Deväťdesiatjedenročný Gorbačov posledné roky preležal zväčša na nemocničom lôžku. Mal choré srdce, ťažkú cukrovku, problém s nohami aj chrbtom.

Michail Gorbačov, bývalý sovietsky komunistický politik, stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby a otvorenosti. Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku.

Deväťdesiatje­denročný Gorbačov posledné roky preležal zväčša na nemocničom lôžku. Mal choré srdce, vysokú cukrovku, problém s nohami aj chrbtom.

„Michail Sergejevič bol skvelý človek. Nie dokonalý, ale skvelý. Živý a svetlý. Všetci robíme chyby, aj on ich mal. Ale zachovať sa a zostať mužom, ktorý má takú veľkú moc, nepoškvrniť sa krvou (to, čo sme videli v rokoch 1990–1991, sú také maličkosti v porovnaní s tým, čo by mohlo byť s iným človekom) je občiansky a ľudský čin. Ďakujeme za to, že sme z veľkej časti jeho zásluhou nevideli veľkú vojnu pri rozpade Sovietskeho zväzu,“ napísal na Telegrame politológ Alexandr Kynev.

Zdroj: Pravda.sk

Profil bývalého prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova:

Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. V roku 2021 sa tento nositeľ Nobelovej ceny za mier dožil 90 rokov.

Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze.

Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.

Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.

Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.

Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.

Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.

V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí.

Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.

Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.

Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.

Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa tešil Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považovali za hrobára Sovietskeho zväzu.
Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.

  Zdroje:
  www.gorby.ru
  www.dw.com/ru

Moskva 30. augusta (TASR) – Bývalý líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov, bude pochovaný na moskovskom Novodevičom cintoríne. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC.

Gorbačov bude pochovaný na Novodevičom cintoríne vedľa svojej manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999, píše BBC s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.

„Michail Sergejevič Gorbačov zomrel dnes večer po vážnej a dlhej chorobe,“ uviedla v utorok Ústredná klinická nemocnica v Moskve – píše agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.

Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol. Po ukončení vysokej školy začal v roku 1955 pracovať na prokuratúre v rodnom kraji.

V marci 1985 bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Prezidentom Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) bol od marca 1990 do decembra 1991.

Tento politik prispel k ukončeniu studenej vojny, nepodarilo sa mu však zabrániť rozpadu bývalého Sovietskeho zväzu, píše na svojej webovej stránke denník The Guardian. Gorbačov takisto prispel k zlepšeniu vzťahov medzi USA a Sovietskym zväzom, pripomína AFP.

Za svoju činnosť získal Gorbačov v roku 1990 Nobelovu cenu za mier.