Geopolitická šachovnica je v neustálom pohybe – a nikdy viac ako v súčasnej dobe.
Diskusie medzi čínskymi vedcami,  najmä tými z ázijskej a americkej diaspóry, ukazujú fascinujúci konsenzus, že nielenže Nemecko/EÚ stratilo Rusko – možno nenávratne, ale že Čína získala Rusko s ekonomikou vysoko komplementárnou s jej vlastnou a silnými väzbami na globálnu južnú/globálnu väčšinu, ktorá môže Pekingu prospieť a pomôcť.

Medzitým sa malý počet atlantických zahraničnopolitických analytikov teraz snaží zmeniť diskurz o NATO a Rusku aplikovaním základov reálnej politiky.

Nový naratív je, že by bolo „strategicky hlúpe“, keby Washington dúfal, že porazí Moskvu, a že NATO zažíva „únavu darcov“, keďže kyjevský vojnový štváč v mikine „stráca dôveryhodnosť“.

Preklad: NATO ako celok úplne stráca svoju dôveryhodnosť, pretože jeho poníženie na ukrajinskom bojisku je teraz bolestne viditeľné pre celú svetovú väčšinu.

Navyše, „únava darcov“ má za následok stratu veľkej vojny.

Dôveryhodnou cestou vpred pre Moskvu nie je rokovať s NATO – iba príveskom Pentagonu, ale ponúknuť jednotlivým európskym krajinám bezpečnostný pakt s Ruskom, čo by určite neprijalo Poľsko a čivavy v Baltskom mori.

Čína by zároveň mohla ponúknuť mierové zmluvy Japonsku, Južnej Kórei a Filipínam, čo by viedlo k zmiznutiu významnej časti amerického impéria zo základní.

Problémom je opäť to, že vazalské štáty nemajú ani autoritu, ani moc dodržiavať dohodu, ktorá zaručuje mier. Nemeckí podnikatelia sú si istí, že skôr či neskôr by Berlín mohol opustiť Washington a obchodovať s rusko-čínskym strategickým partnerstvom, pretože to prospieva Nemecku.

Napriek tomu zlaté pravidlo ešte nebolo rešpektované: ak chce byť vazalský štát považovaný za suverénny štát, prvá vec, ktorú musí urobiť, je uzavrieť hlavné vetvy impéria zo základní a vysťahovať americké jednotky.

Irak sa o to pokúša už roky, ale neúspešne. Tretina Sýrie zostáva okupovaná Spojenými štátmi, aj keď Spojené štáty prehrali svoju zástupnú vojnu proti Damasku kvôli ruskej intervencii.

Ukrajinský projekt, existenčný konflikt

Rusko bolo nútené bojovať proti susedovi a príbuznému, ktorý si jednoducho nemôže dovoliť prehrať, avšak ako jadrová a hypersonická mocnosť vie, že to tak nebude.

Hoci Moskva bude trochu strategicky oslabená bez ohľadu na výsledok, sú to Spojené štáty – podľa názoru čínskych vedcov, ktoré mohli urobiť svoju najväčšiu strategickú chybu od založenia impéria: zmeniť ukrajinský projekt na existenčný konflikt a zapojiť celé impérium a všetkých jeho vazalov do totálnej vojny proti Rusku.

Preto sa nekonajú žiadne mierové rokovania a odmieta sa dokonca aj prímerie; jediný možný výsledok, ktorý si predstavujú straussovskí neokonzervatívni psychopati, ktorí riadia americkú zahraničnú politiku, je bezpodmienečná kapitulácia Ruska.

V nedávnej minulosti si Washington mohol dovoliť prehrať svoje obľúbené vojny proti Vietnamu a Afganistanu. Ale jednoducho si nemôže dovoliť prehrať vojnu proti Rusku. Keď sa to stane a už sa to črtá na obzore, vazalská vzbura bude ďalekosiahla.

Je jasné, že odteraz Čína a BRICS+, ktorých expanzia sa začne na summite v Juhoafrickej republike budúci mesiac, začnú oslabovať americký dolár. S Indiou alebo bez nej.

Nebude existovať žiadna bezprostredná mena BRICS, ako poukazujú niektoré veľké body v tejto diskusii. Pole pôsobnosti je obrovské, šerpovia sú len v počiatočných štádiách diskusie a hlavné línie ešte neboli definované.

Prístup BRICS+ sa bude vyvíjať od zlepšenia mechanizmov cezhraničného vyrovnania – ako zdôraznili všetci od Putina po riaditeľku centrálnej banky Elviru Nabiullinu – k možnému vytvoreniu novej dlhodobej meny.

Pravdepodobne pôjde skôr o obchodný nástroj než o suverénnu menu, akou je euro. Bude navrhnutý tak, aby konkuroval americkému doláru v obchode, spočiatku medzi krajinami BRICS+ a bol schopný obísť hegemonický ekosystém amerického dolára.

Kľúčovou otázkou je, ako dlho môže falošná ekonomika impéria – klinicky dekonštruovaná Michaelom Hudsonom – vydržať v tejto širokospektrálnej geoekonomickej vojne.

Na fronte elektronických technológií sa impérium nezastavilo pred ničím, aby uvalilo globálnu ekonomickú závislosť, monopolizovalo práva duševného vlastníctva a, ako poznamenáva Michael Hudson, „získavalo ekonomické renty z ukladania vysokých cien za high-tech počítačové čipy, komunikácie a výrobu zbraní.“

V praxi sa toho veľa nedeje, okrem zákazu Taiwanu dodávať cenné čipy do Číny a požiadavky adresovanej TSMC, aby čo najskôr vybudovala komplex na výrobu čipov v Arizone.

Prezident TSMC Mark Liu však poznamenal, že továreň čelí nedostatku pracovníkov so „špecializovanými zručnosťami,potrebnými na inštaláciu zariadení v továrni na polovodiče“. Vychvaľovaný závod TSMC na výrobu čipov v Arizone začne výrobu až v roku 2025.

Hlavnou požiadavkou vazala impéria/NATO je, aby Nemecko a EÚ uvalili obchodnú železnú oponu na rusko-čínske strategické partnerstvo a ich spojencov, čím by sa zabezpečil „bezrizikový“ obchod.

Ako sa dalo očakávať, americký Think Tankland stroskotal, keď prispievatelia do American Enterprise Institute nahnevane vyhlásili, že ani zníženie ekonomického rizika nestačí: to, čo USA potrebujú, je otvorený rozchod s Čínou.

V skutočnosti ide ruka v ruke s ničením medzinárodných pravidiel voľného obchodu a medzinárodného práva Washingtonom a so zaobchádzaním so všetkými formami obchodnej a finančnej výmeny a SWIFT ako s „hrozbou pre národnú bezpečnosť“ pre americkú ekonomickú a vojenskú kontrolu.

Preto to nebude Čína, kto uvalí obchodné sankcie na EÚ, ktorá zostáva dôležitým obchodným partnerom Pekingu, ale Washington, kto uvalí tsunami sankcií na krajiny, ktoré sa odvážia prelomiť obchodný bojkot, uvalený Spojenými štátmi.

Tento týždeň sa na šachovnici uskutočnili dva revolučné ťahy: významná návšteva ruského ministra obrany Sergeja Šojgua v Severnej Kórei a rusko-africký samit v Petrohrade.

Šojgua privítali v Pchjongjangu ako rockovú hviezdu. Mal osobný rozhovor s Kim Čong-unom. Vzájomná dobrá vôľa ponúka možnosť, že jedného dňa sa Severná Kórea pripojí k jednej z multilaterálnych organizácií, ktoré dláždia cestu multipolarite.

Nepochybne by to bola rozšírená Euroázijská hospodárska únia (EAEU). Mohlo by sa to začať dohodou o voľnom obchode medzi EAEU a KĽDR, ako sú dohody uzavreté s Vietnamom a Kubou.

Rusko je prvou mocnosťou v EAEU a môže ignorovať sankcie voči KĽDR, zatiaľ čo BRICS+, SCO alebo ASEAN majú príliš veľa pochybností. Jednou z hlavných priorít Moskvy je rozvoj Ďalekého východu, väčšia integrácia s oboma Kóreami a Severná námorná cesta alebo Arktická hodvábna cesta. Severná Kórea je preto prirodzeným partnerom.

Privedenie KĽDR do EAEU urobí zázraky pre investície do iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta: druh krytia, ktoré Peking v súčasnosti nemá pri investovaní v KĽDR. To by sa mohlo stať klasickým prípadom ďalšej integrácie medzi iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta a EAEU.

