Rozhovor prezidenta RF Vladimira Putina s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom vyvolal ako v hlavnoprúdových i alternatívnych médií nevídaný záujem, pričom jeho hodnotenia sa rozchádzajú. Rozhovor považujeme za vhodné vidieť v širších súvislostiach so súčasnou informačnou vojnou i snahou zjednoteného Západu pod taktovkou Washingtonu zatlačiť Rusko za každú cenu a vo všetkom do kúta. Svet sa však nevyvíja podľa predstáv Západu, ktorý ho chce donútiť fungovať len podľa svojich pravidiel a pohľad naň z iného uhla neuškodí.

Jedna lastovička jar nerobí, ale záujem vo svete o rozhovor je tak veľký, že Putinových odporcov na Západe vystrašil, lebo znamená výrazné narušenie tabu o mediálnych kontaktoch s ním. Zopakujeme známy fakt, že T. Carlson je prvým západným novinárom, ktorý urobil rozhovor s V. Putinom od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Na youtubovom kanále TCN (Tucker Carslon Network) je prístupný originál rozhovoru s názvom Exclusive: Tucker Carlson Interviews Vladimir Putin (https://www.youtube.com/watch?v=fOCWBhuDdDo) O 14.00 SEČ 13. februára mal už takmer 16 miliónov prezretí (mnohomiliónovú sledovanosť mali aj rozhovory s argentínskym prezidentom Javierom Mileiom a maďarským predsedom vlády Viktorom Orbánom). Podľa mediálnych zdrojov sa počet prezretí rozhovoru na sieti pohybuje rádovo v sto miliónoch, čo sa označuje za výnimočný jav.

Ruská verzia je prístupná na webovej stránke prezidenta RF (http://kremlin.ru/events/president/news/73411) s názvom Interview s Tuckerom Carlsonom Vladimir Putin odpovedal na otázky Tuckera Carlsona – novinára, zakladateľa videoplatformy Tucker Carslon Network (po rusky Интервью Такеру Карлсону Владимир Путин ответил на вопросы Такера Карлсона – журналиста, основателя видеоплатформы Tucker Carlson Network). K dispozícii je aj doslovný prepis rozhovoru.

O mediálnej dráhe a politických názoroch Tuckera Carlsona

Vzhľadom na to, že Tucker Carlson (*1969) je na Slovensku menej známy, urobíme jeho základnú politicko-mediálnu charakteristiku. Ide o amerického konzervatívneho pravicového televízneho moderátora a politického komentátora. V médiách pôsobí od roku 1990. Postupne pracoval najmä pre CNN, Public Broadcasting Service (verejnoprávny výrobca a distribútor televíznych programov), MSNBC (platený spravodajský televízny kanál) a od roku 2009 pre Fox News. Tam sa preslávil moderovaním politickej talk show Tucker Carlson Tonight (Tucker Carlson dnes večer) od roku 2016, ktorá bola najsledovanejšou na káblových spravodajských staniciach.

Fox News ukončili s T. Carlsonom spoluprácu v apríli 2023 po súdnom procese, v ktorom ich zažaloval výrobca volebných prístrojom Dominion Voting Systems za ohováranie. Šírili  vraj konšpiračnú teóriu o údajnom sfalšovaní prezidentských volieb 2020 v neprospech Donalda Trumpa, čo zaznelo v Carlsonovej talk show. Žaloba skončila mimosúdnou dohodou a Fox News zaplatili vyše 780 miliónov USD.

V decembri 2023 po určitom hľadaní ciest, ako pokračovať v pôsobení, spustil T. Carlson predplatnú streamovaciu službu (prúdové multimédium) Tucker Carlson Network, ktorá využíva aj reklamu. Videá majú znovu obrovskú sledovanosť. Spoločnosť Fox News vedie právny boj o zastavenie média, lebo údajne porušuje podmienky zmluvy s T. Carlsonom po odchode zo stanice. Médium vyvoláva nevôľu aj v súčasnom washingtonskom establišmente.

Okrem toho bol T. Carlson v roku 2010 spoluzakladateľom The Daily Caller, pravicového spravodajského webu, kde pôsobil do roku 2020. Je aj autorom troch kníh. Prvá Politicians, Partisans, and Parasites: My Adventures in Cable News (Politici, podporujúci a paraziti: Moje dobrodružstvá v káblových novinách) vyšla v roku 2003. Dve ďalšie tvoria „sériu“. Ship of Fools: How a Selfish Ruling Class is Bringing America to the Brink of Revolution (Loď bláznov: Ako sebecká vládnuca trieda privádza Ameriku na pokraj revolúcie) vyšla v októbri 2018 (jeden čas bola na 1. mieste v zozname najpredávanejších kníh v New York Times) a The Long Slide: Thirty Years in American Journalism (Dlhá snímka: Tridsať rokov v americkej žurnalistike) v auguste 2021. Vo všetkých sú okrem hodnotenia politikov a médií v USA aj prvky autobiografie.

Všeobecne sa uznáva, že T. Carlson je pracovitým a úspešným tvorcom. Vzhľadom na svoje názory a štýl komunikácie však vyvoláva protirečivé hodnotenia. Niekedy ho považujú aj za najviac vyprofilovaného zástancu „trumpizmu“. Pri jeho odchode z Fox News ho v The New Yorker označili za najvplyvnejší hlas v pravicových médiách.

V roku 2023 vyšla Carlsonova biografia s názvom Tucker, ktorú napísal Chadwick Moore na základe 100 hodín rozhovorov s ním. Kniha je príbeh Carlsonovho odchodu z Fox News, ale nemala úspech.

Z hľadiska politických názorov sa T. Carlson, najmä v neoliberálnom podaní v USA, považuje za kontroverznú osobnosť. Za vyše 30 rokov pôsobenia v médiách zmenil niektoré svoje názory a stal sa presvedčeným republikánom. Z jeho charakteristiky v médiách vyberieme, že okrem podpory „trumpizmu“ sa považuje niekedy za paleokonzervatívca, ako aj krajného, extrémistického pravičiara. Zaraďuje sa i medzi populistov a nacionalistov, ale osobne odmieta označovanie za rasistu. Je odporcom feminizmu a kritizuje ideológiu LBGT+. Niekedy sa o ňom uvádza, že je homofób.

V ekonomickej oblasti je protekcionista a kritizuje imigráciu. V oblasti bezpečnosti spočiatku súhlasil s vojnou USA v Iraku, ale zmenil svoj názor a stal sa skeptickým voči zahraničným intervenciám Washingtonu. Obviňuje sa aj zo šírenia konšpiračných teórií.

Vytýka sa mu súhlas s niektorými krokmi V. Putina. Obavy médií hlavného prúdu z rozhovoru boli už dopredu v tom, že T. Carlson sa nestotožňuje so západným názorom, že Rusko sa na Ukrajine dopúšťa „nevyprovokovanej, brutálnej invázie“. Po príchode do Moskvy 6. februára T. Carlson povedal, že úlohou novinárov je informovať verejnosť. Poukázal na to, že západní novinári urobili s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským veľa rozhovorov, ktoré však boli „podliezaním“ a „vládnou propagandou“. Kritizoval médiá za to, že západné publikum už dávno nepočulo V. Putina.

Záujem prejavil T. Carlson aj o rozhovor s V. Zelenskym, ale odpoveď neprišla. CNBC uvádza, že to bolo zrejme preto, lebo sa mu prisudzujú prokremeľské názory. Okrem toho vraj znevážil podporu USA Ukrajine a neúctivo sa vyjadroval o jej prezidentovi.

Poukazuje sa aj na to, že T. Carlson má údajne vplyv na D. Trumpa a „spolupodieľal“ sa na niektorých jeho rozhodnutiach. D. Trump, ktorý sa usiluje o republikánskou nomináciu na novembrové prezidentské voľby v USA, vyhlásil, že o T. Carlsonovi by bol ochotný uvažovať ako o svojom viceprezidentovi.

