Právne vety zjednocujúcich stanovísk Najvyššieho súdu SR prijaté na zasadnutí trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu dňa 27.06.2023Tpj 45/2021V ustanovení § 79 ods. 3 Trestného poriadku stanovená povinnosť bez meškania rozhodnúť o žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu zodpovedá jeho základnému právu podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.Otázku, či bolo o takej žiadosti rozhodnuté bez meškania/urýchlene treba posudzovať vždy so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, akými sú najmä zložitosť konania, procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ale i správanie obvineného pri vybavovaní jeho žiadosti. Požiadavke neodkladného rozhodovania o žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu v zásade nezodpovedá lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne.Porušenie povinnosti prokurátora bez meškania, najneskôr do piatich pracovných dní po predložení celého spisového materiálu, predložiť žiadosť o prepustenie na slobodu sudcovi pre prípravné konanie a ani porušenie povinnosti súdu bez meškania o žiadosti rozhodnúť nezakladá právo obvineného na prepustenie z väzby. To však nebráni tomu, aby súd výnimočne rozhodol o prepustení obvineného na slobodu, a to eventuálne pri súčasnom nahradení väzby, ak so zreteľom na individuálne okolnosti posudzovanej veci dospeje k záveru, že konštatovanie porušenia základného práva na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby a ani prípadné primerané finančné zadosťučinenie nepredstavujú dostatočne účinný prostriedok nápravy.Tpj 67/2023-1Vychádzajúc z výkladu čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ktorý uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, je v rozpore s týmto článkom taká vnútroštátna právna úprava, ktorá určitú kategóriu obvinených vopred absolútne vylučuje z možnosti nahradiť väzbu zárukou.Čl. 5 ods. 3 dohovoru porušuje právna úprava, ktorá aj po uplynutí päťmesačnej lehoty trvania kolúznej väzby (§ 76 ods. 8 Trestného poriadku) vylučuje možnosť jej nahradenia podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku z dôvodu, že sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou skupinou, trestný čin spáchaný zločineckou skupinou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona, alebo pre trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie (§ 76 ods. 9 Trestného poriadku). V súlade s čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je v takom prípade súd po uplynutí päťmesačnej lehoty trvania kolúznej väzby povinný prednostne aplikovať namiesto príslušných ustanovení Trestného poriadku ustanovenie čl. 5 ods. 3 druhej vety dohovoru a o žiadosti obvineného o nahradenie väzby zárukou meritórne rozhodnúť.^[I]Naproti tomu v rozpore s predmetným článkom nie je právna úprava, ktorá neumožňuje nahradiť kolúznu väzbu najviac počas prvých piatich mesiacov jej trvania (§ 76 ods. 8 Trestného poriadku) a v prípade dokonaného kolúzneho konania aj po uplynutí tejto lehoty.Tpj 67/2023-2Skutková zmena dôvodov väzby podľa § 76 ods. 11 Trestného poriadku, ktorá je v prípravnom konaní možná len na návrh prokurátora, sa vyžaduje nielen vtedy, ak po vzatí obvineného do väzby mu bolo vznesené obvinenie pre ďalší skutok (§ 206 ods. 4 Trestného poriadku), ale i vtedy, ak došlo k rozšíreniu jeho obvinenia pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu (§ 206 ods. 5 Trestného poriadku).Vo výroku uznesenia o skutkovej zmene dôvodov väzby pritom stačí označiť uznesenie o vznesení, resp. rozšírení obvinenia, tak aby nedošlo k jeho zámene, a ďalší skutok alebo čiastkový útok pokračovacieho trestného činu treba uviesť v odôvodnení tohto uznesenia (§ 72 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou Trestného poriadku).Rovnaké účinky ako rozhodnutie o skutkovej zmene dôvodov väzby v prípravnom konaní má rozhodnutie súdu o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré nie je podmienené návrhom prokurátora a ktoré sa skutkovo vzťahuje na celý predmet podanej obžaloby.