Globálny juh má výrazne odlišný pohľad na svet od severu, o čom svedčia rozdiely, ktoré vyplynuli z konfliktu na Ukrajine na samite EÚ – CELAC.
Európa, zatiahnutá Washingtonom do konfliktu proti Rusku a zároveň takisto na príkaz Spojených štátov začala súperiť s Čínou, zúfalo potrebuje spojencov.
Z tohto dôvodu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby v Bruseli „chytila brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu do svojej siete“, ako zdôraznil Süddeutsche Zeitung.
Počas spoločnej tlačovej konferencie von der Leyenová nenechala nikoho na pochybách, že Brazílčana považuje za „jedného z najbližších priateľov Európy“ a vyjadrila svoju spokojnosť s tým, že od januára tohto roku sa Lula vrátil do vedenia Brazílie namiesto pravicového populistu Jaira Bolsonara. Šéf Európskej komisie „rád podporuje veľké slová veľkými sumami peňazí“, preto „položil na stôl“ 45 miliárd eur alebo koľko plánuje EÚ investovať v Latinskej Amerike a Karibiku do roku 2027. Uskutoční sa tak v rámci iniciatívy s názvom GlobalGateway, prostredníctvom ktorej chce EÚ podporovať projekty infraštruktúry na celom svete, a tým rozširovať svoj vplyv.
Prezident Lula sa poďakoval a priateľsky sa usmial. „Ale bol naozaj ohromený?“ pýta sa nemecká tlač.
Postoj latinskoamerických vodcov bol však okamžite jednoznačný. Bolo to zrejmé počas prvého zasadnutia samitu EÚ – CELAC (Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku): spoločné vyhlásenie nebolo dokončené z dôvodu jeho znenia o vojne a narážky na európsky kolonializmus. Pohľad na vojnu je taký odlišný, že predseda Európskej rady Charles Michel bol proti svojej vôli nútený nepozvať ukrajinského prezidenta Volodymira Zelenského, aby na samite vystúpil.
V hlasovaní OSN sú latinskoamerické krajiny, ako napríklad Nikaragua, ktorá hlasovala proti rezolúciám odsudzujúcim Rusko a ďalšie, ktoré sa zdržali hlasovania, ako napríklad Kuba a Salvádor, alebo nemôžu hlasovať ako Venezuela, ale rozhodne sa priklonili k Rusku. A toto je výzva týchto dní v Bruseli: nájsť text, ktorý by mohli podpísať napríklad Nikaragua a Poľsko, hlavný európsky jastrab vojny na Ukrajine. Zdá sa, že je to veľmi ťažké.
Brazílsky prezident Lula da Silva v inauguračných prejavoch povedal: „Vojna na Ukrajine je ďalším potvrdením toho, že Bezpečnostná rada OSN nie je schopná riešiť výzvy, ktorým dnes čelíme, ako je mier a bezpečnosť. Jeho vlastní členovia často nerešpektujú Chartu OSN. V súlade s Chartou Organizácie Spojených národov neakceptujeme použitie sily ako prostriedku riešenia sporov.“
„Brazília podporuje všetky iniciatívy, podporované rôznymi krajinami a regiónmi, ktoré požadujú okamžité prímerie, zastavenie nepriateľských akcií a dohodnutý mier.“ Použitie sankcií a blokád bez podpory medzinárodného práva slúži len na potrestanie najzraniteľnejších častí obyvateľstva. Potrebujeme mier, aby sme prekonali veľké výzvy, ktorým čelíme. A to znamená hlboké systémové zmeny. Rozdeliť svet na antagonistické bloky by bolo šialenstvo. Nemôžeme nechať globálne riadenie na neskôr.“
Lula pripomenul, že „vojna v srdci Európy zvýšila hlad a nerovnosť a zároveň zvyšuje globálne vojenské výdavky. Namiesto toho, aby sme odstránili hlad toľkých miliónov ľudských bytostí, míňame miliardy dolárov na pohon vojnovej mašinérie, ktorá spôsobuje iba vojnu, ničenie, utrpenie a iné hladomory. Tento samit medzi Európskou úniou a CELAC je časom povedať dosť. Iný svet je možný, a to je to, čo musíme spoločne vybudovať.“
