V Davose/Klostersi (Švajčiarsko) sa 15. – 19. januára 2024 konalo 54. zasadnutie Svetového ekonomického fóra (ďalej len SEF) pod heslom Obnova dôvery (Rebuilding Trust). Je to jeden zo špecifických prvkov sofistikovaného západného systému šírenia názorov o kapitalizme ako najlepšom (jedine možnom) spôsobe fungovania sveta a riešenia jeho problémov. Napriek medializácii v podmienkach sveta chaotizovaného západným poriadkom založeným na pravidlách toto pôsobenie reálne nie je účinné a SEF sa s tým nevie vysporiadať.
O vzniku a vývoji Svetového ekonomického fóra
Fórum založil v roku 1971 nemecký ekonóm žijúci vo Švajčiarsku (profesor manažmentu na Zürišskej univerzite) Klaus Martin Schwab (*1938) pôvodne s názvom Európske manažérske fórum. Jedným z jeho cieľov bolo zaviesť do európskych firiem prvky amerického manažmentu, na čo by sa nemalo zabúdať ani pri súčasnom pôsobení fóra. V roku 1987, teda v čase začiatkov sústredeného útoku ekonomického neoliberalizmu na Západ, sa pôvodný názov zmenil na Svetové ekonomické fórum. K jeho popredným cieľom patrilo vytvorenie platformy pre riešenie medzinárodných problémov. K pokrytectvu patrí, že vzhľadom na vystúpenia politikov na SEF aj z nezápadného sveta, najmä od 90. rokov (ale najväčšia účasť na zasadnutiach je z USA, Veľkej Británie, Nemecka a domáceho Švajčiarska) sa fórum snaží prezentovať ako neutrálne. Hoci na ňom odznievajú rôzne názory, hlavná obsahová línia sa neochvejne drží pohľadu na neoliberálnu globalizáciu podľa receptov Washingtonu a s ním spojených najmä finančných kruhov.
Sídlo SEF je v obci Cologny (kde žije aj K. Schwab s manželkou) v kantóne Ženeva. Pobočky má v New Yorku, Pekingu a Tokiu. Na webovej stránke fóra je uvedených 253 profilov jeho zamestnancov. Výkonným predsedom je K. Schwab. Správna rada má 29 členov, z ktorých spomenieme Ajaya Bangu (prezidenta Svetovej banky), Ngozi Okonjo-Iwealaovú (generálnu riaditeľku Svetovej obchodnej organizácie), Chrystiu Freelandovú (zástupkyňu predsedu vlády a ministerku financií Kanady), Kristalinu Georgievu (výkonnú riaditeľku Medzinárodného menového fondu), Al Gorea (viceprezidenta USA v rokoch 1993 – 2001), Christinu Lagardeovú (prezidentku Európskej centrálnej banky) a Tharmana Šanmugaratnama (prezidenta Singapuru). „Exotickými“ členkami sú jordánska kráľovná Ranija al-Jasínová a Paula Ingabireová, ministerka informačno-komunikačných technológií a inovácií Rwandy. Členmi rady sú aj zástupcovia známych globálnych firiem Accenture, AXA, BlackRock, Carlyle, Nestlé, Philips, Siemens a i.
SEF je nezisková organizácia. Jeho členovia (partneri) sú zaradení do viacerých skupín: strategickí partneri, strategické partnerské nadácie, strategickí technologickí partneri, pridružení strategickí partneri, partneri, pridružení partneri, pridružené partnerské centrá, noví šampióni a globálni inovátori. Zaujímavé je financovanie fóra, ktoré sa opiera o bohaté ekonomické kruhy. Ide o vyše 1 000 členov, zvyčajne veľkých podnikov s obratom viac ako päť miliárd dolárov (môže sa líšiť podľa odvetvia a regiónu). Ide o popredné spoločnosti v odvetví či štáte, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri formovaní ich budúcnosti často aj v regionálnom rozmere. „Členské“ je rozvrstvené podľa úrovne zapojenia sa do aktivít fóra, pričom je dané aj rozsahom účastí na akciách, projektoch a iniciatívach. V roku 2014 sa „členské“ zvýšilo. Pre partnerov je ročne vyše 60 000 USD a v prípade najviac platiacich strategických partnerov ide až o 628 000 USD. Vstupné pre jednotlivca na zasadnutie je podľa neoficiálnych mediálnych údajov 19 000 USD. Každoročné stretnutia veľkého počtu osôb (napr. v roku 2020 ich bolo okolo 3 000) v exkluzívnom prostredí sú, iste, veľmi nákladné. Peniaze sa musia organizátorom vrátiť, lebo však nejde o charitu, hoci sa o nej na SEF často hovorí. Akcia je okrem toho aj pod prísnym dohľadom švajčiarskych finančných orgánov.
