Predstavte si hostinu v roku 963. Všade tečie medovina, pečú sa prasatá a drsní Vikingovia sa hádajú, čí boh má väčšie svaly. Uprostred nich sedí kráľ Harald Modrozub (áno, ten, po ktorom sa volá váš Bluetooth v mobile) a sleduje kresťanského mnícha menom Poppo.
Vikingovia sa mníchovi smiali do tváre: „Tento tvoj Kristus je možno fajn chlapík, ale videl si niekedy, čo dokáže Odin alebo Thor?“
Poppo sa však nenechal zastrašiť. Rozhodol sa pre stredoveký ekvivalent extrémneho športu – ordálie (boží súd).
Extrémna grilovačka v mene viery
Kráľ Harald položil na stôl výzvu: „Ak je tvoj Boh taký silný, chyť toto rozžeravené železo do ruky a uvidíme, čo na to tvoja koža.“
Poppo nepovedal ani slovo, vyhrnul si rukávy a urobil niečo, z čoho dánskym bojovníkom vypadli poháre z rúk: Vzal kus kovu, ktorý bol rozpálený do červena. Prešiel sa s ním po sieni a keď železo odložil, jeho ruky boli úplne čisté, bez jediného pľuzgiera alebo popáleniny.
Reakcia publika: Vikingovia, ktorí si bežne liečili rany vypaľovaním, ostali v šoku. Ak Kristus dokáže ochrániť ruku pred takouto „grilovačkou“, musí byť sakramentsky dobrý v mágii.
Haraldov „Bluetooth“ moment: Pripojenie k Európe
Harald Modrozubý nebol len fanúšik zázrakov, bol to najmä geniálny politik. Okamžite pochopil, že tento „zázrak“ je presne to, čo potrebuje.
Dovtedy sa naňho Svätá rímska ríša z juhu pozerala ako na nekultúrneho pohana, ktorého treba buď vyhladiť, alebo aspoň poriadne zdaniť. Využil tento moment na to, aby presvedčil svojich vikingských kolegov, aby prijali krst. Tým, že sa dal pokrstiť (a s ním celá jeho armáda), vyriešil dva problémy jednou ranou:
- Stal sa rovnocenným partnerom európskych kráľov.
- Zjednotil Dánsko pod jednou vierou (čo sa robí oveľa ľahšie, keď máte v ruke dôkaz o „nehorľavom“ mníchovi).
Bol to trik?
Skeptickí historici dodnes špekulujú, či Poppo nepoužil nejaký stredoveký háčik. Existovali recepty na masti z vaječného bielka, rastlinných štiav a vápna, ktoré dokázali nakrátko ochrániť kožu pred žiarom. Či už to bol zázrak, alebo kvalitná kozmetika, marketingovo to zafungovalo na jednotku.
Harald si nechal v Jellingu postaviť obrovský runový kameň, na ktorom sa chváli: „Ja, Harald, som urobil z Dánov kresťanov.“ O mníchovi s popálenými (alebo nepopálenými) rukami tam už veľa nepíše – víťaz berie všetku slávu.
Dnes používame Bluetooth na pripájanie slúchadiel, ale v 10. storočí slúžil Haraldov „Bluetooth“ na pripojenie celého severu k európskej civilizácii. A stačilo k tomu len jedno poriadne horúce železo.
Autor: Marek Kurta
