KomentáreFrantišek Škvrnda st.: Semafor v Berlíne nevedie na dobrú cestu...

František Škvrnda st.: Semafor v Berlíne nevedie na dobrú cestu | 2. časť

-

spot_img

František Škvrnda st.: Semafor v Berlíne nevedie na dobrú cestu | 2. časť

Krajinské voľby v Bavorsku a Hesensku – dnes Hesensko

Hesensko patrí k štyrom „vnútronemeckým“ spolkovým krajinám, ktoré nemajú hranice so zahraničím a nie sú ani pri mori. Na rozlohe vyše 21 100 km2 žije necelých 6,4 milióna obyvateľov. Hlavným mestom je Wiesbaden (sídli v ňom nemecký štatistický úrad Destatis). Ekonomicky ide o piatu najsilnejšiu nemeckú krajinu.

Najväčším mestom krajiny je Frankfurt nad Mohanom (rieka Mohan spája Bavorsko, kde pramení, s Hesenskom, kde sa vlieva do Rýna) s vyše 770 tisíc obyvateľmi. Mestská aglomerácia má viac ako 2,5 mil. obyvateľov. Niekedy sa označuje aj za „Bankfurt“, lebo je to sídlo Európskej centrálnej banky a ďalších bánk. Nachádza sa tam aj burza (podľa niektorých názorov tretia najväčšia na svete), ktorej ústredie v meste sa označuje za chrám kapitalistov. Zároveň ide o európsky významné dopravné centrum – s letiskom (najväčším v Nemecku a štvrtým najväčším v Európe), železničnou stanicou (Frankfurt /Main/ Hauptbahnhof – druhou najväčšou v Nemecku, cez ktorú prechádzalo v najlepších rokoch dopravy takmer 500 000 cestujúcich denne) tiež jednou z najväčších v Európe, ako aj cestný uzol, križovatka diaľnic (Autobahnkreuz Frankfurter Kreuz).

„Bankfurt“ – označenie Frankfurtu podľa štvrte, kde je sídlo Európskej centrálnej banky, ďalších významných peňažných domov a burzy. Foto: Wikipedia.org

Aby sme neupadli do siete politických pojmov, doplníme, že labužníci ocenia originálne frankfurtské párky (Frankfurter Würstchen), vyrábané od konca 15. storočia. Podľa tradičného receptu sa robia z bravčového mäsa (sú oveľa chutnejšie ako produkt, ktorý nám pod rovnakou značkou ponúkajú na Slovensku zdierajúce nadnárodné obchodné reťazce). Najlepšie sú vraj s horčicou a chrenom (a samozrejme s pečivom či chlebom). Patria i do tradičnej frankfurtskej šošovicovej polievky a gurmáni ich kombinujú aj s ďalšími jedlami.

Stručne o dejinách Hesenska

Vývoj moci na území súčasného Hesenska bol zložitý, lebo tam nevzniklo vlastné kmeňové vojvodstvo. Dlho bolo rozdelené medzi iné nemecké štáty a štátiky. Načrtnutý pohľad na dejiny tohto územia je zjednodušený a len orientačný, lebo popísať všetky vzťahy, ktoré pri tom pôsobili, by bolo zložité a zdĺhavé. Okrem toho sa často menili aj tituly vládcov a ich statusy ako aj správno-administratívne celky, ktoré boli na tomto území.

Existovalo viacero hesenských grófstiev, ktoré sa dedičsky v roku 1131 dostali pod vládu landgrófov Durínska. Tí odovzdali správu hesenských území svojim mladším bratom sídliacim v Gudensbergu nazývaným aj grófi z Hesenska. Po durínsko-hesenskej vojne o dedičstvo (1247 – 1264) sa Hesensko oddelilo od durínskeho dedičstva. Sídlo landgrófa sa v roku 1277 presunulo do Kasselu. Landgrófi boli súčasťou kniežacej vrstvy a formálne sa rovnali vojvodom. V roku 1292 kráľ Adolf z Nassau (vládca Svätej ríše rímskej) povýšil hesenské landgrófstvo na kniežatstvo. Landgrófstvo pozostávalo z dvoch území Dolného Hesenska (okolo Kasselu) a Horného Hesenska (okolo Marburgu), ktoré sa prepojili až v roku 1450. Filip I. Hesenský (Veľkodušný), ktorý vládol v rokoch 1518 až 1567 urobil z Hesenska silný štát s vplyvom v regióne. Po jeho smrti sa rozdelilo na štyri kniežatstvá (Hesensko-Kassel, Hesensko-Marburg, Hesensko-Rheinfels a Hesensko-Darmstadt), ktoré sa vyvíjali rozdielne a ich hranice i vládnuce dvory sa menili.

Na začiatku 19. storočia bol na čele Hesenska-Kasselu už kurfirst a označovalo sa za Hesenské kurfirststvo (Kurhessen). V roku 1806 bolo Hesensko-Darmstadt povýšené na Hesenské veľkovojvodstvo v Rýnskej konfederácii za to, že vyslalo veľké vojenské kontingenty do Francúzska. Získalo aj nové územia.