Stručne k obsahu rozhovoru Vladimira Putina s Tuckerom Carlsonom

Z rozhovoru, ktorý trval o niečo viac ako dve hodiny, poukážeme aj za cenu určitého zjednodušenia len na „ústredné“ vybrané témy, okruhy problémov, ktoré sa prelínali a k niektorým sa vracalo aj viackrát a v rôznych súvislostiach. Ospravedlňujeme sa, ak niekomu niečo bude chýbať, ale je to možné doplniť a upresniť, lebo k dispozícii na stránke Vecí verejných je už aj preklad celého rozhovoru z kanálu TCN do češtiny (Ruský prezident Vladimir Putin & Tucker Carlson v rozhovore o aktuálnej spoločensko-ekonomicko-geopolitickej situácii s historickým exkurzom do minulosti pre objasnenie vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou /český dabing/, 12. februára).

Rozhovor sa začal pomerne dlhým historickým vstupom až od čias vzniku Ruska. Zvýšená pozornosť sa pri tom viackrát venovala Ukrajine (o nej mal T. Carlson najviac otázok)  s dôrazom na vývoj od jej osamostatnenia v roku 1991, zvlášť po začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska, vrátane toho, o čo ide pri jej denacifikácii. Druhou širokou témou boli USA a ich súčasná politika. Veľa sa venovalo téme NATO a jeho aktivít. V súvislosti USA a NATO sa hovorilo aj o bezpečnosti a zbraniach.

Doplníme ešte detaily, ktoré postupne zazneli v rozhovore a pričom boli neraz zasadené do širšieho kontextu:

• Rozpad ZSSR v skutočnosti iniciovalo ruské vedenie, ale bolo oklamané.
• V súvislosti s bombardovaním Juhoslávie Rusko nemohlo nepozdvihnúť svoj hlas na obranu Srbov, ktorí sú Rusom blízki.
• Strach USA z Číny je väčší ako z Ruska, lebo má väčší potenciál.
• USA sa vytýkala podpora separatizmu na Kaukaze.
• RF je ochotná hľadať riešenie ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní. Rokovania, ktoré boli na dobrej ceste, v marci 2022 stroskotali. Problémom je ukrajinský dekrét o zákaze rokovaní s Ruskom.
• Rusko môže zaútočiť na Poľsko iba v tom prípade, ak Poľsko zaútočí na Rusko. Rusko nemá vôbec nijaké územné nároky voči štátom NATO.
• V súvislosti s teroristickým útokom na plynovod Severný prúd sa poukázalo na význam poznania toho, kto mal oň záujem a kto to mohol urobiť.
• BRICS sa dynamicky rozvíja a Rusko a Čína majú záujem na vzájomnej spolupráci, ktorá má staré tradície. Rusko vidí, že filozofia čínskej zahraničnej politiky nie je agresívna a hľadá sa v nej kompromis.
• Vývoj vzťahov Ruska s USA vo Washingtone neurčujú ani tak osobnosti, ako myslenie a konanie amerických elít.
• Proces zavádzania umelej inteligencie by mal podliehať určitým pravidlám. Ak sa ľudstvo bude cítiť ohrozené, asi nastane obdobie, keď sa na medzištátnej úrovni dohodne o jej regulácii, podobne ako tomu bolo s jadrovými zbraňami.
• V prípade amerického novinárova Evana Gershkovicha uväzneného v RF za špionáž sa poukázalo na význam gest dobrej vôle. Nevylúčilo sa, že môže byť prepustený, ak sa objaví reciprocita zo strany USA a ich špeciálnych služieb.

V záverečnej časti rozhovoru išlo najmä o možnosti ukončenia konfliktu na Ukrajine. V. Putin o. i. uviedol, že sú viaceré varianty postupu, ale otázne je, či je záujem riešiť tento problém. Rusko je na rokovania pripravené.

O niektorých kritických ohlasoch na rozhovor

Za rozhovor s V. Putinom je T. Carlson ostro kritizovaný z mnohých strán. Hodnotenia rozhovoru v kruhoch ruskej prozápadnej opozície vynecháme. Poukážeme na výrok americkej novinárky Anne Applebaumovej, že Carlsonov rozhovor je podmienený tým, že nie je novinár, ale propagandista (čo sa objavuje aj inde). Kto však vie, že táto pani je manželka súčasného poľského rusofóbneho ministra zahraničných vecí Radosława Sikorskeho, si môže byť na istom, odkiaľ vietor fúka.