Pôsobenie davoského fóra nevyvoláva všade entuziazmus. Stretáva sa s kritikou i demonštráciami proti nemu na rôznych miestach. Ako protiváha davoského fóra pôsobí od roku 2001 Svetové sociálne fórum. Ide o prvok globálnej občianskej spoločnosti, ktorý sa opiera najmä o hnutia a organizácie snažiace sa pôsobiť smerom na vytváranie solidárnejšieho, demokratickejšieho a spravodlivejšieho sveta, na budovanie alternatív k neoliberalizmu. Fórum sa koná spravidla v tom čase ako v Davose. V tomto roku bude až 15. – 19. februára v Kathmandu (Nepál) pod tradičným heslom „Iný svet je možný“. Na programe bude 13 tém (ich zoznam ako aj ďalšie informácie o akcii sú prístupné na webovej stránke https://wsf2024nepal.org).
Program Svetového ekonomického fóra 2024
Na tohtoročnom výročnom zasadnutí sa zúčastnili predstavitelia viac ako 100 vlád z celého sveta, všetkých (?) významných medzinárodných organizácií. Okrem toho tam boli aj zástupcovia vyše 1000 členov fóra. Nechýbali ani účastníci zastupujúci občiansku spoločnosť, poprední odborníci z rôznych oblastí, mládež, sociálni podnikatelia a médiá. Súhrnný počet ani prehľad účastníkov zasadnutia (napr. tak ako na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii alebo na smutne preslávenom bratislavskom GLOBSECu) nebol uverejnený. K dispozícii je iba orientačný prehľad najvýznamnejších účastníkov.
V rámci obnovy dôvery sa zasadnutie zameralo na základné princípy, ktoré podporujú dôveru, vrátane transparentnosti, konzistentnosti a zodpovednosti. Dôveru je potrebné začať obnovovať na troch základných úrovniach: do budúcnosti, v rámci spoločností a medzi národmi.
Diskusia sa viedla k štyrom základným témam:
1. Dosiahnutie bezpečnosti a spolupráce vo fragmentovanom svete.
2. Vytváranie rastu a pracovných miest pre novú éru.
3. Umelá inteligencia ako hybná sila ekonomiky a spoločnosti.
4. Dlhodobá stratégia pre klímu, prírodu a energiu.
Správa o globálnych rizikách pre rok 2024
V súvislosti so zasadnutím vyšla aj 19. prehľadná správa SEF o globálnych rizikách (The Global Risks Report 2024 Insight Report – prístupné na https://www.weforum.org/publications/global-risks-report-2024/in-full) v partnerstve s Marsh McLennan (globálny poskytovateľ poradenských služieb v oblasti rizík, stratégií a ľudského kapitálu so sídlom v New Yorku) a Zurich Insurance Group (Zürišská poisťovacia skupina).
Správa má 124 strán. Ide o „príspevok“ SEF k uľahčeniu a podpore spolupráce. Zdôrazňuje sa, že zistenia a závery správy a ich interpretácia nemusia vyjadrovať názory sveta, SEF ani všetkých jeho členov.
Dokument vychádza z výsledkov prieskumu vnímania globálnych rizík, na ktorom sa zúčastnilo takmer 1 500 odborníkov. Zistené globálne riziká sa komplikovane analyzujú v troch časových rámcoch. Prvým rámcom sú najzávažnejšie súčasné riziká a tie, ktoré sa umiestnili v dvojročnom výhľade. Druhým rámcom je nasledujúce desaťročie v spojení s geostrategickými, klimatickými, technologickými a demografickými zmenami. Tretím rámcom sú globálne riziká v období fragmentácie sveta.
Pri interpretácii záverov správy sa podľa súčasných západných politicko-mediálnych zvykov využíva veľmi voľný spôsob charakteristiky rizík a ich súvislostí, ktorý je spojený so snahou používať špecifické „autorské“ pojmy. Čítanie to je síce možno zaujímavejšie ako suchopárny odborný text, ale zostáva z neho nejasný, neurčitý dojem.
