Isteže nie, ale fotka Vás určite pobavila a zvýšila vašu pozornosť. Podobnosti na obrázku sú čisto náhodne.  V tieto decembrové dni si pripomíname výročia mimoriadne významných osobností pre kultúru, ale aj filozofiu a sociálne vedy. Jednak je to spevák a poet legendárnej skupiny The Doors Jim Morrison, ďalej jedna z kľúčových postáv slovenského bigbítu a folk rocku Pavol Hammel a napokon mimoriadne významný filozof, semiotik a ľavicový aktivista Noam Chomsky. Okrem toho si v tieto dni pripomíname aj výročia úmrtí Johna Lennona, Jána Smreka, Jána Palárika, Vavra Šrobára, Roya Orbisona či Alfreda Nobela. 

JIM MORRISON

„Tí, ktorí ovládajú masmédiá, manipulujú aj myslenie ľudí.“ Jim Morrison (* 8. 12. 1943 – † 3. 7. 1971)

8.decembra sa narodil velikán americkej kultúry James Douglas Morrison. Sú umelci, hudobníci, kapely, ktorí po sebe zanechali niečo viac, než len hudbu ako prostriedok zábavy. Zanechali kritický filozofický a politický odkaz pre budúce generácie. K takýmto muzikantom patria aj členovia známej anti-systémovej kapely The Doors. Jim Morrison patrí k tým hudobníkom, ktorých americká konzumná spoločnosť zlomila a doviedla k rezignácii. Stal sa súčasťou vyššej triedy, užíval si všetky jej vymoženosti a konzum. Ale nechcel hrať ich hru. Odmietol sa ďalej podieľať na kultúre prázdnoty a tak odišiel do Francúzska, nahral svoju zbierku básni a odobral sa na večnosť. A tak sa z Morrisona stal symbol. Symbol padlého anjela šoubiznisu, ktorý dokonale stvárnil vo svojom filme The Doors, vynikajúci, dnes voči USA mimoriadne kritický režisér, Oliver Stone.

Morrison prorocky predpovedal, že hippies neprinesú žiadnu zmenu a sú iba novou formou konzumu. Iba malá časť tohto hnutia odišla do komunít, kde žije autentický život v súlade s prírodou, avšak s rezignáciou o úsilie globálnej zmeny spoločnosti. U Morrisona nachádzame silne nihilistické postoje, zároveň však kritické k úpadkovej západnej spoločnosti. Nemožno sa mu čudovať. Potom čo v USA videl je to v určitej miere pochopiteľné, na druhej strane je to prejavom jeho slabosti. Utieka sa preto k mysticizmu, k úvahám o večnosti a smrti, až ho napokon smrť zastihne v Paríži. A aké boli ohlasy na Morrisonovu smrť v ČSSR?  „…Veľký význam J. Morrisona spočíva v tom, že mnohé jeho texty mali ušľachtilé idey, kritizovali pomery v USA, bol proti vojne vo Vietname. Americká populárna hudba v ňom stratila význačnú osobnosť.“ (zdroj: 3. júla 1971 zomrel Jim Morrison. Komentár z časopisu Populár, ČSSR, 1971: ČIERNA HODINKA: Ako umrel Jim Morrison).

Na a na záver ešte niečo z Morrisonových veršov: Hady majú moc… Som chorý zo zaťatých tvárí čumiacich na mňa z televíznej veže. Chcem mať iba ruže v mojej záhrade…. Žiadne ďalšie peniaze…žiadne ďalšie luxusné šaty… Nepôjdem. Dám prednosť pár priateľom, pred Gigantickou rodinou…

PAVOL HAMMEL – OD ARTOVÉHO BIGBÍTU ZVONKY ZVONTE, CEZ ZELENÚ POŠTU, POPOVÚ MEDULIENKU AŽ PO SVOJSKÝ FOLK

„Rozhojdaný zvon ti zradí prečo blúdim v stromoradí, dovidenia nie, radšej nie Spomienky rozpredávam, viem, je ich len pár Berte dnes, lacno dávam, viem, je ich len pár.“

Vymenovať všetky zaujímavosti hudby, na ktorej sa podieľal Pavol Hammel by bolo na celý článok. V každom prípade narodeniny oslávil včera, teda 7. decembra. Nemožno nespomenúť jeden z najunikátnejších albumov slovenskej bigbítovej hudby Zvonky zvoňte, taktiež legendárnu Zelenú poštu (pod ktorú sa síce podpísal s Marianom Vargom, no ide v podstate o album Collegium Musicum), cez ďalšie rôznorodé spolupráce s kapelou Collegium Musicum. Spolu s Vargom zhudobnili Válekove básne ako Po písmenku či Smutnú rannú električku, v skupine Prúdy sa podieľal na vytvorení v podstate najunikátnejšieho albumu so špecifickým slovenským bigbítovým zvukom, ktorý vo svete nemá obdobu a napokon nemožno zabudnúť ani na muzikál Cyrano z predmestia či Hammelove účinkovanie vo filme Oblaky modriny (1974). 