Niektoré médiá hlavného prúdu špekulujú aj o tom, či by EÚ, ktorá sa v rozhovore spomína síce len okrajovo, nemohla uvaliť na T. Carlsona sankcie.

Hodnotenia nemeckého kancelára Olafa Scholza a britského predsedu vlády Rišiho Sunaka, že rozhovor je smiešny, vyznievajú zúfalo. Obaja útočia slovne na Rusko a volajú po potrebe jeho porážky na Ukrajine. Nevedia vak ako to urobiť a okrem toho doma čelia nielen nízkej podpore, ale čas ich moci sa kráti a šancu dostať sa po voľbách znovu k svojmu postu majú minimálnu. Tieto výroky ich popularite nepridajú, skôr naopak. A divné je, že títo „silní“ muži sa takto predvádzajú.

Kritici T. Carlsona z atlantických kruhov tvrdia, že rozhovor je nudný a je v ňom veľa „chýb“, lebo sa vraj podriadil ruskému prezidentovi. Chápeme, že V. Zelenskému ako vodcovi slabšej strany v konflikte, média „nadržiavajú“, ale štýl vedenia rozhovorov s ním k vytváraniu o skutočnom obraze zložitej ukrajinskej krízy v máločom prospieva. Len na okraj poznamenáme, že médiá aktuálne poukazujú na protirečivosť krokov V. Zelenského pri odvolaní vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny generála Valerija Zalužneho a prílišná spokojnosť s nimi nie je ani vo Washingtone. USA a Veľká Británia sa vraj pripravujú na vytvorenie pozícií zvláštnych vyslancov pre Ukrajinu.

Nič prekvapujúceho nie je ani na tom, že. T. Carlson je zaradený na agresívny ukrajinský web Mirotvorec. Pripomenieme, že ide o „zoznam nepriateľov Ukrajiny“ aj s ich osobnými údajmi, čo je závažným porušením ľudských práv. Sú tam aj niektoré dehonestujúce prvky. V tomto prípade to však inak útlocitným neoliberálom neprekáža.

Záver – komu to môže prospieť a komu „ublížiť“

Zjednodušene uvedené V. Putin nepovedal nič nové a opakoval známe hodnotenia a postoje Moskvy s jasným cieľom presviedčať o ich zmysle i oprávnenosti. Nemusíme s ním súhlasiť, ani mu veriť, ale jeho postoj ako vodcu jednej zo súčasných svetových mocností je pochopiteľný. Iste počíta s tým, že jeho hlas sa môže dostať aj tam, kde dosiaľ nebol, alebo dlho absentoval. Nedá sa očakávať, že sa na základe rozhovoru niečo v reálnej politike zmení. Mediálne i sociálnopsychologicky však môže narušiť niektoré stereotypy vytvárané na Západe v posledných rokoch.

V súvislosti s tým, že sa takmer nehovorilo o EÚ a veľmi málo o ekonomických otázkach, sa dá predpokladať, že obsah rozhovoru mieri v prvom rade na obyvateľstvo USA, hoci atlantistov aj v Európe jeho obsah mohol poriadne rozčúliť. Dá sa uvažovať aj tom, že V. Putin rozhovor využije aj vo svojej predvolebnej kampani, ale doma má k dispozícii dosť iných prostriedkov i tém.

O  T. Carlsonovi sme toho uviedli už dosť. Jeho údajná náklonnosť k V. Putinovi a Kremľu je založená viac na možnosti kritizovať demokratov ako na rusofilstve. Rozhovor v súčasnej atmosfére v USA poslúži preto v prvom rade podpore pozícií republikánov, najmä D. Trumpa, hoci do prezidentských volieb je ešte viac ako 8 mesiacov a zatiaľ sa bojuje ešte len o nominácie. Ak si „bežný“ Američan pozrie V. Putina (ktorý za takmer štvrťstoročia na čele Ruska už tiež zostarol), slabnúcu popularitu o desaťročie staršieho a čoraz viac dopleteného prezidenta USA Joea Bidena to len ďalej zníži. V pred blížiacimi sa voľbami to nie nič potešujúce.