NázoryZomrel ďalší mladý človek. Skvelý herec Daniel Heriban. Spustia...

Zomrel ďalší mladý človek. Skvelý herec Daniel Heriban. Spustia sa opäť debaty, že je za tým vakcína?

-

spot_img

Zomrel ďalší mladý človek. Skvelý herec Daniel Heriban. Spustia sa opäť debaty, že je za tým vakcína?

Bude zbytočné polemizovať, či je za tým vakcína a preto bude sa chceme vyhnúť týmto polemikám a dohadom.

BRATISLAVA 24. mája (SITA) – Vo veku 43 rokov zomrel herec a hudobník Daniel Heriban. Podľa informácií TV JOJ mal zomrieť vo svojom dome vo Svätom Jure. Herec mal údajne zdravotné komplikácie, pre ktoré bola k nemu privolaná záchranka. Sťažovať sa mal na bolesti chrbta. Deň pred tým mal byť dokonca s bolesťami v nemocnici. Privolaní záchranári mu už, žiaľ, nedokázali pomôcť, hercovi sa zastavilo srdce. „V ranných hodinách sme k pacientovi vyslali posádku záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho na mieste zásahu oživovala. Resuscitácia však bola neúspešná, preto bol následne na miesto vyslaný obhliadajúci lekár,“ uviedol pre TV JOJ hovorca záchranárov Martin Balko.

Dano Heriban sa narodil v Trnave a od roku 2014 je členom Činohry Slovenského národného divadla. Spolupracoval s divadlami Aréna, Radošinským naivným divadlom, Divadlom GUnaGu, Divadlom a.ha., s Novou scénou, Mestským divadlom Žilina, Divadlom Ticho a spol. a BDNR Banská Bystrica. Účinkoval taktiež v mnohých filmoch a seriáloch. Divákom najviac utkvel v pamäti ako Ďuro zo seriálu Horná Dolná. Bol tiež tvorcom filmovej, divadelnej a detskej hudby. V roku 2018 sa rozhodol vstúpiť i do sveta detských pesničiek, vydal svoj tretí sólový album Čosi úsmevné. Autorsky sa podieľal na hudbe k projektom Príbeh ulice, Závisláci, Ginsberg v Bratislave, k filmu Čerešňový chlapec a ďalším. Okrem iného získal trikrát aj divadelné ocenenie Dosky. V rámci televízneho média získal titul OTO.

Daniel Heriban sa venoval aj charite.

Česť jeho pamiatke!

https://www.noviny.sk/slovensko/795341-zomrel-znamy-herec-daniel-heriban


Takto si budeme pamätať Daniela Heribana

Jeho tvorba pre deti:

Zdroj: YT Daniel Heriban

Ako herec zo Seriálu Horná Dolná a jeho legendárna “Rapidka”

Zdroj: YT Markíza
Zdroj: Markíza
Zdroj: YT Markíza
Zdroj: YT Tv Joj

Rozhovor Daniela Heribana pre web charitatt.sk z roku 2021:

S Danom Heribanom o korone, politikoch, aj o tom, kde je doma

pridal: Darina Kvetanová | dátum: 8. januára 2021 | kategória: Blog

„Je na mieste sa sťažovať, ale nie veľmi,“ hovorí na margo pandémie a všetkého, čo v našich životoch spôsobila herec a hudobník Daniel Heriban. Situáciu berie od začiatku vážne a nerozumie ľuďom, ktorí ju zľahčujú. Napriek tomu prináša verejnosti v týchto časoch pravidelnú dávku humoru v sitkome Pumpa, ktorý momentálne beží na televíznych obrazovkách. 

Na nedostatok práce sa tak sťažovať nemôže, aj na tento rozhovor musel dozrieť správny čas. Napokon sa nám podarilo stretnúť tak, ako je to pre rok 2020 príznačné. Vo virtuálnom priestore. Tesne pred videohovorom si plnil úlohu rodiča nad knihami, a tak sa pred obrazovku posadil citeľne unavený.

