Moskva 17. septembra (TASR) – Občania Ruskej federácie majú od piatka možnosť voliť poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve budú konať doplňujúce voľby do mestskej Dumy.

Ako prvé sa otvorili volebné miestnosti na ruskom Ďalekom východe. Úrady na Kamčatke a Čukotke spustili hlasovanie v piatok o 8.00 h miestneho času (štvrtok 22.00 h SELČ).

Proces hlasovania bude pre pandémiu koronavírusu trvať tri dni, od piatka až do nedele. Ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) nariadila predĺženie hlasovania, aby sa proporčne znížil počet ľudí vo volebných miestnostiach v dôsledku pandémie koronavírusu. Kritici tvrdia, že toto rozhodnutie zvyšuje šancu na manipuláciu hlasovania. Predsedníčka ÚVK Ella Pamfilovová obvinenia odmietla s tým, že vo volebných miestnostiach budú nainštalované kamery a hlasovacie lístky budú v zapečatených schránkach.

Analytici nepredpokladajú, že vládnúca strana Jednotné Rusko v dolnej komore parlamentu (Štátnej dume) po voľbách stratí výrazne dominantné postavenie. Ako informovala agentúra AFP, podľa prieskumov verejnej mienky sa vo voľbách do Štátnej dumy všeobecne očakáva ľahké víťazstvo tohto politického subjektu.

Voľby však nasledujú po sérii tvrdých zákrokov voči odporcom Kremľa, v rámci ktorých boli najhlasnejší kritici uväznení alebo z Ruska vyhostení. Väznený vodca ruskej opozície Alexej Navaľnyj napríklad v stredu vyzval voličov, aby v parlamentných voľbách – v rámci snahy o oslabenie kandidátov Kremľa – podporili kandidátov komunistickej strany, ľavice aj ultranacionalistov.

Ruský prezident Vladimir Putin ešte deň pred začiatkom volieb vyzval občanov, aby išli voliť.
„Voľby do Štátnej dumy sú nepochybne najdôležitejšou udalosťou v živote našej spoločnosti a krajiny. Všetci máme rovnaký záujem na tom, aby sa do parlamentu dostali zodpovední, aktívni a významní jednotlivci. Ľudia, ktorí dokážu dodržať slovo, splniť vaše priania a prinavrátiť dôveru ruských občanov. Musím zdôrazniť, že voľby sú predovšetkým prejavom vôle ruského ľudu ako hlavného zdroja moci, povedal Putin v prednahratom príhovore, ktorý vo štvrtok zverejnili ruské médiá.

Podľa agentúry AP je v tejto chvíli otázne, či si Jednotné Rusko dokáže udržať súčasnú dvojtretinovú väčšinu, ktorá jej umožňuje meniť ústavu. Ďalšou otázkou je, či „prípadná nízka účasť oslabí prestíž strany v očiach Rusov“.

„V skutočnosti tieto voľby nezanechajú v politickej histórii (Ruska) zvláštnu stopu,“ povedal pre AP Andrej Kolesnikov, ktorý je analytikom moskovského centra Nadácie Carnegie.

Voľby do ruskej Štátnej dumy sa uskutočnia podľa zmiešaného systému. Polovicu zo 450 poslancov voličov zvolia zo straníckych kandidátnych listín a druhú polovicu v jednomandátových volebných obvodoch.

Vo voľbách do dolnej komory parlamentu kandidujú uchádzači celkovo štrnástich politických subjektov. Podľa AP však ide len o „pozlátku skutočnej konkurencie“. Okrem kandidátov strany Jednotné Rusko sa očakáva, že päťpercentné kvórum majú šancu prekonať len uchádzači troch ďalších politických subjektov.

Aj napriek tomu, že prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Jednotné Rusko má nižšiu podporu ako kedysi, analytici predpokladajú, že v Štátnej dume opäť obháji prvé miesto. Podľa odhadov môže strana získať 299 až 306 kresiel. V súčasnosti majú obsadených 343 z celkovo 450 kresiel. AP pripomína, že na ústavnú väčšinu potrebuje aspoň 303 kresiel.

Prognózy naznačujú, že veľké množstvo kresiel by Jednotnému Rusku mohla prebrať Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF), ktorá je v súčasnosti druhou najväčšou parlamentnou frakciou. Strana Gennadija Zjuganova sa však do značnej miery zhoduje s kremeľskou linkou rovnako ako ostatné dve strany, ktoré pravdepodobne získajú dvojciferný počet kresiel. Ide o nacionalistickú Liberálnodemokratickú stranu Ruska (LDPR) Vladimira Žirinovského a sociálnodemokratickú stranu Spravodlivé Rusko – Za pravdu (SRZP).

„Komunisti ako takí nie sú (pre Putina) veľmi nebezpeční… Táto strana je nástrojom na imitáciu opozičného hnutia,“ povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy Sergej Parchomenko. Ruský komentátor nepredpokladá, že budú voľby sprevádzať nepokoje.

„Protesty sa nebudú konať tam, kde ich očakávame; nie v čase, keď ich očakávame; a nie od tých, od ktorých ich očakávame,“ myslí si Parchomenko.

V Rusku sa začali voľby do zastupiteľstiev rôzneho stupňa. Ako prvé sa otvorili volebné miestnosti na ruskom Ďalekom východe. Hlasovanie bude pre pandémiu koronavírusu trvať tri dni, až do nedele.

Občania Ruskej federácie majú možnosť voliť poslancov Štátnej dumy a ďalších zastupiteľských orgánov. Polovicu zo 450 poslancov Štátnej dumy volia stranícki kandidáti, druhú polovicu kandidáti zvolení v jednomandátových volebných obvodoch.

