto oblasti prehľadali, ale žiadnu zo spomínaných vecí nenašli.

Hemmeová na Štedrý deň napísala vo väzbe list svojej matke. Napísala v ňom, že je nevinná, ale že možno urobí dohodu o vine a treste. Mala zdravotné problémy, bola unavená a priala si umrieť. Požiadala matku, aby vychovala jej malú dcéru a napísala jej: „Daj jej vedieť, že jej mama nezabila tú pani.“.

Dňa 10. apríla 1981 Hemmeová predstúpila pred sudcu Schoenlauba kvôli dohode o vine a treste za vraždu. Prokurátor Mike Insco potvrdil, že nebude žiadať trest smrti, výmenou za Hemmeovej dohodu o vine a treste. Sudca následne požiadal Hemmeovú, aby vlastnými slovami vysvetlila, čo sa stalo v deň vraždy. Ona odpovedala: „Nuž zabila som Pat, viete. Bodla som ju do hlavy a zaškrtila som ju, viete, a niekoľko krát som ju udrela do hlavy. Neviem prečo.“. Hemmeová tvrdila, že v ten deň bola pod vplyvom drog. Schoenlaub poznamenal, že Hemmeová vyjadrila “určité pochybnosti“ v súvislosti s tým, čo robila pred a po vražde. Viac informácií neposkytla a vzhľadom k tomu, že neuviedla uspokojivé odpovede, sudca vyhlásil, že zamieta jej dohodu o vine a treste, tvrdiac, že prípad pôjde pred súd. Prokurátor však požiadal o prestávku. Sudca povedal, že ak sa Hemmeovej“vyjasní myseľ“, tak prehodnotí svoj postoj.

Po 20. minútach sa Hemmeová vrátila pred súd. Sudca sa jej opýtal, či je na tom teraz s pamäťou lepšie ako pred 20. minútami a ona odpovedala, že áno. Hemmeová povedala, že napadla Jeschkeovú. Sudca sa opýtal: „Prečo?“. Ona odpovedala: „aby som ju zabila.“. „Prečo ste ju chceli zabiť?“, opýtal sa jej. „Kvôli obchodovaniu s drogami, a tak ďalej.“, odpovedala. „Čo myslíte pod obchodovaním s drogami?“, spýtal sa sudca. „Predávanie drog, viete“, odpovedala „a oklamanie o peniaze“. Hemmeová povedala, že Jeschkeovú dobodala, zaškrtila “pančuchami“, a po tom akoobeť zomrela, zviazala ju telefónnym káblom. Prokurátor Insco povedal, že Hemmeovej prehlásenia sa “dokonale“ zhodovali s dôkazmi obžaloby. V článku sa však tiež uvádza, že pre ľudí, ktorí poznali Jeschkeovú a mali ju radi, bola myšlienka, že by dlžila Hemmeovej peniaze za drogy, absurdná. Obeť totiž neužívala drogy a bola popisovaná ako “veľmi puritánska“. V tomto dokumente sa k záznamu o pojednávaní týkajúcom sa dohody o vine a treste, píše nasledovné: „neboli nahlásení žiadni svedkovia zločinu a záznam z pojednávania ohľadom dohody o vine a treste neobsahuje žiadny druh dôkazu, ktorý by štát poskytol na pojednávaní, mimo vyhlásení získaných od odvolateľky samotnej…V zázname o pojednávaní ohľadom dohody o vine a treste, neexistuje žiadnynáznak o tom, že by boli súdu poskytnuté akékoľvek informácie o histórii inštitucionálnej liečby u odvolateľky… Obhajca nepoložil odvolateľke žiadne otázky a neurobil žiadne vyhlásenie v jej mene.“. Tentokrát však sudca Schoenlaub prijal Hemmeovej dohodu o vine a treste. Sandy tak bola odsúdená na doživotné väzenie bez možnosti podmienečného prepustenia po päťdesiatich rokoch.

Podľa aktuálnych údajov z The National registry of exonerations, z 3 293 rehabilitovaných osôb,24 %urobilo dohodu o vine a treste (799/3 293, naposledy videné dňa 3. 4. 2023).

Takmer o dva roky neskôr sa Hemmeovej prípad dostal opäť pred súd. Tentokrát mala nového advokáta – Larryho Harmana. Harman sa pokúšal o zamietnutie Hemmeovej dohody o vine a treste, na základe toho, že chcel dokázať, že jej predchádzajúciadvokát Dale Sullivan, bol neefektívny. Jedným z jeho svedkov bol Hemmeovej otec, ktorý svedčil, že Sullivan povedal, že ak sa Hemmeová “cíti vinná“, mala by urobiť dohodu o vine a treste.

Hemmeová vypovedala, že jej advokát Sullivan a prokurátor Insco, počas prestávky na súde v roku 1981 povedali, ako má odpovedať na otázky sudcu, aby si zaistila prijatie dohody o vine a treste. Tvrdila, že prokurátor jej povedal, aby zmienila telefónny kábel a Sullivan jej povedal, aby povedala príbeh, ktorý bude “znieť vierohodnejšie“. Na pojednávaní uviedla, že videla vraždu ako náhodná pozorovateľka, pričom na mieste videla troch mužov. Žiadny z nich z nich nebol Joseph Wabski. Sudca Frank Connet zamietol Hemmeovej žiadosť.

V roku 1984 odvolací súd v Missouri zrušil Hemmeovej “fatálne chybný“ rozsudok a rozhodol, že advokát Sullivan bol neefektívny a nereflektoval na požiadavku preskúmať jej mentálny stav. Sudca uviedol, že v prípade neexistovali žiadni známi svedkovia vraždy, a že jediný popis dôkazu obžaloby pochádzal od samotnej Hemmeovej.

Podľa aktuálnych údajov z The National registry of exonerations sa neadekvátna obhajobaobjavila v 27 %rehabilitácií (883/3 293, naposledy videné dňa 3. 4. 2023).

Keď sa Hemmeová postavila pred súd v roku 1985, opäť boli jej slová jediným dôkazom proti nej.  Väčšinu zo šesťhodinových výpovedí tvorili výpovede detektívov, ktorí vypočúvali Hemmeovú, a čítali jej výpovede pred porotou. Jej prehlásenia však boli nekonzistentné. Prokurátori uviedli, že motívom vraždy bolo jej nekontrolovateľné nutkanie ublížiť ľuďom. Porota Hemmeovú odsúdila.

Súčasní advokáti Hemmeovej tvrdia, že novo objavené dôkazy dokazujú, že je nevinná. Uvádzajú tiež, že jediným dôkazom, ktorý ju spája s vraždou sú jej rozporuplné a “fakticky nemožné“ vyhlásenia, ktoré z nej dostali vyšetrovatelia. Súčasne tiež povedali, že bolaschopná poskytnúť detaily o zločine až po tom, ako jej policajti ukázali Jeschkeovej zranenia.         

Dodali tiež, že porota, ktorá odsúdila Hemmeovú v roku 1985, nikdy nepočula o “usvedčujúcich dôkazoch“, ktoré zatajovali štátni úradníci, ktoré ukazujú, že vraždu mal spáchať Michael Holman, ktorého popísali ako skorumpovaného policajta. Policajt Holman bol černoch, ktorý zomrel v roku 2015. Sandy Hemmeová je beloška.

Harman, bývalý advokát Hemmeovej, povedal, že si myslí, že policajti zneužili Hemmeovej “mentálne krehký stav“, v čase keď ju vypočúvali. Vo svojom čestnom vyhlásení z roku 2022 uviedol, že „jej mentálna krehkosťbola dostatočne zrejmá na to, aby vedeli, žemali byť viac obozretní.“. Napísal tiež, že „V mnohých ohľadoch mal systém viac chrániť niekoho tak mladého, duševne chorého a zraniteľného.“.

Jane Pucherová, advokátka z organizácie Innocence Project, ktorá zastupuje Hemmeovú, uviedla, že polícia sa namiesto vyšetrovania kolegu policajta, zamerala na Hemmeovú, ktorá nemohla „byť citlivejšia na policajnú sugesciu a nátlak.“. Dodala, že „bolo jasné, že Sandy nemala žiadne vierohodné informácie o zločine, ale bola ľahký cieľ.“. Sandy Hemmeovú zastupujú aj ďalší traja obhajcovia – Andrew Lee, Natalie Bakerová a Sean O’Brien.

Judith Edersheimová, forenzná psychiatrička nedávno stanovila, že Hemmeovej„podstatné psychologické zraniteľnosti“ zvýšili pravdepodobnosť, že sa falošne obvinila z trestného činu. Vo svojej správe tiež zmienila, že Hemmeová prežila fyzické a sexuálne násilie.

3. Hemmeovej obhajca na súde nepredstavil žiadnych svedkov, pričom proces trval len jeden deň. Porota nikdy nepočula o silných donucovacích okolnostiach, za ktorých policajti získali jej vyhlásenia. Tieto vyhlásenia boli jediným “dôkazom“ proti nej pred súdom.

Porota nepočula o tom, že Bobby Cummings napísal Hemmeovej list v čase, keď bola vo väzbe, kde sa jej spýtal, či si pamätá na stopovanie jeho auta v popoludnie, keď sa stala vražda. Nepočula ani o tom, že pri policajnom výsluchu Cummings povedal, že ju viezol na Dearborn exit.

4. Porota nikdy nepočula o dôkaze z miesta činu, ktorý podporoval Hemmeovej nevinu.Hemmeová bola totiž vylúčená ako zdrojvšetkých vlasov a odtlačkov prstov, ktoré boli odobrané z miesta činu. Neexistoval žiadny fyzický, forenzný dôkaz, či očitý svedok, ktorý by spájal Hemmeovú s obeťou, alebo s miestom činu.

Duncan, neskorší obhajca Hemmeovej, povedal porote o Holmanovom pokuse použiť kreditnú kartu obete. Kreditnej karte sa budem viac venovať neskôr, v 7. bode. Duncan tiež uviedol, že vlas, ktorý sa našiel na posteľnej bielizni obete, vykazoval “mikroskopické charakteristiky“podobné vlasom Holmana adodal, že„Možnosť, že tento vlas pochádza od Michaela Holmana nemôže byť eliminovaná, ale nemožno ani presvedčivo povedať, že pochádzal od Holmana.“. S týmto súhlasili aj prokurátori.

Vo svojej záverečnej reči Duncan povedal, že Hemmeovú so zločinomnespája nič okrem jej vyhlásení. Príbehy, ktoré popisovala, sa počas deviatich výsluchov stále vylepšovali. Tvrdil, že v obžalobe sú obrovské medzery, a k Holmanovi sa vyjadril v tom zmysle, že existuje „oveľa viac dôkazov“na jeho odsúdenie.

Analýza FBI ukázala, že vlas, ktorý sa našiel na posteľnej bielizni obete, sa nezhodoval s Vernonom Burrisom, ktorý bol jediným černošským policajtom, ktorý bol zavolaný na miesto činu.

Podľa záznamov, FBI v roku 1981 informovala miestnu políciu, že budú potrebné „jasne a kompletne zaznamenané“ odtlačky Holmana a niekoľkých ďalších možných podozrivých kvôli presvedčivým porovnaniam.

Hemmeovej advokáti v tejto súvislosti napísali, že „Navzdory žiadosti FBI, neexistuje žiadny údaj o tom, že by policajné oddelenie v St. Joseph zaslalo akékoľvek ďalšie odtlačky prstov, alebo dlaní patriacich Holmanovi, alebo akémukoľvek inému alternatívnemu podozrivému, kvôli definitívnej analýze.“.

Hemmeovej advokáti tiež uviedli, že zatiaľ čo žiadne odtlačky nepatrili Hemmeovej, Holman „nemohol byť vylúčený ako zdroj“ latentných odtlačkov dlane, ktoré sa našli na mieste činu.

Podľa Hemmeovej advokátov, ktorí vo februári podali sťažnosť, sú dôkazy proti Holmanovi „obsiahlejšie a významnejšie než sa doposiaľ vedelo.“.          

5. Dôkaz smeroval k policajtovi zo St. Joseph, ako k podozrivému z vraždy Jeschkeovej. Michael Holman, policajt zo St. Joseph, sa priznal, že bol v blízkosti Jeschkeovej domu v čase vraždy. Jeho biely pickup parkoval blízko miesta činu. Holman sa taktiež pokúsil použiť

Jeschkeovej kreditnú kartu deň po vražde.

Hemmeovej advokáti uvádzali, že svedkovia videli Holmanov pickup – o ktorom falošne prehlásil, že mu bol ukradnutý – v blízkosti Jeschkeovej bytu kritického dňa. 