A taktiež sa patrí spomenúť jednotlivé skladby, ktoré sa zapísali do dejín slovenskej hudby ako napríklad Čierna ruža, Balada o smutnom Jánovi,Učiteľka tanca, či Medulienka. Pavol Hammel zložil spolu s Paľom Griglákom jednu z najlepších popových pesničiek Slovenska. Je to nielen unikátnym kontrastom medzi a molom a A durom, ale predovšetkým elektroakustickým zvukom Griglákovej gitary, ktorú ako dažďové kvapky vypĺňajú bongá v pozadí. Medulienka je ukážkou toho, že aj pop môže byť kvalitný a hodnotný. Kamil Peteraj o tom ako vznikla: „Jedno pekné letné popoludnie sme si išli sadnúť s Paľom Hammelom a Ferom Griglákom. Fero už hral s Paľom a my sme sa museli jeho rodičom zaručiť, že nebude robiť tie veci, ktoré aj tak o pol roka robil. Dal som im pár textov. Jeden z nich bola Medulienka a o krátky čas ju aj nahrávali. Pod Medulienkou je najviac podpísaný Griglák. Cítili sme, že je to pekná pesnička, a to bolo všetko. Ale ľudia si ju všimli. Nepoznali sme žiadne kalkulácie, mediálne manažovanie, ako treba nasadiť skladbu aby sa chytila a podobne. Nerobili sme skladby systémom „toto je trendové, tak to poďme urobiť takto a takto“. Zvláštne je, ako popularita Medulienky neskôr rástla, až sa dostala na úroveň, ktorú má prakticky dodnes.“ Hammelov spoluhráč o piesni napísal: „Tému som zložil, keď som mal asi štrnásť rokov, ale potom som sa zasekol a nevedel som, čo s tým, tak som ju odložil do zásuvky. Keď som prišiel do Prúdov, Kamil Peteraj doniesol text Medulienky a ten zafungoval s tým, čo som mal vymyslené. Ale stále to nebolo hotové a niečo tomu chýbalo. Paľo na to napasoval refrén a pesnička bola hotová. Odohralo sa to na kapelovej skúške v Divadelnom štúdiu na Hviezdoslavovom námestí, kde sme skúšali aj s Collegiom Musicom.“  

Pavol Hammel je jedna z nedocenených osobností a súčasnou cenzúrou z ideologických dôvodov účelovo ignorovaná. Zaslúžil by si oveľa viac pozornosti nakoľko patrí k tým najväčším hviezdam slovenskej populárnej hudby. Alebo si na neho – podobne ako v prípade Žbirku – všetci budú spomínať až keď nebude medzi nami? No a na záver jedna zaujímavosť. Dňa 28. júla 1976 unikol pred takmer istou smrťou, keď po spoločensky prebdenej noci v Prahe zaspal a zmeškal dopoludňajší let do Bratislavy – ocitol sa tak na listine pasažierov leteckej tragédie na bratislavských Zlatých pieskoch, ktorá si vyžiadala 76 obetí.

Na a ešte zopár slov z Hammelovej Piesne pre nikoho:

Najprv som chcel spievať, stromom v hore
O neznámom hniezde na javore
O zelenom tichu v tieni vetiev
Pieseň mi však rušil buchot sekier.
Potom som chcel spievať pre motýle
O motýlej kráske, lúčnej víle,
Ktorú lúčny koník svetom nosí
Pieseň mi však rušil šuchot kosy.
Potom som chcel spievať pre komíny
Aby nebáli sa tuhej zimy
Aby neskrývali smútok v duši
Tie mali však vetra plné uši

NOAM CHOMSKY 

„Ľudia nevedia čo sa deje a nevedia ani to, že to nevedia.“

– Noam Chomsky.

Avram Noam Chomsky (narodený 7. decembra 1928) je americký lingvista, analytický filozof, historik, sociálny kritik a politický aktivista, hlásiaci sa k anarchosyndikalizmu a anarchokomunizmu (libertárnemu socializmu). Spolu so Slavojom Žižekom, Fredricom Jamesonom a Alainom Badiouom patrí k najvplyvnejším žijúcim západným ľavicovým mysliteľom. Vydal okolo 100 kníh o vojne, politike, masmédiách, lingvistike. Vyvinul teóriu transformačnej gramatiky – za tú získal doktorát v roku 1955. Bojoval proti vojne vo Vietname, niekoľko krát bol zatknutý za aktivizmus, zapojil sa do hnutia Occupy, bojoval proti terorizmus obhajoval bezpodmienečnú slobodu prejavu, dodnes je kritikom americkej zahraničnej politiky, neoliberalizmu, kapitalizmu, médií a izraelsko-palestínskeho konfliktu. 

Je kritikom rovnako kapitalizmu, ako aj marx-leninizmu – východisko našiel v anarchokomunizme. Západné krajiny nepovažuje za demokratické, dlhodobo považuje súčasný systém za diktatúru Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a GATT. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo v slovenskom preklade dokopy tri knihy významného amerického autora, Noama Chomského (v rozhovoroch s Davidom Barsamianom): Mocenské systémy, Imperiálne ambície a Čo povieme, to platí. Všetky tri publikácie sú mimoriadne užitočné pre poznanie súvislostí sveta, v ktorom žijeme. České vydavateľstvo Karolinium vydalo v českom jazyku knihy ako Kdo vládne světu?, Perspektivy moci, Disident Západu, no preklady Chomskeho kníh vyšli aj v ďalších vydavateľstvách, čo iba dokazuje relevantnosť a záujem o tohto pozoruhodného, mimoriadne plodného a hlavne odvážneho autora. Získal celý rad ocenení ako Cena Americkej psychologickej asociácie za význačný vedecký prínos v psychológii (1984), Orwellova cena (1987), Kyoto Prize in Basic Sciences (1988), William James Fellow Award (1989), Helmholtz-Medaille (1996) a ďalších. Za najvýznamnejšie diela sú považované Syntaktické štruktúry, World Orders Old and New Aspects of the Theory of Syntax, Manufacturing Consent: The Political Economy of the Mass Media a ďalšie. Čítajte viac tu.

Toľko k výročiam na dnes.