Za rok 2023 sa zvýrazňujú ničivé konflikty od Sudánu po Gazu a Izrael, ale aj rekordné horúčavy, suchá, požiare a záplavy. Poukazuje sa, že v mnohých štátoch krajinách bola aj značná spoločenská nespokojnosť, ktorá bola spojená s polarizáciou, násilnými protestmi, nepokojmi a štrajkami. Svet nebol síce tak globálne destabilizovaný ako pri vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny alebo pandémie COVID-19, ale aj tento vývoj môže priniesť ďalšie globálne otrasy. V dvojročnom i desaťročnom výhľade sa očakáva ďalšie zhoršenie vývoja.
Analýza sa uskutočňuje prostredníctvom štyroch štrukturálnych síl, ktoré budú pôsobiť v nasledujúcom desaťročí:
- zmena klímy,
- demografická bifurkácia,
- technologická akcelerácia,
- geostrategické posuny.
Vytvoria sa pritom nové globálne podmienky a prechod do nich prinesie neistotu a volatilitu. Bude to mať vplyv na schopnosť spoločností (štátov) pripraviť sa a reagovať na riziká. V texte sa poukazuje aj na akúsi záhadnú schopnosť „riadiť globálne riziká“.
Riziká sa klasifikovali na piatich úrovniach pôsobenia. Prvé je búrlivé (globálne katastrofické riziká), druhé je turbulentné (otrasy a zvýšené riziko globálnych katastrof), tretie je nevyrovnané (nestabilita a mierne riziko globálnych katastrof) štvrté je stabilné (izolované poruchy a nízke riziko globálnych katastrof) a piate pokojné (zanedbateľné riziko globálnych katastrof).
Vývoj rizík sa spája aj so širšími procesmi, resp. ich hodnoteniami:
- environmentálne riziká môžu dosiahnuť bod z ktorého niet návratu,
- pri raste polarizácie nekontrolovaných technologických rizikách sa „pravda“ dostane pod tlak,
- bude rásť ekonomický tlak na ľudí a krajiny s nízkym a stredným príjmom,
- rast geopolitického napätia v spojení s technológiami povedie k novým bezpečnostným rizikám,
- ideologické a geoekonomické rozdiely narúšajú budúcnosť vládnutia,
- spolupráca pri riešení globálnych rizík vo fragmentovanom svete, ktorý sa stále mení, sa tiež dostáva pod tlak.
Experti vyhodnotili ako najväčšie súčasné riziká extrémne počasie, dezinformácie generované umelou inteligenciou, spoločenskú a politickú polarizáciu, rast životných nákladov, kybernetické útoky a ekonomický pokles.
Článok nechceme „prepchať“ množstvom rizík uvedených v správe a ukážeme ešte na závery o raste konfliktnosti. V troch kľúčových horúcich bodoch (Ukrajina, Izrael a Tchaj-wan) je možná eskalácia s vážnymi následkami pre geopolitiku, globálnu bezpečnosť a ekonomiku. Prelínanie geografických, ideologických, sociálno-ekonomických a environmentálnych trendov môže vyvolať (obnoviť) nepriateľské reakcie a zvýšiť nestabilitu štátov. Rizikom sa stáva aj rast multipolarity, lebo podľa odborníkov zapojených do výskumu, sa rozšíri škála kľúčových síl, čo sťaží prijímanie opatrení na obmedzenia konfliktov.
Týmto záverom o riziku mulitpolarity pre svet zakončíme prvú časť príspevku o SEF 2024 s dvomi konštatovaniami. Prvým je, že ide o špecifický dôkaz o nechuti „zrušiť“ poriadok založený na pravidlách, ktorý svet doviedol do stavu, z ktorého vytŕčajú obavy aj v pohľade SEF. Druhý je spojený s tým, že hoci ide o ekonomické fórum, čoraz viac sa na ňom prezentujú politické (geopolitické) problémy. Nedá nám to, aby sme nespomenuli starý známy záver V. I. Lenina (od smrti ktorého 21. januára uplynulo 100 rokov), že „politika je koncentrovaným vyjadrením ekonomiky“. V tomto zmysle je otázne, k akej politike povedie neoliberálna ekonomika, ktorá sa čoraz viac zmieta v otrasoch. To nám WEF nepovedalo.
Pokračovanie nasleduje.