6. Polícia zatajila dôkaz, ktorý implikoval, že policajt Holman v skutočnosti zavraždil Jeschkeovú. Náušnice obete, ktoré mali jedinečný dizajn – identifikoval ich jej otec, ktorý jej ich daroval – boli nájdené u policajta Holmana, spolu sošperkami odcudzenými počas iného prípadu vlámania.

Otec identifikoval tieto náušnice v prítomnosti policajta Jamesa Roberta Hayesa.

Okrem kreditnej karty a vlasu nájdeného na posteľnej bielizni, si Harman (Hemmeovej advokát z rokov 1981 a 1984) nevedel spomenúť na ďalšie informácie, ktoré by mohli Holmana spojiť so zločinom. Nedávno mu však bolo povedané, že Jeschkeovej zlaté náušniceboli nájdené v Holmanovom byte v roku 1980 –  mesiace pred tým, než Hemmeováurobila dohodu o vine a treste. 

Hemmeovej advokáti tvrdia, že zatajené náušnice predstavujú „dokonalý fyzický dôkaz“, ktorý spája Holmana s obeťou a dodávajú, že náušnice podkopávajú Holmanovu “výhovorku“ ohľadom toho, prečo mal Jeschkeovej kreditnú kartu.

Podľa aktuálnych údajov z The National registry of exonerations, sa zatajovanie dôležitých dôkazov v prospech obžalovaných objavilo v 50 %prípadov rehabilitácií (1657/3 293, naposledy videné dňa 3. 4. 2023).

7. Svedkovia nepotvrdili alibi policajta Holmana.Policajt Holman tvrdil, že v čase vraždy bol spolu so ženou menom Mary v moteli, ktorý bol v susedstve bytu obete. Keď chcela polícia zistiť bližšie informácie, Holman odmietol poskytnúť detailné údaje o Mary, alebo o izbe v moteli, kde mali obaja byť. Všetci traja svedkovia z motela a blízkej čerpacej stanice povedali polícii, že si nepamätajú, že by videli policajta Holmana, alebo Mary v ten deň.

Niekoľko dní po vražde, v novinách uviedli, že Holman bol zatknutý za inkasovanie poistného proti krádeži za nákladné auto, ktoré v skutočnosti nebolo ukradnuté. Prišiel o prácu. O niekoľko dní neskôr sa zistilo, že mal v držbe ukradnutý majetok, vrátane pušky. Holman strávil rok vo väzení, pričom raz bol obvinený z vlámania sa do domu v St. Joseph.

Holman sa stal podozrivým počas neskoršieho vyšetrovania. V tom čase už boli dvaja ľudia obvinení zo zaškrtenia a dobodania Jeschkeovej: Joseph Wabski, ktorý bol polícii známy a 20 ročná Sandra Hemmeová, pacientka hospitalizovaná v nemocnici v St. Joseph. Niekoľko dní po tom ako bol Wabski obvinený, bolo jeho obvinenie stiahnuté, nakoľko „sa dokázalo, že je nevinný“. Záznamytotiž ukázali, že bol v čase vraždy na inom mieste.

Holman bol vypočúvaný niekoľko týždňov po vražde, pričom povedal, že sa pokúšal použiť Jeschkeovej kreditú kartu, krátko po tom ako bolo nájdené jej telo. Odmietol, že by zavraždil obeť a tvrdil, že má alibi.

Uviedol, že deň pred tým bol v moteli, ktorý sa nachádza v blízkosti bytu obete, spolu s ženou menom Mary. Tvrdil ďalej, že keď kráčal po ceste späť k svojmu autu na ulici Riverside (v blízkosti bytu obete), našiel peňaženku,v ktorej bola kreditná karta, ktorú sa pokúsil použiť.Peňaženku potom nakoniec spolus obsahom odhodil na smetisku.

Policajti chceli, aby im poskytol viac informácií o Mary, ale on im žiadne ďalšie informácie nepodal. Ručne písané správy, ktoré vyhotovili policajti, uvádzajú, že keď ho polícia požiadala, aby nakreslil, ako vyzeralo vnútro motela, odmietol to urobiť. Po tom ako mu umožnili stretnúť sa s jeho strýkom, ktorý bol tiež policajt, Holman odmietol ďalej vypovedať a požiadal o advokáta.