Aký ste mali deň?

Ťažký. Ešte pred chvíľou som sedel s najstarším synom nad úlohami, takže som dosť odrovnaný. Takto vám poviem, nebudem sa na nič tváriť, poviem vám o všetkom tak, ako sa veci majú. Pýtajte sa.

Hercom zrušili predstavenia, spevákom zas koncerty. Vy ste spevák aj herec v jednej osobe. Ako zvládate situáciu? 

Je na mieste sa trošku sťažovať, ale nie veľmi. Pandémia zasahuje celú spoločnosť a mali by sme sa sťažovať tak primerane. Nerozumiem ľuďom, ktorí príliš zveličujú, vidia iba seba samých a rovnako nepochopiteľné je pre mňa, keď niekto znevažuje prácu iného človeka napríklad slovami, že ide len o kultúru. 

Vy sa teda nesťažujete? 

Doma patríme medzi zdravotne najviac ohrozené skupiny ľudí, problém bol prítomný už pred pandémiou, tá ho len zhoršila. Preto veľmi razantne odmietam vyjadrenia ľudí, ktorí situáciu zľahčujú. Ak niekto nadáva, že je tu totalitný štát a ľudia musia trpieť, tieto hlasy skutočne nemusím počúvať. To, čo žijeme, je vysoko nebezpečné jednak pre chorých ľudí s oslabenou imunitou a zároveň aj spoločensky, veď všetko okolo nás sa trasie. Všetci sme v tom probléme spoločne. 

Ľudí v týchto dňoch teší sitkom Pumpa, v ktorom účinkujete. Rozoberáte tam aktuálne udalosti, takže často sa dotýkate aj správ o korone. Jeden by si myslel, že seriál vznikol pre uvoľnenie ľudí v napätej situácii.

Nie tak celkom. Zabávať ľudí samozrejme túžime, ale bez objednávky pandémie. Producent a režisér Pumpy v jednej osobe ma s týmto námetom oslovil už hádam pred dvoma rokmi. Pozdávalo sa mi to. Kým sme však dospeli k záverečnej podobe, trvalo to mesiace a následne prišla pandémia. RTVS zobrala sitkom na poslednú chvíľu, no tvorivá príprava sa začala omnoho skôr.

Výroba bude asi dosť náročná, keďže každý diel reaguje na udalosti z uplynulého týždňa. 

To teda je, fyzicky aj psychicky. Jeden celý deň máme čítačky, učíme sa texty a potom v noci točíme. Na druhý deň prídem domov o šiestej ráno a veľakrát sa mi nedá ani zaspať, lebo mám hlavu plnú myšlienok. Pumpe tak každý týždeň “obetujem“ dva dni v týždni.

Na pľaci ste sa tam ocitli už s viacerými verejne činnými osobami a politikmi. Ako ste to vnímali?

Súčasťou seriálu sú aj hostia zo spoločenského života. Pre mňa ako herca to nie je celkom šťastné, lebo nemajú s točením skúsenosti, a tak si ho neužívajú. Idú si skôr po novú skúsenosť. My herci si to, naopak, chceme užiť a je pre nás dôležité, aby mala každá časť hlavu, pätu a šťavu. Ale hostí si nepozývame na to, aby hrali, sú oživením a kontaktom so širším reálnym svetom.

Je politik, s ktorým by sa vám priečilo postaviť za kameru? 

Priečiť sa mi môže. Našou úlohou však je, aby sme hosťom z politiky naložili rovnako, ako ich pohladili. Samozrejme, že mnohí majú niečo za ušami. Netreba však jedného zatracovať viac, ako druhého. Ale ani ho príliš chrániť, lebo nikdy neviete, kto čo urobil. 

