Tragédia čo sa udiala na  bratislavskom gymnáziu pre nadané deti ma nenecháva ľahostajným.

Chlapca mi je veľmi  ľúto, jeho rodičov tiež. Kiež by takýchto udalostí bolo čo najmenej.

Je to škola pre nadané deti  a  tie obvykle majú schopnosti rýchlejšie dospieť a vidieť ďalej ako ich rovesníci.

Neznamená to, že musia byť aj sociálne mimoriadne nadané. Mnohí nemusia mať  sociálnu inteligenciu, empatiu a potom sa  nevedia  zaradiť do spoločnosti, do systému.

Nie som si celkom istý, či nie je  príliš skoro v deťoch pestovať pocit mimoriadnosti, svetovosti.

Môže to narúšať  sociálne vzťahy medzi rovesníkmi a im samotným devastovať  charakter.

Vysoké IQ nemusí vždy priniesť  šťastie, ale aj osamelosť.

V každom prípade je to  hrozné. Tá obrovská nenávisť, ktoré naše deti okolo seba vidia ich logicky ovplyvňuje.

Deti doma žijú mnohokrát v prostredí netolerancie, osočovania a urážania druhých, tých čo majú na veci iný názor.

Mnohé  sú tlačené do cudzích ideálov, snažia sa  spĺňať očakávania iných ako napríklad  rodičov, učiteľov, kamarátov  a možno práve preto sú s hĺbke svojej duše nešťastné .

Na vine sú aj sociálne siete na ktorých sú mozgy mladých ľudí neustále masírované primitívnymi bludmi, falošným životným štýlom a násilnosťami.

Ľudia majú radi ak majú pocit, že rozhodujú o svojom osude. Dodáva im to pocit kontroly nad svetom.

Pocit, že mám veci pod kontrolou je mimoriadne uspokojujúci. Kontrola sa rovná väčšia istota prežitia.

Ak ten pocit nemám, tisne sa do popredia pocit bezmocnosti. Bezmocnosť je jedna z najhorších emócií a vedie ku klinickým prejavom úzkosti a depresie. 

Ako sa tomu vyhnúť a ako z toho von. Môj priateľ psychiater to vidí takto. Potreba úcty k individuálnym rozhodnutiam.  Akceptácia aj zlých osobných rozhodnutí.

Obmedzenie idey regulátora ako mocného rytiera prinášajúceho spásu poddaným.

Dôvera v schopnosť človeka sa rozhodovať správne, najmä ak sa o  rozhodnutí a jeho následkoch edukuje vopred a jasne sa poukáže na veľmi osobný  dopad rozhodnutia na individualitu .

Treba pamätať na to, že diverzita je prirodzený naturálny faktor prežitia, preto násilná redukcia a snaha o uniformitu vedie k degradácii systému.

A nielen vo forme pohlavnej, rasovej, diverzity, ale najmä diverzity rozhodnutí, ergo osobnej slobody jedinca.

Želám  všetkým čitateľom pekné leto a čas strávený v kruhu ľudí, ktorí ich  doplnia pozitívnou energiou na ďalšie obdobie.