Vývoj na území sa skomplikoval v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Kurfirst sa postavil na stranu Rakúska a po víťazstve Pruska utiekol. Prusko začlenilo kurfirstvo do svojho územia. Veľkovojvodu z Darmstadtu, ktorý bol tiež rakúskym spojencom, zachránilo pred podobným osudom len to, že bol spojený s ruskou cárskou rodinou a Prusko nechcelo vyvolať konfrontáciu s Ruskom. Hesenské veľkovojvodstvo však prišlo o časť územia. Prusko vo vojne dobylo aj Slobodné mesto Frankfurt nad Mohanom. Z novozískaných území sa v roku 1868 vytvorila pruská provincia Hesensko-Nassau.

Vo Weimarskej republike Hesensko-Nassau naďalej existovalo ako pruská provincia a Hesensko-Darmstadt sa zmenilo na Ľudový štát Hesensko. Dochádzalo v nich k presunom  administratívnych celkov. Hesensko-Nassau v roku 1944 nacisti rozdelili na dva obranné obvody.

Po druhej svetovej vojne územie pripadlo do okupačnej zóny USA, ktorá vytvorila štát Veľké Hesensko. V hesenskej ústave, schválenej ústavným poradným štátnym zhromaždením vo Wiesbadene 29. októbra 1946, sa zaviedlo pomenovanie Krajina Hesensko. Vstúpila do platnosti po referende 1. decembra 1946 a bola prvou krajinskou povojnovou ústavou v Nemecku. 23. mája 1949 sa Hesensko stalo jednou z 12 krajín Nemeckej spolkovej republiky.

O vývoji volieb do hesenského krajinského parlamentu

Hesensko je z hľadiska politickej moci jednou z najstálejších nemeckých spolkových krajín. V krajinských voľbách v rokoch 1946 do 1970 víťazila nepretržite SPD. Odvtedy však dosiahla prvenstvo už len v rokoch 1983 a 1991. CDU bola víťazom v rokoch 1974 – 1982 a 1987. Od roku 1995 je nepretržite na prvom mieste. Tretia tradičná nemecká strana – FDP je v parlamente od roku 1946 (vtedy ešte ako Liberálna demokratická strana). V roku 1950 dosiahla rekordný zisk 31,8 % hlasov a len v roku 1982 neprekročila kvórum. Po vzniku Zelených, ktorí sú v krajinskom parlamente zastúpení nepretržite od roku 1982, FDP postupne stratila pozíciu tretej najsilnejšej strany v krajine.  

Predčasné voľby bol len v rokoch 1983 a 2009. Zloženie hesenského Landtagu sa vyvíjalo podobne ako vo väčšine parlamentov „starých“ nemeckých krajín. V roku 1946 sa do neho jediný raz dostala Komunistická strana Nemecka s 10,7 %. V rokoch 1954 a 1958 bol zastúpený krajne pravicový Gesamtdeutscher Block/Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten (Celonemecký blok/Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva) a v roku 1962 jeho nástupca Gesamtdeutsche Partei (Celonemecká strana). Extrémistická Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) sa dostala do krajinského parlamentu len v roku 1966. Radikálna strana Ľavica bola v Landtagu v rokoch 2008 – 2018. AfD sa dostala do krajinského parlamentu prvýkrát v roku 2018. V súhrne bolo v Landtagu od roku 1946 zastúpených 10 strán, čo je menej ako v iných spolkových krajinách. Nikdy tam nebola nijaká „prohesenská“ strana. Pre zaujímavosť je to aj menej, ako bolo strán v NR SR od roku 1993.

Na čele krajinských vlád v Hesensku boli len piati nominanti SPD a štyria z CDU. Najdlhšie, nepretržite od 1950 do 1969, bol predsedom vlády Georg-August Zinn (*1901 – † 1976) z SPD. Väčšina vlád bola koaličná. Jednofarebné vlády SPD boli od januára 1951 do januára 1955 a od januára 1967 do decembra 1970. CDU vytvorila len jednu jednofarebnú vládu od apríla 2003 do februára 2009. Súčasným predsedom vlády je od mája 2022 Boris Rhein (*1972) z CDU.

Výsledky volieb

Účasť na voľbách bola 66,0 % (o 1,3 % menej ako v roku 2018). Bola nižšia ako v Bavorsku, kde dosiahla 73,3 %.

Podľa neoficiálnych celkových výsledkov už ôsmykrát za sebou zvíťazila CDU s 34,6 % (o 7,6 % viac ako v roku 2018). Má 52 kresiel. Druhá bola AfD s 18,4 % (o 6,3 % viac), ktorá má 28 poslancov. Ide o prvú „starú“ spolkovú krajinu, kde AfD dosiahla takéto umiestnenie. Tretia zostala SPD s 15,1 % (o 4,7 % menej) a 23 kreslami, ale dosiahla najhorší výsledok od roku 1946. Zelení sa prepadli o dve miesta na štvrtú pozíciu s 14,8 % (o 5,0 % menej) a majú 22 poslancov. FDP sa ľudovo povedané dostala do Landtagu s odretými ušami. Mala 5,0 % hlasov (o 2,5 % menej) a získala 8 kresiel. Ľavica po 15 rokoch neprekročila parlamentné kvórum a získala len 3,1 % hlasov (o 3,2 % menej). Zjavne dopláca na svoju liberalizáciu.