O priazeň voličov sa uchádza celkovo 14 politických strán: Komunistická strana Ruskej federácie; Zelení; Liberálnodemokratická strana Ruska; Noví ľudia; Jednotné Rusko; Spravodlivé Rusko – Za pravdu; Jabloko; Strana rastu; Ruská strana slobody a spravodlivosti; Komunisti Ruska; Občianska platforma; Zelená alternatíva; Vlasť a Strana dôchodcov.

TASR prináša prehľad predošlých výsledkov volieb do ruskej Štátnej dumy od roku 1993.

  1993

  Prvé voľby v ére Ruska ako samostatného štátu sa konali 12. decembra 1993. Zvíťazila v nich Liberálnodemokratická strana Ruska Vladimira Žirinovského so ziskom 22,92 percenta. Na druhom mieste skončil blok Ruská voľba proreformného politika Jegora Gajdara (15,51 percenta). Komunisti na čele s Gennadijom Zjuganovom skončili tretí (12,4 percenta). Nasledovali Ruské ženy (8,13 percenta), Roľnícka strana (7,99 percenta), ďalšie proreformné zoskupenie Jabloko Grigorija Javlinského (7,86 percenta), Strana ruskej jednoty a dohody (6,73 percenta) a Demokratická strana Ruska (5,52 percenta). Kandidáti strán, ktoré neprekročili prah piatich percent, získali ďalších 21 kresiel v jednomandátových obvodoch, kde uspelo tiež 130 nezávislých kandidátov. Volebná účasť dosiahla 54,81 percenta.

  1995

  Vo voľbách 17. decembra 1995 zvíťazila Komunistická strana Ruskej federácie s 22,3 percentami. Druhé miesto získala Liberálnodemokratická strana Ruska Vladimira Žirinovského (11,18 %), nasledoval vládny blok Náš domov - Rusko (10,13 percenta) a blok Jabloko (6,89 percenta). V jednomandátových obvodoch uspeli opäť ďalšie strany so ziskom menším než 5 percent a takisto 77 nezávislých kandidátov. Volebná účasť bola 64,76 percenta.

  1999

  Voľby sa uskutočnili 19. decembra 1999. Päťpercentnú hranicu prekročilo až šesť strán. Komunisti opäť vyhrali so ziskom 24,29 %, nasledoval blok Jednota (označovaný aj ako Medveď) s 23,32 percentami. Na treťom mieste so ziskom 13,33 percenta skončilo centristické hnutie Otčina - Celé Rusko expremiéra Jevgenija Primakova, na štvrtom Zväz pravicových síl (8,52 percenta), na piatom Blok Žirinovského (5,98 percenta) a na šiestom Javlinského liberálne hnutie Jabloko (5,93 percenta). Nezávislých kandidátov zvolili 105, účasť predstavovala 61,85 percenta.

  2003

  Vo voľbách 7. decembra 2003 uspela prokremeľská strana Jednotné Rusko so ziskom 37,57 percenta hlasov. Na druhej priečke sa umiestnila Komunistická strana Ruskej federácie (12,61 percenta), na tretej pravicovopopulistická Liberálnodemokratická strana Vladimira Žirinovského (11,45 percenta) a štvrtou úspešnou stranou boli odštiepenci z radov komunistov v strane Vlasť (9,02 percenta). Voličská účasť dosiahla 55,75 percenta.

  2007

  Víťazom ruských parlamentných volieb, ktoré sa konali 2. decembra 2007, sa so 64,3 percentami hlasov stala strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina. Na druhom mieste skončila Komunistická strana (11,57 percenta). Do parlamentu sa ešte dostali Liberálnodemokratická strana Ruska (8,14 percenta) a prokremeľská strana Spravodlivé Rusko (7,74 percenta). Účasť dosiahla 63,78 percenta.

  2011

  Voľby sa konali 4. decembra 2011. Strana Jednotné Rusko ich vyhrala so ziskom 49,32 percenta hlasov. Komunisti získali 19,19 percenta, Spravodlivé Rusko 13,24 percenta a nacionalistická Liberálnodemokratická strana Vladimira Žirinovského 11,67 percenta. Na voľbách sa zúčastnilo 60,21 percenta voličov. Podľa pozorovateľov monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) boli ruské voľby "nespravodlivo naklonené vládnej strane Jednotné Rusko súčasného premiéra Vladimira Putina a marené zjavnými manipuláciami vrátane vhadzovania falšovaných lístkov do volebných urien". Proti výsledkom volieb demonštrovali občania - 10. decembra 2011 na najväčšej protivládnej demonštrácii v Rusku za vyše desať rokov sa v Moskve zišli desaťtisíce ľudí, organizátori odhadli počet protestujúcich na 100.000.

  2016

  Víťazom volieb 18. septembra 2016 sa stalo Jednotné Rusko so ziskom vyše 54,2 percenta hlasov. Liberálni demokrati získali 13,14 percenta, komunisti 13,34 percenta a Spravodlivé Rusko 6,22 percenta. Účasť dosiahla iba 47,88 percenta. V jednomandátových obvodoch zvolili občania aj dvoch kandidátov menších strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, a tiež jedného nezávislého kandidáta. Vo voľbách hlasovali prvý raz aj obyvatelia anektovaného Krymu a Sevastopoľu. Viaceré krajiny (USA, Kanada, Británia) neuznali legitimitu volieb na Kryme podobne ako Európska únia, ktorá zaradila na sankčný zoznam šesť poslancov zvolených v tejto oblasti.