„Segregácia teraz, segregácia zajtra, segregácia navždy!“ Tieto slová vyslovil demokrat. Áno, George Wallas, guvernér Alabamy, ktorý bol členom Demokratickej strany. Nie, nebol guvernérom pred druhou svetovou vojnou. Ani počas nej. Ba dokonca ani v 19. storočí alebo na počiatku storočia 20. Alabame vládol od roku 1963 až do roku 1987 s dvomi prerušeniami. Z toho jedno volebné obdobie bola guvernérkou jeho manželka. Samozrejme, ako sa na správneho demokrata patrí, za svoje výroky sa ospravedlnil. To vraj v slušnej spoločnosti stačí.

Pozrime sa však trošku hlbšie do histórie. Jeden výrok súdu, ktorý plní funkciu ústavného súdu, znie, že „tri generácie imbecilov sú viac než dosť“. Myšlienka súdu pokračuje konštatovaním, že „je v záujme štátu udržať čistý génový fond svojej populácie a že tento záujem preváži záujem jednotlivca nad integritou jeho tela“.

Bravúrne, však? Nie, tento výrok nie je z hlavy hitlerovských poskokov. Zrodil sa v Spojených štátoch amerických. Síce z roku 1927, ale odzrkadľuje nielen nálady spoločnosti, ale aj to, o aké myšlienky sa opieral režim, stvorený otcami zakladateľmi na sklonku 18. storočia. Faktom zostáva, že podobné zverstvá, aké hlásalo nacistické Nemecko, bol schopný podporiť aj Najvyšší súd Spojených štátov amerických.

Dnes tí, ktorí tieto „perly ducha“ časov minulých poznajú, zažívajú deja-vu. Veľká časť sveta, a Slovensko nie je výnimkou, sa ocitá v stave obrovskej spoločenskej nerovnováhy. Manifestuje sa to rozdelením celých spoločností v prístupe k ochoreniu COVID-19, no je to len povestná špička ľadovca. Pod hladinou sa odohrávajú oveľa zásadnejšie a masívnejšie pohyby. Budú trvať celé desaťročia.

Na celom svete sa k slovu a ku kormidlu dostáva generácia ľudí, ktorí veria, že viac regulácie a viac obmedzení ľudstvu zaručí viac bezpečnosti a istôt. Veria, že výmenou za vzdanie sa nezanedbateľnej časti slobôd budeme odmenení bezpečnejším a predvídateľnejším svetom. Sú dokonca takí, čo veria, že dokážeme rozkázať aj klimatickým zmenám.

Na druhej strane stoja skeptici. Neveria, že menej slobody nám zaručí viac bezpečnosti a istôt. Neveria, že viac regulácie v našich individuálnych životoch povedie k šťastnejšiemu svetu. Nedôverujú vládam a tým, ktorí presadzujú viac inžinierstva a technokracie v mene pokroku ľudstva.

Problém nie je v tom, že existujú tieto dva tábory. Vždy boli a zdá sa, že aj vždy budú. Katastrofa však spočíva v hĺbke nedôvery a pohŕdania medzi nimi. Priepasť medzi je taká široká a hlboká, až je neprekonateľná a takou ostane až dovtedy, kým svet nenájde novú spoločenskú rovnováhu. Potrvá to možno celé desaťročia a do veľkej miery k novej rovnováhe prispeje postupné vymretie generácie vyznávačov starého sveta. Avšak toto je iba jeden z možných scenárov, keďže rovnováha môže byť nastolená aj oveľa skôr. Silou, diktátom a dokonca aj určitou mierou násilia.

Snahy o preformátovanie sveta tu boli vždy. Otázka je, či sa nový svet zrodí teraz. Svet, v ktorom mnohí z nás nebudú chcieť a vedieť žiť. Stret generácií a stret iného pohľadu na svet tu bol tiež vždy. Pretože svet okolo nás sa menil, mení a aj meniť bude. Ide o to, či dokážeme tento prechod zvládnuť ľudsky a civilizovane. Zatiaľ sa prinajmenšom na Slovensku zdá, že odporcovia starého sveta nemajú pre jeho prívržencov veľa pochopenia. Naopak, majú pre nich zväčša len opovrhnutie, výsmech a nenávisť. Aj preto z opačnej strany prichádza tomu zodpovedajúca reakcia.

Akákoľvek zodpovedná politika v najbližších rokoch musí byť založená na zmierňovaní tohto konfliktu, nie jeho prehlbovaní. Nepomôže stavanie sa na jednu alebo druhú stranu, ale v hľadaní aspoň minimálnej miery zmierenia. Nový svet, ktorý bude patriť našim vnukom, sa totiž môže zrodiť za cenu hrozných obetí. A našou úlohou je tomu predísť.