Pri hodnotení výsledkov sa poukazuje na to, že v Hesensku došlo doslova k debaklu strán vládnej koalície. Najviac sa to číselne dotklo Zelených, ktorí sú od januára 2014 v koaličnej vláde s CDU. Išlo aj o veľký neúspech vedúcej kandidátky SPD Nancy Faeserovej, ktorá je ministerkou vnútra v spolkovej vláde. Okrem toho sa dodáva, že Hesensko sa vďaka väčšiemu úspechu AfD ako v Bavorsku a výraznému posilneniu CDU posunulo silne doprava.

Vzhľadom na to, že s AfD ani v Hesensku nie je CDU ochotná vytvoriť koalíciu, prichádzajú do úvahy dva varianty koaličnej vlády. Zrejme bude pokračovať doterajšia koalícia CDU-Zelení, ktorá by mala 74 hlasov v 133 člennom Landtagu. Oveľa menej pravdepodobná je veľká koalícia CDU-SPD, hoci by mala 75 hlasov. FDP nepredstavuje samostatného koaličného partnera, ale môžu ju pribrať do niektorej z uvedených koalícií, čo sa však nepredpokladá.

Záverom

Voľby v Bavorsku a Hesensku nepriniesli žiadne prekvapenia. Potvrdili pokles podpory koaličných strán semaforovej vlády a sú varovaním pre vládu Olafa Scholza, ktorá by mala podľa médií zmeniť svoj kurz i správanie. Kancelár je síce znepokojený rastom sily AfD, ale nie je schopný predložiť nič, čo proti tomu politicky robiť. A na nedemokratický zákaz strany je už neskoro. „Niečo“ by sa malo robiť, ale vláda je v zajatí svojich nereálnych plánov a cieľov.

Nepríjemným sa stalo, že došlo k naplneniu obáv z rastu sily AfD, ktorá kritizuje najmä migráciu, ale aj sociálno-ekonomickú situáciu v štáte a konanie vlády v tejto oblasti. Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová označila volebné úspechy strany za potvrdenie jej politických postojov a za tvrdú výčitku pre stredoľavicovú koalíciu O. Scholza.

Niektoré kruhy sa obávajú, že úspechy v Bavorsku a najmä Hesensku zvýšia podporu AfD pred krajinskými voľbami v nových spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Brandenbursko na budúci rok. Prieskumy verejnej mienky jej tam prisudzujú aj viac ako 30 percent, čo by znamenalo víťazstvo.

Pokračuje zverejňovanie pesimistických ekonomických výhľadov Nemecka. V auguste podľa správy štatistického úradu Destatis z 9. októbra klesla priemyslová výroba v tomto roku už šiesty mesiac za sebou. V správe „Economic forecast for Germany“ (Ekonomická prognóza pre Nemecko) z 11. septembra na stránke Európskej komisie Economy and Finance sa uvádza, že v tomto roku dôjde k poklesu HDP Nemecka o 0,4 %.

Uzavrieme pripomenutím výroku dnes zaznávaného klasika, že „politika je koncentrovaným vyjadrením ekonomiky“. A tak vládcom Západu, ktorý sa stále kdečím chváli, ako líška svojim chvostom, treba pripomenúť, že nie je dobré, keď malá časť jeho ekonomických vládcov stále bohatne, ale čoraz viac ľudí v jeho štátoch sa dostáva do zlej sociálno-ekonomickej situácie.

Namiesto P. S. Na odľahčenie politickej ťaživosti témy doplníme, že Bavorsko nie je len BMW, pivný Októberfest a pod., ale týka sa ho aj veľmi kvalitne pripravený a divácky príťažlivý šesťdielny historický televízny seriál v česko-slovensko-rakúsko-západonemeckej koprodukcii Vojna volov z roku 1987. Je to filmová adaptácia románu Ludwiga Ganghofera, ktorá zobrazuje sedliacke vzbury proti feudálom na začiatku 15. storočia v čase Vojny volov. Išlo o vojnu medzi vládcami grófstva Haag v Hornom Bavorsku a Bavorska-Landshutu, ktorá bola súčasťou väčšej bavorskej vojny v rokoch 1420 až 1422 medzi bratrancami Ludwigom VII. „Bradatým“ z Bavorska-Ingolstadt a Heinrichom XVI. z Bavorska-Landshutu. Seriál má sociálne a najmä silne protivojnové zameranie, ktoré je aktuálne aj dnes.

Podporte nezávislé médium Denník VV

  • Nezamykáme články
  • Necenzurujeme komentáre
  • Nezverejňujeme platené články

Nechceme spoplatňovať obsah, lebo nie každý si to môže dovoliť. Len vďaka Vašej podpore sa môže tento obsah bezplatne dostať ku každému.

Viac info o podpore nájdete tu: PODPORTE VV

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

spot_img

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás