V USA prebehol 8. novembra „supervolebný“ deň. V mediálno-politickom priestore sa označuje za „polčasové“ (midterm) voľby, lebo sa uskutočňujú v polovici času medzi predchádzajúcimi a novými prezidentskými voľbami.
Na začiatok pre prehľad zopakujeme z médií známe údaje, že sa volili všetci členovia Snemovne reprezentantov (435), 35 senátori (teda o niečo viac ako ich tretina zo 100) a guvernéri 36 štátov a 3 území ako aj primátor Washingtonu, ktorý je i guvernérom federálneho dištriktu Columbia. V jednotlivých štátoch sa volili aj ďalší predstavitelia moci (zástupcovia guvernéra, generálni prokurátori, štátni tajomníci /ako perličku uvedieme, že rekordérom na tejto funkcii bol v Severnej Karolíne demokrat Thad A. Eure, ktorý ju vykonával od decembra 1936 do januára 1989/, pokladníci a pod). Voľby boli aj na regionálnej a miestnej úrovni. Navyše v 10 štátoch boli referendá.
Doterajšie hodnotenia výsledkov volieb sú len predbežné. Odlišujú sa však od očakávaní médií a odborníkov ako aj od prieskumov preferencií. Súboj sa stal veľmi tesný a napätie zvyšuje aj sčítanie hlasov, ktoré trvá dlho, pričom sa objavili aj viaceré organizačno-technické problémy. Doplníme, že vo „vzore liberálnej demokracie“ neexistuje ústredná volebná komisia. Nikto sa v takejto situácii zatiaľ nepúšťa do veľkých komentárov výsledkov volieb.
V súhrne možno konštatovať, že podľa predbežných výsledkov i stále sa vytvárajúcich odhadov (rôznia sa o nejaký ten hlas) budú straty demokratov, predovšetkým v Snemovni reprezentantov, zrejme menšie, ako sa to očakávalo pred voľbami. Demokrati za Joea Bidena dopadli z tohto hľadiska lepšie ako za Baracka Obamu v roku 2014. Väčšie straty mali aj republikáni za Donalda Trumpa v roku 2018. Podľa niektorých zdrojov vraj J. Bidenovi pomohla vyššia účasť na voľbách, ale súhrnné údaje o nej zatiaľ, vzhľadom na neexistenciu ústrednej volebnej komisie, nie sú. Naopak, teda nedošlo k červenej vlne (farba republikánskej strany), čo sa považuje za neúspech radikálnych výziev D. Trumpa, ktorý je s výsledkami volieb veľmi nespokojný.
V piatok (11. novembra) podľa neoficiálnych údajov k 12.00 bolo už rozhodnuté o 211 kreslách pre republikánov a 192 pre demokratov. Chýbajú údaje z 32 volebných obvodov. Otázkou je len, aký bude konečný stav získaných kresiel. Podľa väčšiny predbežných komentárov republikáni nebudú mať zďaleka taký manévrovací priestor proti „bidenovským demokratom“, ako dúfali. Ak bude ich väčšina nevýrazná, vzhľadom na rôzne parlamentné a stranícke „drobnosti“ budú neraz potrebovať pri presadzovaní zákonov zvýšenú schopnosť vyjednávania i kompromisov.
Boj o Senát pokračuje ešte tvrdšie. Republikáni majú 48 miest a demokrati 46. Konečné rozhodnutie o zložení Senátu však padne až v decembri po druhom kole volieb jedného miesta senátora v štáte Georgia. Tu sú otvorené všetky možnosti, ale viac sa predpokladá, že stav bude nakoniec tak, ako doteraz 50 : 50 a rozhodovať bude to, že viceprezidentka Kamala Harrisová je z hľadiska svojej funkcie hlasujúcim predsedom Senátu.
Vo voľbách guvernérov republikáni stratili 2 miesta, ktoré získali demokrati. Sčítanie hlasov pokračuje ešte na Aljaške, v Arizone a Nevade.
Boli aj dva druhy referend, zhodne v 5 štátoch. V otázke potratov sa odmietlo ich sprísnenie v Kentucky a Montane a v Kalifornii, Michigane a Vermonte sa právo na potrat zakotvilo v ústavách. Niektoré zdroje uvádzajú, že republikánom mohol aj celkovo vo voľbách uškodiť prílišný tlak na zákaz vykonávania potratov. V otázke legalizácie marihuany na rekreačné účely sa voliči v Marylande a Missouri vyslovili pozitívne, ale v Arkansase a Južnej i Severnej Dakote ju odmietli.
Predbežne možno uskutočniť jeden širší sociologicko-politologický záver, že znovu sa ukázalo, že spoločnosť v USA je takmer doslova sociálne rozpoltená. Ani jedna z dvoch veľkých strán nedokáže získať väčšinu občanov. Nie je ani politická osobnosť, ktorá by mala potenciál zmierniť polarizáciu spoločnosti sužovanú veľkými problémami. Vzhľadom na už naznačené problémy pri uskutočnení volieb ako aj pomalé sčítavanie hlasov, sa nedarí vyvrátiť kdejaké nejasné okolnosti, na ktoré poukazujú „pochybovači“ volieb.
Na zamyslenie pre všetkých politizujúcich amerikanfilov a stúpencov slepej a hluchej spolupráce s USA preto je, aký má zmysel podpora arogantného vyžadovania a presadzovania svetovlády tohto štátu, ktorý je zmietaný vnútornou protirečivosťou, zdajúcou sa v blízkej budúcnosti neprekonateľnou. Sila i vplyv USA sú síce veľké, ale vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzajú, problémy sveta riešiť nedokážu, len ich komplikujú a svet chaotizujú.
Zmena zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA nie je na programe dňa a je naivné očakávať ju aj v dlhšom výhľade. Napriek tomu sa však čaká na to, aký bude ďalší postup Washingtonu v novom pomere mocenských síl najmä vo vzťahu k podpore Ukrajiny. Z hľadiska vnútornej politiky je otázkou, ako sa bude vyvíjať po „polčasových“ voľbách línia demokratov a republikánov vo veci ich budúcich kandidátov v prezidentských voľbách. Na to si treba nejaký ten týždeň počkať. A ešte len tak okrajovo, sú viacerí nedočkaví republikáni, ktorí sa budú snažiť znepríjemniť život J. Bidenovi, najmä tlakom na dôsledné vyšetrovanie ukrajinských aktivít jeho syna Huntera.