Podobne rotujúci prezident CELAC, Ralph Gonçalves, výkonný riaditeľ Svätého Vincenta a Grenadín, povedal: „Vojna naďalej spotrebúva bohaté zdroje a spôsobuje zbytočné krviprelievanie. A svetová ekonomika tiež zbytočne krváca, pretože vojna a boje spôsobujú ďalšiu obrovskú bolesť a utrpenie chudobným vo vzdialených krajinách prostredníctvom rastúcich cien potravín, ropy a úverov. Nech sú tu konštruktívne mierové rozhovory, nie neproduktívne postoje v snahe o hegemóniu alebo imperiálnu nadvládu.“
„Samozrejme,“ pokračoval, „Ukrajina nie je jediným divadlom vojny alebo ozbrojeného konfliktu, ktoré devastuje obyvateľstvo a ničí životy a živobytie nad rámec bezprostrednosti nebezpečných bojísk: obyvatelia Haiti, Palestínčania, obyvateľstvo rôznych častí Afriky, Blízkeho východu a Ázie majú bezprostrednejšie výzvy. A čudujú sa neprimeranej globálnej dôležitosti, ktorá sa pripisuje Ukrajine a znepokojujúcim nezodpovedaným otázkam, ktoré pramenia z nevyváženého sveta, zaplaveného duchmi minulosti, ktoré ešte neboli vyhnané z myslí tých, ktorí dominovali globálnej politickej ekonómii od osemnásteho storočia.“
„Avšak to, čo sa deje na Ukrajine, má trvalý význam nielen pre zúčastnených bojovníkov, ale pre celé ľudstvo. Z toho vyplýva odôvodnená požiadavka na zastavenie nepriateľstva a dohodnutie mieru.“
Prezidentka Hondurasu Xiomara Castrová, nastupujúca predsedníčka CELAC, vo svojom prejave na plenárnom zasadnutí uviedla: „Vojna na Ukrajine sa musí skončiť. Európska únia a CELAC sú povinné nájsť spôsob, ako dosiahnuť mier. Nemôžeme žiť s nočnou morou, že jedného dňa sa na nás všetkých rozpúta peklo. Miliardy dolárov v zbraniach sa posielajú do vojny, ale nie sme schopní vybudovať integrálny rozvoj ľudstva s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ktoré navrhla OSN v Agende 2030.“
Honduraský líderpožadoval, aby summit schválil „rezolúciu, vyzývajúcu na ukončenie blokády Kuby. Musíme skoncovať s pirátstvom a konfiškáciou majetku, pretože všetci sme vystavení riziku, že jedného dňa zistíme, že naše rezervy boli zmrazené v zahraničných bankách. Voláme po vrátení všetkého tovaru nelegálne ukradnutého venezuelskému ľudu a po odstránení bariér, ktoré nám bránia normalizovať naše obchodné vzťahy s bratskými krajinami, ako je Nikaragua.“
Súbežne s „inštitucionálnym“ samitom prebiehal aj protisamit – Cumbre de los Pueblos, a tu zasiahla Delcy Rodriguezová, viceprezidentka Venezuelskej bolívarovskej republiky, podľa ktorej dlhujú ríše včerajška a dneška „morálnu, etickú a ekonomickú kompenzáciu“ národom Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré vyplienili pre svoje bohatstvo.
„Toto je zmysel našej histórie, drancovanie zdrojov našich národov, imperiálna arogancia, ktorá si myslí, že nám nič nedlhuje. Hovoríme im: dlhujú nám, dlhujú Karibiku, čo znamenalo genocídu viac ako 70 miliónov otrokov, ktorí prišli do Ameriky z Afriky. Samozrejme, dlhujú nám morálnu, etickú a ekonomickú kompenzáciu.“
Rodríguezováopäť odsúdila plán zmocniť sa ropného bohatstva Venezuely, ku ktorému sa nedávno priznal bývalý americký prezident Donald Trump (2017-2021) a ktorý zahŕňal zavedenie blokád a ekonomických sankcií, ako aj podporu údajnej paralelnej vlády, vedenej bývalým poslancom prevratu Juanom Guaidóom.
„Bol to veľmi dobre koncipovaný plán Donalda Trumpa: vytvoriť túto postavu, aby okradol venezuelský ľud, okradol ho o jeho aktíva, okradol ho o peniaze v bankách, zmrazil všetky druhy majetku, ktorý má Venezuela v zahraničí,“ povedala a zdôraznila multidimenzionálne obliehanie, ktorému je Venezuela vystavená.
V súvislosti s prítomnosťou Delcy Rodriguezovej na summite prezident Maduro povedal, že ju poslal na stretnutie na vysokej úrovni, aby „priniesla hlas, pravdu Venezuely a požadovala rešpekt od Európskej únie.
„Bude počuť hlas Venezuely, venezuelskej pravdy, požadovať ukončenie sankcií, ukončenie agresie voči Venezuele; požadovať rešpektovanie Venezuely. Len vtedy sa môžeme pohnúť vpred smerom k novým vzťahom s celou Európou: vzťahom spolupráce, spoločnej práce,“ povedal prezident vo svojom televíznom programe.
Maduro trval na tom, že poslal svoju viceprezidentku, aby vyslala jasný odkaz európskym krajinám: „Pri všetkej úcte, všetko je možné. Európa, počúvaj ma: Iba s rešpektom a správnym spôsobom je všetko možné.“
„Rovnocenný partner“
Latinskoamerickí lídri Európanom zopakovali, že nie sú ochotní prijímať príkazy ani lekcie. Na ekonomickom fóre na začiatku samitu Ursula von der Leyenová zdôraznila spoločné záujmy Európy a Latinskej Ameriky, napríklad pokiaľ ide o ťažbu základných nerastov a ekologickú hospodársku transformáciu. Lula prejavil záujem, ale objasnil, že jeho krajina „je na tejto ceste už dlho“. Už 87% brazílskej elektriny pochádza z obnoviteľných zdrojov, povedal. Lula zdôraznil, že Brazília bude rešpektovať svoje záväzky v oblasti zmeny klímy a prisľúbil, že do roku 2030 nezničí amazonský dažďový prales. Jeho vyjadrenia možno vnímať aj ako signál v spore o dohodu o voľnom obchode: „Nepotrebujeme mentoring z Európy, sme rovnocenní partneri.“
Dohoda medzi EÚ a združením Mercosur bola dokončená v roku 2019. Jej cieľom je vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s počtom obyvateľov viac ako 700 miliónov ľudí. Dokument ešte nenadobudol účinnosť kvôli dodatočným požiadavkám niektorých európskych krajín vrátane Nemecka. Ide o dodržiavanie ľudských práv vo vzťahoch k pôvodnému obyvateľstvu a predovšetkým o ochranu dažďových pralesov. Cieľom dodatočného vyhlásenia je „upokojiť kritikov“ v Európe, ale Lula a jeho partneri ho odmietajú podpísať. Považujú za neprijateľné, že umožňuje uvalenie sankcií a môže obmedziť industrializáciu alebo v prípade Brazílie to, čo Lula nazval „“eindustrializáciou“.
„Partnerstvo predpokladá vzájomnú dôveru,“ trval na svojom Lula, keď ho v júni navštívila v Brazílii Ursula von der Leyenová, aby obnovila rozhovory.
Latinská Amerika, rovnako ako globálny juh, si vybrala cestu budovania nového multipolárneho sveta s euroázijskými mocnosťami. Časy podriadenia sa Spojeným štátom a Európe sú už minulosťou. Európska únia sa teda môže reálne zamerať na udržanie srdečných vzťahov s krajinami Latinskej Ameriky nie na určovanie ich rozhodnutí, najmä v oblasti energetiky, kde sa pravdepodobne bude viesť jedna z najdôležitejších bitiek o formovanie budúceho sveta.
Pomocou nešťastného porovnania Španiela Borrella môžeme povedať, že kvetinová záhrada hľadá novú kolonizáciu divokej džungle. Džungľa sa však nenechá uchvátiť peniazmi a falošnou európskou reprezentáciou. Kvetinová záhrada je vlastne vojnovým scenárom, kde každým dňom rastie riziko rozsiahlej devastácie, zatiaľ čo chudoba a sociálne napätie rastú v dôsledku bezpodmienečnej podpory zástupnej vojny vedenej Spojenými štátmi proti Rusku cez Ukrajinu.
Zdroj: L ´Antidiplomatico