Spoločnosť vás vníma najmä ako komika zo seriálu Horná Dolná, tento rok ste sa však predstavili hneď v dvoch trileroch Únos a Sviňa. Aké pre vás bolo stvárňovať udalosti, ktoré pohli Slovenskom? 


Nechcem sa v tom už príliš vŕtať, lebo to neboli úplne pozitívne súvislosti, ktoré som mal vtedy spracovať a prejsť si nimi. Hrať šéfa podsvetia, Efendiho, ktorý má na rukách krv, nebolo jednoduché. Rovnako postavu menom Ňuňu, inšpirovanú veľmi súčasnými, nedávnymi politickými udalosťami a skutočnosťami. Dotočil som to a už som sa v tom ďalej nevŕtal. Odložil som to do stolíka. Herec sa musí najskôr do niečoho poriadne namočiť, a potom sa z toho vyzliecť, umyť, osprchovať a vybavené. Ale názor musí byť.


Naše noviny sú sociálnych službách a o charite. Čo pre vás znamená charita?

Charita je myšlienka a čin osobnej nezištnej pomoci. Akejkoľvek pre kohokoľvek, kto ju potrebuje. Charita pomáha ľuďom bez nároku na odmenu, bez toho, aby si jej podporovateľ vytváral akési zásluhy. 

Robíte charitu? 

Keď ma niekto osloví a mám priestor zapojiť sa, tak idem, zapojím sa. Roky napríklad prispievam neziskovej organizácii Plamienok, ktorá sa stará o detičky, čo majú svoj čas zrátaný skôr, ako my ostatní. Osudy ľudí sa ma dotýkajú, takže sa dobrým veciam snažím pomôcť.

Ste Trnavčan. Ako si spomínate na vaše rodné mesto? 

Bývali sme pri Merkúre a ako dieťa som sa veľmi slobodne pohyboval od Kopánky až po Linčiansku. S kamarátmi sme objavovali všetko od kypriacich práškov, ktoré vybuchovali v kinder vajciach až po bitky kovbojov a indiánov v hájoch okolo mesta. Trnava môjho detstva vyzerala inak, ako tá dnešná. Keď mesto slávilo 750. výročie udelenia výsad, bol som ešte dieťa, ale už vtedy mi pripadali zvláštne tie obrovské oznamy o oslavách. Hovoril som si, čo tu oslavujete, keď mesto vyzerá, ako vyzerá? Odvtedy prešli roky a ja vidím, ako sa Trnava zmenila, zveľadila. To sa nedá porovnať. Teším sa z toho. 

Žili ste v Martine, kde ste účinkovali v miestnom divadle. Dnes bývate vo Svätom Jure, za prácou dochádzate do Bratislavy a za rodinou do okolia Trnavy. Kde je váš domov?

Celé Malokarpatie vnímam ako svoj domov. Keď sme sa práve s martinským divadlom v minulom desaťročí vracali zo zájazdu v Modre a prechádzali sme okolím Budmeríc, pozeral som sa ticho na tú krásnu krajinu. Kostymérky sa ma pýtali, Dano, ty čo sa tak zasnene pozeráš von oknom? Povedal som im, že som práve pocítil, že toto je môj domov. Nie len Trnava, ani nie Modra, ale celé Malokarpatie od Bratislavy až po Vrbové, aj s Kočín – Lančárom, aj so všetkými ďalšími „dzedzinami“. 

Vďaka nárečiu človek z tohto regiónu hneď spozná, že ste náš. 

No práveže sa rád zabávam. V Martine som vždy rád hovoril trnavským nárečím, aby som ich trošku prebudil a v Trnave mi zase zvyknú hovoriť, že mám peknú slovenčinu, či som naozaj “odtálto“. 

Máte troch synov, dvaja sú ešte malé deti. Toto bol dôvod, že ste začali spievať detské pesničky? 

