Pavol Dinka v krátkom videu predstavil svoju novú knihu… Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov mu vyšlo niekoľko kníh, z ktorých najnovšia nesie názov „Planéta na rázcestí“ a jadrom knihy je reakcia na aktuálnu pandemickú situáciu v podobe 11 esejí. Ak sa video nezobrazuje kliknite na link.

VZÁCNA NÁVŠTEVA VO VYDAVATEĽSTVE SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV – SPISOVATEĽ, ESEJISTA, AUTOR LITERATÚRY FAKTU, PAVOL DINKA, KTORÉMU PRÁVE VYŠLA KNIHA ESEJÍ „PLANÉTA NA RÁZCESTÍ“

RSDr. Pavol Dinka, spisovateľ, autor literatúry faktu, publicista, novinár, redaktor, politológ, mediálny analytik a prekladateľ, sa narodil 29. novembra 1942 v Skalici, kde aj vyrastal.Pracoval ako redaktor denníka Hlas ľudu, kde sa venoval kultúre, umeniu a regionálnym dejinám západného Slovenska (1968 – 2004), neskôr sa stal jeho šéfredaktorom (od roku 1990). Bol vedúcim kancelárie ministra kultúry na Ministerstve kultúry SR (1994 – 1998), potom bol riaditeľom a šéfredaktorom firmy MABEX, s. r. o., ktorá vydávala krajské denníky (1998 – 2001). Pracoval vo firme Slovakopress Bratislava (2001 – 2004), odkiaľ odišiel do dôchodku (2004).

Bol členom Rady pre vysielanie a retransmisiu SR (2009 – 2015), zároveň pôsobil ako publicista v slobodnom povolaní. V 2. polroku 2013 bol poverený zostavovaním Literárneho týždenníka (LT), časopisu Spolku slovenských spisovateľov, potom pôsobil v jeho redakcii ako redakčný spolupracovník pre oblasť kultúry, umenia, sociálno-ekonomickú oblasť a médiá (2014 a 2015). V súčasnosti pôsobí ako šéfredaktor Literárneho týždenníka (od 1. 1. 2016) a súbežne aj ako riaditeľ n. o. Kultúrno-literárna akadémia (od 1. 1. 2017), ktorá je vydavateľom LT. Je spoluzakladateľom a členom občianskeho združenia otužilcov Slovenské ľadové medvede – Polar Bears Slovakia (od roku 2006).

Počas svojej žurnalistickej praxe napísal desiatky článkov o svojom rodnom meste, jeho histórii, kultúrnych pamiatkach, miestnej a regionálnej kultúre a dôležitých spoločenských udalostiach Skalice i celého záhorského regiónu. V knižnej publicistike sa osobitne zameriava na metódy mediálnych manipulácií a otázky etiky v elektronických médiách, pritom využíva aj svoje poznatky z práce v Rade pre vysielanie a transmisiu, ktorá dohliada na dodržiavanie zákona a etiky slovenskými elektronickými médiami.Knižne debutoval publikáciou Slovenské národné povstanie a západné Slovensko (1989).

Neskôr napísal knihu Ľadové medvede v ľudskej koži (2003), ktorú ilustroval Ivan Popovič. Je autorom esejistických publikácií a odborných štúdií najmä o činnosti médií a politologickej praxi. Kniha Hra na demokraciu: Voliči v pokušení (2005) sa zaoberá volebný praktikami vo viacerých krajinách sveta. Publikácia Slovenské masmédiá: Metódy manipulácie (2008) analyzuje situáciu v oblastí printových a elektronických médií, vysvetľuje metódy mediálnej manipulácie a pritom rozoberá viaceré známe mediálne kauzy.

Vydal kultúrnohistorickú publikáciu Zápasy o slovenčinu – pravda a lži: novela jazykového zákona (2009), ktorá je kronikou historického zápasu o prežitie slovenčiny od čias Veľkej Moravy až po dnešok, približuje napätú atmosféru bojov o kodifikáciu slovenského jazyka – bernolákovčiny, uzákonenie štúrovskej spisovnej slovenčiny, obdobie silnej maďarizácie, éru násilného presadzovania jednotného československého jazyka a urputného zápasu zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia o uplatnenie slovenčiny ako úradného a štátneho jazyka.

Kniha Žurnalisti – lovci vo svorke (2010), ktorá má päť častí uvedených v podnázve: Mediálne štvanice: Mediálne manipulácie: Sankcie a rozsudky nad médiami: Etika a korupcie v žurnalistike: Slovenskí novinári píšuci „po maďarsky“, predostiera na konkrétnych príkladoch prešľapy médií. V jej prvej časti autor analyzuje nebezpečnosť a neférovosť mediálnych štvaníc, v druhej rozoberá na konkrétnych ukážkach najtypickejšie metódy manipulácie s verejnou mienkou, v tretej poodhaľuje „vysvedčenia“ uložené jednotlivým vydavateľom a vysielateľom za porušenie zákona, vo štvrtej prináša niektoré vlastné publicistické príspevky a v záverečnej časti sa venuje etike a korupcii v žurnalistickej praxi.

V knižne vydaných rozhovoroch Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? (2012) sa zhovára s významnými zahraničnými a domácimi intelektuálmi – filozofmi, sociológmi, politológmi a ekonómami (M. Albert, V. Bělohradský, Ľ. Blaha, M. Hartmann, M. Hauser, L. Hohoš, M. Hrubec, J. Keller, O. Krejčí, R. Michelko, C. Offe, J. D. Rendtorff, W. Robinson, D. Schweickart, I. Švihlíková, S. Žižek) – v záujme predstaviť smerovanie súčasného kritického myslenia vo svete. Názov knihy nielenže vystihuje globálny obsah rozhovorov, ale zároveň poukazuje na neutešený stav svetovej civilizácie, keďže sa zmietame „v permanentných krízach, zmocňuje sa nás identitárna panika, mocujeme sa s nespravodlivosťou a nerovnosťou, kódex ľudských práv sa ponáša na zdrap papiera, rozširujú sa rady vylúčených a zbedačených… to na jednej strane. Na druhej strane sa zvyšuje bohatstvo úzkej elitnej skupiny, ktorá si nárokuje nadvládu nad celou planétou.“ Publikácia Mediálne pasce verzus mozog v nádrži (2013) obsahuje štyri eseje (Mozog v nádrži; Mediokracia; Politikárčenie v politickej publicistike; Možno žurnalistu kúpiť?) a jednu štúdiu (Text Jazyk v médiách, média o jazyku), čo vznikli ako príspevky na medzinárodnú vedeckú konferenciu Megatrendy a médiá, ktorú každoročne organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave; eseje predstavujú propagandistickú mašinériu celého sektora „public relations“, nastoľujú najpálčivejšie problémy slovenskej žurnalistiky a chorej spoločnosti, predznamenávajú, „že slovenská politická publicistika je v kríze, veľa fabuluje a improvizuje“ a v otázkach podkupnosti žurnalistov „zatína do živého“.

Ako zostavovateľ a spoluautor pripravil knihu Voda a chlad: Prevencia, liečba, rehabilitácia (spoluautori: Ernest Caban, Juraj Čelko, Anton Gúth, Ján Rapák, Janka Zálešáková) (2008). Jeho kultúrnohistorické publikácie regionálneho charakteru Skalica a Skaličania v literatúre (2012) a František Buchta: Skalica a Záhorie: Osobnosti – história – pamiatky: Zobrané eseje, štúdie a články – ľudské príbehy (zostavil a autorsky doplnil, 2008) sa umiestnili na 1. a 2. mieste v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2012, ktorej organizátormi boli redakcia časopisu pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti Národná osveta a Muzeálna Slovenská spoločnosť v Martine, odbornými garantmi Národné osvetové centrum, Slovenský národný archív a Slovenský syndikát novinárov v Bratislave, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum v Martine a Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť v Martine, Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre a hlavnými mediálnymi partnermi Tlačová agentúra SR a týždenník miest a obcí Obecné noviny.

