Naša civilizácia je na začiatku 21. storočia postavená pred množstvo problémov. Niektoré problémy presahujú svojim rozmerom regionálnu úroveň. Ich príčiny, dôsledky alebo možnosti riešenia sú záležitosťou nadregionálnou či dokonca celosvetovou.

V tejto krátkej úvahe by som sa rád venoval téme klimatických zmien, pretože táto téma bola dlho ignorovaná a zosmiešňovaná a pri tom ide o naše kolektívne prežitie.

V poslednej dobe si môžeme vypočuť a prečítať rôzne riešenia problému klimatická zmena. Teda najmä také, ktoré sa snažia obísť nevyhnutnosť znižovania emisie skleníkových plynov.

Ako hovorí klimatológ profesor Milan Lapin, pomerne populárne je riešenie ako záchyt atmosférického CO2 cez biosféru. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že trvalé ukladanie biosférického uhlíka do fosílnych zásobníkov a aj do pôdy je veľmi pomalý proces.

Ročne to nemôže dosiahnuť viac ako jednu miliardu ton uhlíka na celej Zemi. Človek ale emituje do atmosféry ročne 10 miliárd ton fosílneho uhlíka a asi 1,5 miliardy ton uhlíka z pôdy po zlikvidovaných vlhkých lesoch v tropickom a subtropickom pásme, kde sa ročne bez náhrady vyklčuje asi 100 tisíc km² lesov.

V tropickom a subtropickom pásme pribúda ročne asi 80 miliónov ľudí, ktorí potrebujú potraviny, vodu a životný priestor. Likvidácia vlhkých lesov sa teda v týchto regiónoch nedá zastaviť, lebo len tam sa dá robiť poľnohospodárstvo a tam sú zdroje vody.

Kozmetické riešenia v rozvinutých krajinách, ako výsadba niekoľko tisíc km² lesov ročne, prípadne obnovenie mokradí na území 1000 km², situáciu vôbec nerieši, treba sa na to pozerať z globálneho celosvetového hľadiska. 

Som presvedčený , že  ešte nikdy v histórii nebolo pre nás tak mimoriadne dôležité, aby sme zmenám, ktoré sa okolo nás odohrávajú, do hĺbky porozumeli a prehodnocovali náš životný štýl a prístup k prírode.

Veľmi ma tiež v tejto súvislosti zaujalo stanovisko českého klimatológa Jaroslava Rožňovského , ktorý mi napísal. Složitost  tvorby podnebí však často vede k představě zachraňujících dílčích postupů.

Jakákoliv opatření jsou vítána, ale pouze globální opatření mohou vyřešit globální problém.

Pozitívne príklady toho, ako obmedziť našu spotrebu energie, tovaru aj bez zásadnejšej zmeny životného štandardu prichádzajú z celého sveta. Treba byť len správne informovaný a chcieť túto zmenu uskutočniť.

Dušan Piršel