Český europoslanec Tomáš Zdechovský opäť zaujal ostrým vyjadrením na sociálnych sieťach. Tentoraz sa postavil do pozície vojaka pripraveného brániť Poľsko so zbraňou v ruke.
„Ako vojak v zálohe som pripravený, ak by niekto zaútočil na Poľsko, prísť na pomoc našim poľským susedom a v prípade potreby stáť po ich boku so zbraňou v ruke,“ odkázal Zdechovský.
Svoje rozhodnutie pritom prezentuje predovšetkým ako prejav česko-poľského priateľstva. Jeho slová však zároveň ukazujú, ako ďaleko sa v časti európskej politiky posunula rétorika okolo možného konfliktu s Ruskom.
„Češi a Poliaci majú pre Putina jasný odkaz“
Zdechovský tvrdí, že nejde o otázku odvahy ani hrdinstva.
„Pre mňa nejde o otázku odvahy alebo hrdinstva. Je to vyjadrenie hlbokého priateľstva, vzájomného rešpektu a výnimočného vzťahu medzi našimi dvoma národmi,“ napísal.
Potom však pridal výrazne ostrejší odkaz: „Česi a Poliaci majú pre Putina jasný odkaz. A to je vztýčený prostredník.“
Takéto vyjadrovanie môže pôsobiť ako silné politické gesto, no zároveň otvára otázku, či je práve podobná konfrontačná rétorika tým najlepším spôsobom, ako hovoriť o možnom ozbrojenom konflikte.
Zbrane, strelnica a odkaz o „užitočných idiotoch“
Zdechovský zároveň uviedol, že pravidelne trénuje streľbu.
„Tréning nie je nikdy na škodu. Preto chodím na strelnicu Oleško pri Litoměřiciach,“ napísal.
Vzápätí však svoj odkaz ešte výraznejšie vyhrotil.
„Kto po všetkých varovaniach stále zľahčuje hrozbu Ruska, ten zatvára oči pred realitou, alebo je užitočný idiot.“
Práve táto veta patrí k najkontroverznejším častiam jeho vyjadrenia. Zdechovský totiž vytvára veľmi ostrú hranicu medzi tými, ktorí jeho pohľad na ruskú hrozbu prijímajú, a tými, ktorí ju spochybňujú alebo vnímajú inak.
Od politickej diskusie k vojenskej rétorike?
Zdechovského výroky sú pozoruhodné aj preto, že nejde iba o bežné politické varovanie pred bezpečnostnými rizikami. Europoslanec otvorene hovorí o možnosti, že by v prípade útoku na Poľsko vzal zbraň a bojoval po boku Poliakov.
To môže jeho podporovateľom pripadať ako prejav odhodlania a solidarity. Kritici však môžu namietať, že medzi zodpovedným upozorňovaním na bezpečnostné riziká a verejným normalizovaním predstavy vojny je pomerne tenká hranica.
Zvlášť keď sa politická debata namiesto argumentov začína opierať o označovanie oponentov za „užitočných idiotov“.
Silné gesto, alebo zbytočné prilievanie oleja do ohňa?
Česko-poľské vzťahy sú nepochybne úzke a obe krajiny patria medzi spojencov v NATO. Ak by bolo Poľsko napadnuté, išlo by o mimoriadne vážnu bezpečnostnú situáciu pre celú Alianciu.
Otázkou však zostáva, či by politici mali o takomto scenári hovoriť spôsobom, ktorý pripomína vojenskú mobilizáciu, strelecký tréning a osobné nastupovanie so zbraňou do boja.
Zdechovský svojimi slovami nepochybne vyslal jasný signál. Je však na zvážení, či je takýto tón prejavom štátnickej pripravenosti, alebo skôr ďalším príkladom toho, ako sa európska politická rétorika v súvislosti s Ruskom stáva čoraz menej súdnou.
-rvv-