Vydal reprezentatívnu kultúrnohistorickú knihu Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch (2015), v ktorej sa venuje dejinám vinohradníctva a výroby vína na Slovensku a osobitne v Skalici a okolitom regióne, a povedané slovami jej autora: „všetkým pestovateľom, dorábateľom, ktorí, nadväzujúc na slávne tradície svojich predkov, vedia stvoriť zo skalickej zeme, slnka a vlastného potu čarovný vínny mok otvárajúci srdce a dušu človeka“, pritom kniha zároveň chce byť „holdom všetkým slovenským vinohradníkom a vinárom, ľuďom, ktorí nachádzajú vo víne potešenie, radosť a inšpiratívneho duch“. Publikácia prináša reportáže o skalických búdach a osudoch ich vlastníkov siahajúcich do ďalekej minulosti. Za knihu Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne získal viaceré významné ocenenia ako: Národná cena Vojtecha Zamarovského (2017), prémia v súťaži o najlepšiu knihu o vinohradníctve a víne na svete pod názvom Prix de l´ OIV v Paríži (2016), Cena Egona Ervina Kischa (2016), 1. miesto v spomínanej celoštátnej súťaži Slovenská kronika (2016) či 2. miesto v 8. ročníku čitateľskej ankety Kniha Záhoria 2015.

Vyšla mu aj kniha literatúry faktu Rovnianske srdce vpísané do skla: 125 rokov sklárskej výroby v Lednických Rovniach (2017), v ktorej približuje dejiny sklárskej výroby a význam skla od pradávnych čias ľudstva, dejiny výroby skla na Slovensku, históriu sklární v Lednických Rovniach od ich vzniku po súčasnosť i osobnosti s ňou spojené.

Už názov jeho najnovšej knihy Láska k moci a moc lásky (2017) naznačuje jej obsah, poslanie a zameranie – láska v symbolickom vyjadrení predstavuje vzťah k pravde, ktorý autor chápe ho ako najvyššiu hodnotu, do kontrapunktu stavia zneužívanie a prekrúcanie pravdy pre zištné ciele človeka (láska k moci) a veľkú silu pravdy (moc lásky) v procese duchovného povznesenia jednotlivca i spoločnosti. V knihe sú kultúrno-filozofické a politologické rozhovory s domácimi a zahraničnými intelektuálmi – filozofmi, politikmi, spisovateľmi a ekonómami, ktorých spoločným menovateľom je hľadanie pravdy v zložitom procese vývoja našej spoločnosti, predovšetkým však vo sfére kultúry, umenia, literatúry, filozofie a politiky. Kniha obsahuje aj eseje a úvahy na významné spoločensko-kultúrne, umelecké a literárne témy, ako aj literárne črty a reportáže a napokon mediálne analýzy so špecifickým podtitulom Zajakávanie mediálnej mysle. Autorsky pripravil CD nahrávku Dr. Janko Blaho – Vyznanie Záhoriu slovom i piesňou (2008). Pre Záhorácke rádio pripravil takmer 40-dielny cyklus relácií o významných osobnostiach, ktoré sa narodili, respektíve pôsobili v Skalici a na Záhorí (2011) a vyše 50-dielny cyklus o skalickom vinohradníctve a vinárstve (2016 – 2017).

Je nositeľom Ceny primátora Skalice pri príležitosti jeho životného jubilea, za neoceniteľný prínos do kultúrno-spoločenského života mesta Skalica a za jeho prezentáciu doma i v zahraničí (2013).Z angličtiny preložil knihy medzinárodne uznávaných politológov: Noama Chomského Mocenské systémy: rozhovory o globálnych demokratických povstaniach a o nových výzvach americkému impériu: Projekt zameraný na americkú imperiálnu politiku: Rozhovory vedie David Barsamian (2013), Davida Schweickarta Po kapitalizme – ekonomická demokracia (2010) či Michaela Alberta Naša nádej: Život bez kapitalizmu (2009).