V týchto dňoch žila verejná debata na Slovensku témou sporu Ivana Šimka so Štefanom Hamranom a následným odvolaním Šimka z funkcie dočasne povereného ministra vnútra. V rámci tejto debaty považujem za dôležité povedať nasledujúcu poznámku.

Všetci si veľmi dobre pamätáme, aká obrovská kampaň sa valila z médií hlavného prúdu po vražde Jána Kuciaka. Výsledkom tejto kampane bol odchod Roberta Fica z postu premiéra. Pritom žiadnu spojitosť vraždy so stranou Smer sa dodnes nepodarilo dokázať. Dokonca súd za nevinného uznal aj Mariana Kočnera, ktorý sa stal hlavným terčom paľby mainstreamových médií v súvislosti s vraždou.

Položme si jednoduchú otázku, kam by sa kauza tzv. čurillovcov bola posunula, keby mainstream už od začiatku dôrazne tlačil na postavenie dotyčných policajtov mimo služby. Keby trebárs denník SME ustavične citoval výroky obvinených vyšetrovateľov z nahrávok. A spolu s ním aj ďalšie podobne zamerané médiá. Keby boli vyvinuli aspoň polovicu tej aktivity, ktorú vyvinuli v prípade vraždy Jána Kuciaka.

Je mi zrejmé, že v takejto atmosfére by sa niekdajší minister vnútra Roman Mikulec, ako aj policajný prezident Štefan Hamran cítili oveľa menej istými. Médiá majú skutočne tú moc vytvoriť určitú spoločenskú atmosféru, ktorá je v potom hlboko v nás všetkých, v našom myslení a cítení, a účinkuje na nás aj vtedy, keď si myslíme, že sme od nej viac-menej imúnni.

Jednoducho, pri inom postoji médií hlavného prúdu by sme s kauzou čurillovcov boli už omnoho, omnoho ďalej. A žiadny spor Šimka s Hamranom by sme dnes nemuseli sledovať, pretože v takom prípade by Hamran zrejme už dávno nebol policajným prezidentom.

Treba jasne povedať, že mainstream je jednoznačným spolupáchateľom čurillovcov a spoluvinníkom nezákonností, ktoré sa v polícii diali.

A keďže v tejto veci mainstream stále svoju rétoriku a prístup nezmenil, je zrejmé, že na nápravu tohto stavu si budeme musieť ešte dlhšie počkať.

Ivan Šimko mal zjavne aspoň snahu sa na veci pozrieť a jeho profesionálny cit mu nedovoľoval kývnuť na to, aby policajt obvinený zo závažných činov bol nadriadený vyšetrovateľom, ktorí riešia jeho samého. Doplatil na to.

Tak ako tu vidíme zodpovednosť policajného prezidenta Hamrana, bývalého ministra vnútra Mikulca, prezidentky Čaputovej či dočasne povereného premiéra Ódora, tak isto by sme nemali zabúdať aj na podstatnú spoluzodpovednosť médií, pokiaľ ide o veci spojené s vážnymi podozreniami voči obvineným vyšetrovateľom NAKA.