Aktuality: NATO stále nevie nájsť nového šéfa. Hovorí sa aj o prezidentke Zuzane Čaputovej

Starý šéf NATO nadsluhuje a nový sa stále nevie nájsť. V aliancii špekulujú aj o kandidatúre slovenskej prezidentky a tá to vníma ako ocenenie jej práce v oblasti zahraničnej politiky.

Ten post je považovaný za jeden z najvplyvnejších na planéte a preslávil aj dovtedy vo svete málo známeho nórskeho politika Jensa Stoltenberga. Generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie je už takmer desať rokov.

Nadsluhuje aj pre ruskú agresiu na Ukrajine, no z postu mal odísť už vlani. Spojenci však za neho stále nevedia nájsť náhradu.

Medzi kandidátmi na budúcu hlavu NATO je aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a z aliancie zaznievajú signály, že organizáciu by mala konečne viesť žena. Už dávnejšie a teraz najnovšie znova o jej možnej kandidatúre špekuluje bruselský portál Politico.

Čaputová sa však jej prípadnou nomináciou podľa vlastných slov stále „nezaoberá“.

„Politická situácia na Slovensku si vyžaduje, aby sa prezidentka v prvom rade koncentrovala na výkon svojej prezidentskej funkcie,“ tvrdí pre Aktuality.sk hovorca prezidentky Martin Strižinec. „Úvahami o jej prípadnom pôsobení v NATO sa preto nezaoberá. Zmienky o tom, že by mala prevziať nástupníctvo po generálnom tajomníkovi NATO vníma predovšetkým ako ocenenie zahraničnej politiky Slovenska.“

Východný Európan, ideálom je možno žena

Ďalší šéf NATO by mal podľa administratívy spĺňať hneď niekoľko kritérií, čo výrazne zužuje zoznam potenciálnych kandidátov. Európan, ktorý má dobré vzťahy a kontakty so Spojenými štátmi je len začiatok (panuje dohoda, že tajomníkom aliancie, čo je skôr diplomatická a nie vojenská funkcia, nemá byť Američan).

Nové vedenie aliancie musí podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej agresii. Jej šéf byť však nemal byť „príliš rázny“ a tvrdý, aby neeskaloval situáciu a prípadne neodstrašil štáty, ktoré majú obavy z vyprovokovania Ruskej federácie.

Ukrajina je dôležitým faktorom, pretože krajiny západnej Európy budú po skončení vojny chcieť, aby na čele NATO stála osoba, ktorá bude ochotná viesť dialóg s cieľom stabilizovať vzťah s Moskvou.

Pravdepodobne tiež pôjde o bývalú hlavu štátu alebo vlády, ktorá dokáže získať jednomyseľnú dôveru od všetkých členov aliancie vrátane Spojených štátov. Dôležitým faktorom môže byť tentoraz aj pohlavie.

Z radov vysokých diplomatov, ktorých cituje Politico, čoraz častejšie znejú hlasy žiadajúce zmenu. „ Je čas na ženskú generálku,“ a dodali: „Ak sa muži budú snažiť udržať si svoje pozície navždy, spravodlivé zastúpenie žien nebude mať nikdy šancu.“

Medzi kandidátkami je eurokomisárka ale aj ministerka s ukrajinskými koreňmi

Špekulácie vznikajú aj o ďalšom mene. Ursula von der Leyenová, súčasná predsedníčka Európskej komisie, tak môže prejsť cez pár bruselských uličiek priamo do vedenia NATO. Problémom môže byť čas, nakoľko pozornosť výrazne zvyšuje fakt septembrového odchodu súčasného šéfa aliancie.

Von der Leyenovej sa končí funkčné obdobie až o rok a v hre je aj možnosť ďalšieho päťročného obdobia. „Nemyslím si, že sa pred koncom svojho mandátu niekam pohne,“ dotvára situáciu úradník Komisie. Protiargumentom môže byť špekulácia o možnom požiadaní Stoltenberga, aby zotrval na poste dlhšie, čo by mohlo pomôcť priamo takým kandidátom ako Von der Leyenová.

Ďalšia horúca kandidátka Chrystia Freelandová v súčasnosti zastáva funkciu kanadskej ministerky financií a podpredsedníčku vlády. Bývalá novinárka zastávala aj post ministerky zahraničných vecí, ovláda päť jazykov.

Freelandová by tak bola prvou Kanaďankou, ktorá by viedla alianciu. V otázke vojny na Ukrajine Freelandová s ukrajinskými koreňmi prejavuje veľmi silnú podporu Kyjevu, no pre niektorých partnerov môže byť príliš nekompromisná. V roku 2014 odišla na Ukrajinu osláviť zvrhnutie prokremeľkého režimu, po čom ju Rusko zaradilo na zoznam nežiaducich osôb. 

Medzi zaujímavé kandidátky znalci pomerov zaraďujú aj estónsku premiérku Kaju Kallasovú. Premiérka patrí medzi silné kritičky Kremľa, vďaka čomu zvýšila svoj medzinárodný kredit. Šance na jej zvolenie však nie sú vysoké, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť, že ktokoľvek z pobaltských krajín či Poľska bude vnímaný za príliš tvrdého kritika Ruska pre ostatné krajiny aliancie.