Ruská diplomacia na najvyššej úrovni vynakladá všetko úsilie na zmiernenie tlaku na Severnú Kóreu. Zo strategického hľadiska ide o skutočnú zmenu hry: Predstavte si obrovský a vysoko sofistikovaný priemyselný a vojenský komplex Severnej Kórey, ktorý by sa pridal k strategickému partnerstvu medzi Ruskom a Čínou a obrátil celú ázijsko-tichomorskú paradigmu hore nohami.

Rusko-africký summit v Petrohrade bol tiež zlomovým bodom, ktorý zanechal mainstreamové západné médiá apoplektickým. Pre Rusko nebolo nič viac-menej, aby verejne oznámilo, slovami a skutkami, komplexné strategické partnerstvo s Afrikou, aj keď kolektívny a nepriateľský Západ viedol hybridnú vojnu a ďalšiu proti Afro-Eurázii.

Putin ukázal, že Rusko má 20% podiel na svetovom trhu s obilím. V prvých šiestich mesiacoch roku 2023 už vyviezlo do Afriky 10 miliónov ton pšenice. Dnes bude Rusko v nasledujúcich 25 až 50 mesiacoch bezplatne dodávať Zimbabwe, Burkine Faso, Somálsku a Eritrei 25 000 až 50 000 ton pšenice.

Putin poskytol podrobnosti o približne 30 energetických projektoch v Afrike, rozšírení vývozu ropy a plynu, „jedinečných neenergetických aplikáciách jadrovej technológie, najmä v medicíne“, spustení priemyselného závodu v blízkosti Suezského prieplavu, ktorého výrobky sa budú vyvážať do celej Afriky a rozvoji finančnej infraštruktúry Afriky. najmä jeho pripojením k ruskému platobnému systému.

Obhajuje tiež užšie väzby medzi EAEU a Afrikou. Panel na fóre s názvom „EAEU-Afrika: horizonty spolupráce“ skúmal možnosti, ktoré zahŕňajú užšie kontinentálne spojenie s krajinami BRICS a Áziou. Pripravuje sa príval dohôd o voľnom obchode.

Rozsah fóra bol dosť pôsobivý. Uskutočnili sa panely o „de-neokolonializácii“, ako napríklad „Dosiahnutie technologickej suverenity prostredníctvom priemyselnej spolupráce“ alebo „Nový svetový poriadok: od dedičstva kolonializmu k suverenite a rozvoju“.

Samozrejme, diskutovalo sa aj o Medzinárodnom severojužnom dopravnom koridore (INSTC), ktorého protagonistami sú Rusko, Irán a India, ktoré sa pripravujú na podporu jeho kľúčového rozšírenia v Afrike a únik z brehov NATO.

Na okraji frenetickej akcie v Petrohrade zažil Niger vojenský prevrat. Hoci konečný výsledok sa ešte len uvidí, Niger sa pravdepodobne pripojí k susednému Mali pri opätovnom presadzovaní svojej nezávislosti od Paríža v zahraničnej politike. Francúzsky vplyv je tiež „nulový“ v Stredoafrickej republike (SAR) a Burkine Faso. Francúzsko a Západ sú vytláčané po celom Saheli, krok za krokom, v nezvratnom procese dekolonizácie.

Dajte si pozor na bledé kone skazy

Tieto kroky na šachovnici, od Severnej Kórey cez Afriku až po čipovú vojnu s Čínou, sú rovnako dôležité ako bezprostredné a šokujúce poníženie NATO na Ukrajine. Avšak nielen rusko-čínske strategické partnerstvo, ale aj hlavní hráči v globálnej väčšine globálneho juhu si plne uvedomujú, že Washington považuje Rusko za taktického nepriateľa v príprave na totálnu vojnu proti Číne.

V súčasnosti nevyriešená tragédia Donbasu udržuje ríšu obsadenú a odháňa ju od ázijsko-tichomorského regiónu. Napriek tomu sa Washington pod vedením straussovských neokonzervatívnych psychopatov ponára čoraz hlbšie do zúfalstva, čo ho robí ešte nebezpečnejším.

To všetko v čase, keď „džungľa“ BRICS+ uvádza do pohybu potrebné mechanizmy, schopné odložiť západnú unipolárnu „záhradu“, zatiaľ čo impotentná Európa je zatlačená do priepasti, nútená oddeliť sa od Číny, BRICS+ a de facto svetovej väčšiny.

Nemusíte byť odborným meteorológom, aby ste videli, ktorým smerom fúka stepný vietor, zatiaľ čo bledé kone skazy sledujú rytmus šachovnice a vietor začne zavýjať.

PepeEscobar, Contro

Preklad: Dana Bystrická