Veľmi intenzívne rozmýšľam, kam smeruje tento svet. Vnímam to tak, že celý mediálny svet, ostatných tridsať rokov nás nekŕmi ničím iným ako senzáciami a predbiehajú sa kto prinesie krvavejšiu.

Čo môže byť  cieľom tejto psychologickej  vojny.  Zjavne totálne zdeptaný človek, či vyhubenie ľudstva?

Zamýšľajú sa niektorí  pisatelia, aký vplyv na myslenie, konanie a správanie sa ľudí majú takéto negatívne informácie, ktoré dokážu ešte patrične zveličiť a prifarbiť?

Raz sa tieto negatíva zjavne vrátia. Nebojujme teda  jeden proti druhému, nepresviedčajme sa, neargumentujme, prestaňme sa nenávidieť.

Začnime bojovať s naším strachom, to je priestor pre naše bojisko.

Podľa môjho priateľa psychiatra , svet speje dopredu. S miernymi hrboľmi, niekedy až prepadmi.

Chcem veriť tomu, že napriek všetkému postupujeme ďalej. Aj keď vajatáme, blúdime, tak ideme vpred.

Prečo je tomu tak ? Podľa môjho priateľa  produkcia množstva základnej civilizačnej jednotky, čiže  dobra sa postupne zvyšuje. Dobro je niečo ako HDP ekonomicky, len určuje civilizačný rast.

Ja viem, že sa dá ťažko veriť, že je viac dobra na svete najmä po správach,  ale je ho viac ako ho bývalo.

Aj keď je ho stále málo.

V každom prípade musíme ísť ďalej, lebo ciele dobra sú univerzálne a vieme ich uchopiť ako spoločnosť.

Aj keď ich uchopenie je niekedy veľmi zvrátené, ale aspoň cieľ je jasný. Bude ešte veselo. To je jediné čo je istota.

Mnohí, najmä mladí ľudia, sa vystatujú tým, že majú liberálne názory a budú presadzovať aj také politické smerovanie v krajine.

Pod pojmom liberalizmus rozumieme zhovievavosť, zmierlivosť a toleranciu voči iným názorom či ideológiám.

Skutočnosť je ale taká, že títo ľudia majú často totalitné zmýšľanie a neuznávajú žiaden iný názor a žiadne iné ideológie ako tú svoju.

Nie je málo prípadov, keď sa uchyľujú k perzekúciám ľudí s iným názorom. Toto nepovažujem za priaznivý vývoj v terajších rozvinutých krajinách západu.

Stále si myslím, že určitá miera konzervativizmu a uznávania tradičných hodnôt a názorov našich predkov má svoje miesto aj v dnešnej dobe.