Kallasová zavrhla akékoľvek vyjednávanie s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom a takisto verejne obvinila Rusko z genocídy páchanej na ukrajinských občanoch, vrátane civilistov, žien a detí.

Obava z postu útechy

Spojené štáty nepredstavujú žiadneho vlastného kandidáta, keďže nakoľko americký generál je najvyšším veliteľom spojeneckých síl v Európe.

Veľká Británia ponúka kandidáta Bena Wallacea, ministra obrany. Británia napriek vládnym turbulenciám a dopadom brexitu, nemenila post ministra obrany práve z dôvodu zvýšenia Wallaceových šancí na tento post a tým aj vyslať správu do sveta, že napriek brexitu majú za cieľ angažovanosť sa vo svete. 

Medzi ďalšie spomínané mená patria: holandský premiér Marka Rutte či litovská premiérka Ingrida Šimonyté. Skloňovaná je aj spomínaná slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Prezidentka by spĺňala obe kolónky, o ktorých hovorí aliancia už dlhšie. Východná kandidátka, ktorá by rozumela a vnímala východnú ako aj ruskú mentalitu a je to žena.

Stále najpravdepodobnejšou možnosťou ostáva nateraz zotrvanie súčasného šéfa Stoltenberga. Prípadné predĺženie jeho funkčného obdobia však môže ešte viac skomplikovať situáciu. Výber nového šéfa aliancie komplikujú aj voľby do európskeho parlamentu na budúcu jar.

Konkurenčný boj medzi štátmi o jednotlivé prestížne posty môže odsunúť voľbu generálneho tajomníka NATO na vedľajšiu koľaj. Post by tak mohol pripadnúť ako určitá cena útechy pre krajinu, ktorá nezíska post v európskych orgánoch. Práve tomuto scenáru chce Washington zabrániť a navrhuje, aby rozhodnutie padlo ešte pred európskymi ako aj americkými prezidentskými voľbami, ktoré sa konajú budúci rok v novembri.

Jens Stoltenberg šéfuje z pozície Generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancii od októbra 2014 a platnosť predĺženého mandátu sa končí v septembri. Pred desiatimi rokmi bol osobitým vyslancom OSN pre klimatické zmeny a taktiež pôsobil na vysokej úrovni v oblasti financovania klímy, ako aj v oblasti súdržnosti medzi rozvojovou, humanitárnou a environmentálnou politikou.

Pôsobil aj ako predseda vlády Nórska. Počas jeho mandátu zvýšil výdavky na obranu a nórske ozbrojené sily prešli významnou transformáciou. Stojí aj za dohodou o vytvorení námorných hraníc v Barentsovom mori a Severnom ľadovom oceáne a svojím podpisom ukončil 30-ročný spor.

Jeho kariéru sprevádzajú aj temné časy, keď pred vyše desiatimi rokmi zasiahlo Nórsko niekoľko teroristických útokov, kde zomrelo 77 ľudí, vtedy na situáciu reagoval „viac demokracie, viac otvorenosti a viac ľudskosti, ale nikdy nie naivitu“.

Bývalí šéfovia – jeden bol hudobníkom, druhý chodil na rokovania v papučiach

Stoltenberg napriek takejto dlhej pôsobnosti nie je historicky najdlhším lídrom NATO. Prvenstvo obsadil Joseph Luns (1971-1984), ktorý je vnímaný za pomerne nekonvenčného, na jednotlivé stretnutia síce chodil v papučiach, no napriek neformálnosti bol vysoko vizionársky, keď povedal, „že neochvejný atlanticizmus a zjednotená Európa sa dopĺňajú a očakával, že sa k nim pridajú aj iní“. Počas mandátu riešil najmä kontrolu zbrojenia medzi USA a Sovietskym zväzom, ako aj koniec vojny vo Vietname, či inváziu do Afganistanu. NATO vnímal ako poistku, ktorú nemožno brať za samozrejmosť.

Naopak, najkratšie šéfoval aliancii belgický socialistický politik a dirigent Willy Claes (1994-1995) a to len trinásť mesiacov, avšak počas búrlivého obdobia. Počas jeho pôsobenia NATO po prvý raz od studenej vojny začalo s bombardovaním a to proti bosnianskym Srbom v auguste až septembri 1995. Člen Flámskej socialistickej strany musel odstúpiť po škandále s úplatkami pri nákupe belgickej obrany.

Predchodcom Jensa Stoltenberga bol dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen. Jeho prioritou bola nová Strategická koncepcia aliancie, v ktorej mala byť výrazne viac zainteresovaná ako spoločnosť, tak aj vedecká obec s cieľom dosiahnutia dohody. Bol taktiež prvým tajomníkom aliancie, ktorý použil sociálne siete ako Facebook či Twitter na spopularizovanie NATO. Riešil však aj ťažké témy, akými sú operácie v Afganistane, Líbyi či ruskú anexiu Krymu.

Zdroj:https://www.aktuality.sk/clanok/5Vw394u/nato-stale-nevie-najst-noveho-sefa-hovori-sa-aj-o-prezidentke-zuzane-caputovej/