Takto to nevnímam. Projekt Čosi úsmevné je pre celé rodiny, pre malé aj staršie deti, aj pre ich rodičov. Sú to piesne, ktoré sa zaoberajú detským svetom fantázie, rozprávkových postáv alebo tém, ktoré ľudia riešia v rodinách, deti v detstvách. Na svete je náš, v poradí už druhý album s názvom Chipsy King. Celkovo však štvrtý.


Interpreti pre deti sú u nás momentálne veľmi obľúbení. Sledujete aj ostatných? 


Samozrejme, mám ich celkom zmapovaných. Náš projekt vnímam ako ojedinelý. Primárny cieľ je, aby mali rodičia a deti kvalitu, ktorú

môžu doma počúvať spoločne a vedia sa k nej vrátiť. Do tejto hudby vkladám rovnaké množstvo energie, ako do akéhokoľvek iného, vážnejšieho hudobného projektu.

Na minútku s Danom Heribanom

V jednej z vašich piesní spievate o pyžamovom dni. Stíhate pyžamové dni?

Neexistuje. 

Obľúbená činnosť.

Rád sa hrám s deťmi spoločenské hry. 

Leto alebo zima?

Leto mám radšej, ale bez zimy by som to nevydržal. Tak 60 na 50.

Pivo alebo víno?

Pivo.

Aj napriek tomu, že bývate vo Svätom Jure?

Ja tamojších ľudí nepresviedčam, aby pili so mnou. Víno okoštujem, ale proti pivu žiaden dišputát. 

Láska na prvý pohľad bola?

Bola, bola.

A skončila sa…

tak ako mala. 

Najkrajšie miesto.

V každom regióne mám obľúbené miesto. Napríklad v Turci je to Záborie, sú tam smrekové háje s výhľadmi do celého Turca.

Detstvo

O hudobnom idole malého Danka svedčí nápis na jeho ruke. 

Obľúbený film.

Mám ich veľa. Teraz som si po dlhej dobe pozrel s jedenásťročným synom Nekonečný príbeh. Krásny film, spomienka na detstvo. Mám rád české komédie od Vlastu Buriana, až po Svěrákove firmy. Ale aj filmy počnúc Forrest Gumpom, až po Sorrentina. Seriály Mladý pápež či Unorthodox. Film je zázrak.

Ste aj v rodine zabávač? 

Doma som ním najradšej zo všetkého, ale niekedy sú chvíle, keď sa nevládzem tváriť, že veci zvládam, ak to tak nie je. 

Vizitka 

Slovenský herec a hudobník. Jeho domovskou scénou je momentálne SND. Je trojnásobným držiteľom divadelného ocenenia Dosky, za účinkovanie na televíznej obrazovke v seriáli Horná Dolná získal v roku 2015 titul OTO. Má troch synov, jedenásťročného Thea, štvorročného Viktora a dvojročného Martina. Žije vo Svätom Jure a okrem pôsobenia v divadle a televízii skladá hudbu. V týchto dňoch mu aktuálne vyšiel štvrtý album, druhý v rade pre deti, s názvom Chipsy King.

Zdroj: www.charitatt.sk

Podporte nezávislé médium Denník VV

  • Nezamykáme články
  • Necenzurujeme komentáre
  • Nezverejňujeme platené články

Nechceme spoplatňovať obsah, lebo nie každý si to môže dovoliť. Len vďaka Vašej podpore sa môže tento obsah bezplatne dostať ku každému.

Viac info o podpore nájdete tu: PODPORTE VV

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

spot_img

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

1 Komentár

  1. Je mi ľúto, že taký mladý a príjemný človek zomrel. Ale je pre mňa najväčšou tragédiou to, že po sebe zanechal troch chlapcov vo veku, kedy svojho otca potrebujú najviac. Troch synov, ktorých určite miloval, chlapcov, ktorí asi budú ťažko sa zmierovať s tým, že už nikdy svojho otca neuvidia, že už s nimi nikdy nebude. Je mi to nesmierne ľúto.

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás