Svet je natoľko komplikovaný, že jeho pochopenie je mimo našich schopností. Nieto pre ľudstvo, ale obzvlášť pre jedinca.
Každý koná tak, ako mu to umožňuje jeho štruktúra CNS, vzdelanie, kultúra.
Jedinec potrebuje prežiť, potrebuje realizovať každodenné stereotypné úkony, nemá ani čas ani energiu sa venovať všetkému a nedajbože do detailov.
Človek sa musí rozhodovať rýchlo a chce mať akú takú šancu na úspech prežitia. Preto nutne siaha k skratkám.
Aj preto existujú predsudky, ktoré vnímame ako všeobecné, štatisticky často odôvodnené výrazné zjednodušenia reality.
A to sú len otázky, ktoré sa ako tak dajú uchopiť na základe pozorovania, znalostí.
A z tohto dôvodu potrebujeme vedu, ktorú vnímam ako nástroj, pomocou ktorého nahliadame za veľmi tenkú a priepustnú hranicu, za ktorou je to, čo ešte nevieme.
Veda je nikdy nekončiaci usilovný proces odhaľovania a odstraňovania chýb a omylov.
Ale ako mi napísal môj známy psychiater verím vede je nesmierna hlúposť. Veda je podľa neho nástroj ako dospieť k znalosti reality.
Vo vedu sa neverí. Veda vieru nepotrebuje. Rovnako tak ako viera nepotrebuje vedu. Obe sú prostriedkami ako pochopiť svet. Každá na to pochopenie ide vlastným spôsobom, vlastným modelom.
Veda je naopak spochybňovanie všetkého čo sa spochybniť dá a je to dynamický model, kedy naša terajšia znalosť pod tiažou dôkazov ustupuje budúcej pravde.
Dočasnému, limitovanému, trvale sa vyvíjajúcemu poznaniu. To neznamená, že veda má pravdu, veda má presne také isté limity, ako ľudstvo. Vidí len tam, kam siahajú naše aktuálne možnosti.
Veda niečo vie, o mnohom zistí, že to čo si myslela, že vie, je hlúposť a ide sa ďalej
Takže aplikácia poznatkov môže byť veľmi rôznorodá. Problém je keď vedec uverí v akúsi zázračnú schopnosť poznať pravdu o všetkom a z vedca sa stane spasiteľ.
Potom to dopadá veľmi zle. Lebo na základe istej a aj zaslúženej dôvery vo vymedzenej odbornosti si potom akoby uzurpuje právo vedieť čokoľvek .
Takže nie, vede sa neverí. Veda sa študuje, opravuje a prináša blaženosť novými poznatkami. Ale neverí sa jej.
Jedine čomu možno veriť je modus operandi, spochybňovanie doterajších znalostí pokrokom poznania.
To oddeľuje vedu od náboženstva. Veda vie, že sa mýli a smeruje víziami dopredu, náboženstvo vie, že sa nemýli a smeruje víziami dozadu k udalostiam, ktoré ho definujú.