Počas vyšetrovania sa policajti pokúšali potvrdiť Holmanovo alibi. Jeden policajt preto išiel do motela, avšak riaditeľ motela si nespomínal nažiadnu ženumenom Mary, ktorá tam mala byť v kritickom čase. Policajt ukázal jemu a aj pracovníkovi blízkej čerpacej stanice, rôzne fotografie, vrátane tej, na ktorej bol Holman. Nikoho na fotografiách nespoznali.

Z vyjadrenia bývalého detektíva Lloyda Pasleyho k prípadu Sandy Hemmeovej

Lloyd Pasley, ktorý pracoval ako detektív v St. Joseph v roku 1980, si spomenul, že povedal Hayesovi, policajnému šéfovi, ktorý vypočúval Hemmeovú, že nevyprodukuje “nič vierohodné“.

Vo svojom nedávnom čestnom vyhlásení Pasley uviedol, že si myslí, že Hemmeová poskytla detaily o zločine na základe sugestívnych otázok, alebo inýchforiem “neúmyselnej sugescie“.

Pasley, ktorý má 91 rokov, bol jedným z policajtov, ktorý vypočúval Holmana. ŠéfHayes ho však po výsluchu stiahol z prípadu. Vyšetrovanie Holmana skončilo za niekoľko dní. Hayes zomrelv roku 2010.

Pasley mal podozrenie, že Jeschkeovú zabil muž počas vlámania. Všimol si totiž, že obeť žila sama, ale toaletná doska v jej byte bola zdvihnutá. Dodal k tomu nasledovné: „myslím si, že dôkaz ukazuje na Michaela Holmana ako na jediného páchateľa vraždy Patricie Jeschkeovej.“.

Nedávno sa vyjadril, že nie je sám, kto si myslí, že vraždil Holman. K tomu dodal, že aj policajt, ktorý už nežije, bol o tom tiež “presvedčený“. V jednom médiu uviedol, že Hemmeová„by mala byť oslobodená.“.

Nancy Barmannová, blízka priateľka obete, si tiež myslí, že Holman má niečo s vraždou. V čestnom vyhlásení uviedla, že nerozumie tomu prečo „nikdy neniesol zodpovednosť.“.

8. Toto nie je prvý prípad, kedy sa polícia zo St. Joseph nesprávne zamerala na nejakú osobu, ktorá bola duševne chorá a neskôr odsúdená. Innocence Project tu upozornil, že osoby s duševnými chorobami sú osobitne zraniteľné a náchylné k falošným priznaniam, čo potvrdzujú štatistiky v rámci výskumov (viď moje dva články tu a tu, kde som sa venovala problematike falošných doznaní ako príčine justičných omylov). Na tomto mieste pripomenul prípad, v ktorom bol v roku 1979, 24 ročný Melvin Lee Reynolds, ktorý tiež strávil nejaký čas v nemocnici St. Joseph, odsúdený na doživotie za vraždu štvorročného Erica Christgena z roku 1978. Mnohí policajti, ktorí pracovali na prípade Hemmeovej, pracovali aj na prípade Reynoldsa. Podobne ako v prípade Hemmeovej, aj tu získali priznanie, ktoré nesedelo so známymi faktami o zločine. Reynolds bol opakovane vypočúvaný 13 hodín. Polícia ho počas výsluchov zastrašovala a presvedčila ho, že keď sa prizná, bude môcť odísť a uvidí svoju snúbenicu. Jeho priznanie bolo neskôr nahrané. Reynolds však nezodpovedal popisu očitého svedka. V roku 1982 sa Charles Hatcher, ktorého polícia zadržala kvôli prípadu vraždy 11ročného dievčaťa, priznal aj k vražde Christgena. Jeho priznanie sa zhodovalo s faktami, dokonale opísal miesto činu, a zároveň zodpovedal popisu očitého svedka. V roku 1983 bol Reynolds rehabilitovaný. Viac informácií o tomto prípade je k dispozícii tu.

Celkom na záver treba uviesť, že prípad Sandy Hemmeovej bol pridelený predsedovi senátu Ryanovi Horsmanovi. Prvé pojednávanie bolo stanovené na 10. 7. 2023. Ak bude Hemmeová nakoniec rehabilitovaná, bude najdlhšie známou nespravodlivo odsúdenou ženou v histórii USA.

Zdroj: pravnelisty.sk