Henry Kissinger, americký politik a majster diplomacie, ktorý bol poradcom pre národnú bezpečnosť a ministrom zahraničných vecí Spojených štátov, sa dňa 27. mája 2022 dožil 99 rokov. Autor knihy Jadrové zbrane a zahraničná politika, ktorá sa od svojho vydania v roku 1958 stala betselerom a pritiahla pozornosť politikov, novinárov a všetkých, zaoberajúcich sa strategickými problémami americkej moci z dôvodu, že jej obsahom bola nová teória mieru a vojny, ako aj nových spôsobov budovania mocenských vzťahov, bol po svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose zapísaný do zoznamu nepriateľov Ukrajiny na pravicovom webe Mirotvorec. Táto stránka má už desiatok tisíc ľudí s osobnými údajmi, ako je dátum narodenia, číslo pasu s adresou a fotografiou, vrátane telefónnych čísiel a e-mailových adries, čo je veľmi závažným porušením osobnostných práv.Zverejnenie osobných údajov žurnalistov vyvolalo kritiku zo strany EÚ, Rady Európy, ako aj stavovských novinárskych organizácií. Podľa odborníkov by prevádzkovatelia portálu nemohli získať osobné údaje bez úniku informácií a spolupráce orgánov vnútornej bezpečnosti. Zoznamom smrti ju nazývajú z dôvodu, že prišlo k mnohým vraždám osôb, ktoré táto neslávne známa webová stránka označila za nepriateľov Ukrajiny, mnohí ušli do zahraničia, resp. sú vydieraní a žijú v strachu. V čase, kedy bol zvolený bývalý nemecký kancelár GerhardSchroder, nemecké ministerstvo zahraničných vecí namietalo fungovanie Mirotvorca, na čo ukrajinský veľvyslanec tvrdil, že keďže portál je v súkromnom vlastníctve, štát nemôže obmedziť jeho prevádzku, pretože by to bolo porušením práva na slobodu tlače a slobodu prejavu. Zároveň však, pri vypnutí opozičných médií, tak bolo možné urobiť ihneď a bez okolkov. Nepripomína to niečo ? Mimochodom, na zoznam už boli zaradení aj maďarský minister zahraničných vecí Peter Szíjjártó (ten je tam už dlhší čas), najnovšie tam zaradený aj premiér Viktor Orbán a dokonca aj maďarský komisár EÚ pre rozšírenie. Dôvodom je odmietnutie dodávania zbraní na Ukrajinu. Mnohostranná a obrovská humanitárna pomoc, ktorú Maďarsko napriek všestranné poskytuje k zmierneniu problémov tých, ktorí utekajú pred vojnou, je však ignorovaná. Zablokovanie webovej stránky a obmedzenie jej činnosti Ukrajina nepripúšťa s odvolaním sa na slobodu tlače a prejavu. Mirotvorcu sa však „podarilo“ napísať do zoznamu aj manželku osoby, ktorá sa neskôr stala prezidentom … Nuž, stáva sa, že aj tesár sa utne.Okrem Viktora Orbána bolo na ukrajinský zoznam smrti pridané aj 12 ročné maloleté dieťa z Luhanska. Stalo sa tak po tom, ako dievčatko (Faina Savenková) prehovorila vo videoposolstve Bezpečnostnej rade OSN a francúzskemu prezidentovi Emanuealovi Macronovi, aby chránili aj životy detí v Donbase. (Neskôr sa so svojím posolstvom obrátila aj na pápeža Františka). Mirotvorec toto dieťa obviňuje „z účasti na propagande maskovanej za prozaické písanie, dramaturgické a esejistické aktivity ako členka združenia separatistických republík, šírenia falošných správ o ukrajinskej armáde a účasti na súťažiach písania v Rusku“.
Slovenská republika napriek svojej nadštandardnej pomoci Ukrajine takisto nie je vyňatá z hľadáčika Mirotvorca, svoje miesto tam má aj Róbert Fico. V tejto súvislosti však treba uviesť slová premiéra Eduarda Hegera, ktorý povedala: „Akýkoľvek návrh týkajúci sa médií musí pamätať na prioritu vlády zabezpečovať nezávislé a bezpečné prostredie pre novinárov“. Svätá, najposvätnejšia pravda. Prvým krokom by mal byť daný pokyn ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby na bilaterálnej úrovni zabezpečil vymazanie slovenských štátnych občanov zo zoznamu Mirotvorca a ochranu nášmu novinárovi M. S., ktorému sa „Ukrajinci v roku 2019 pri výkone reportérskej práce vyhrážali smrťou a tieto vyhrážky prišli od zlopovestnej organizácie Mirotvorec“.
Kissinger na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal: „Ak chce Kyjev mier, nemal by chcieť bojovať až do víťazstva. A západné sily, ktoré ho podporujú, ak majú mier ako svoj cieľ, by sa nemali usilovať o porážku Ruska. Začnite rokovania skôr, ako dôjde k nepokojom a napätiu, ktoré nebude ľahké prekonať. Zabudnúť na pozíciu sily, ktorú Rusko po stáročia stvárňovalo na Starom kontinente, by bolo fatálnou chybou a Európania nemôžu stratiť vzťahy s Moskvou vzhľadom na čoraz silnejšie väzby Kremľa s komunistickou Čínou Si Ťin-pchinga. Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia kvôli mieru, čo by znamenalo vzdať sa nároku na rozšírenie suverenity nad Donbasom a Krymom, kde ju roky nevykonávala. V opačnom prípade by bodom pádu mal byť návrat k predchádzajúcej situácii ruskej invázie do krajiny. Pokračovanie vo vojne by už nebolo o slobode Ukrajiny, ale o novej vojne proti samotnému Rusku“. Tento prejav bývalého ministra zahraničných vecí v Davose, narodeného v Nemecku, bol úplne neočakávaným názorom, avšak prišiel od jednej z najvýznamnejších osobnosti svetovej politiky, ktorá rozhodovala medzi mierom a vojnou, konfrontáciou a dialógom, pričom názor Kissingera bol prezentovaný deň po tom, ako pred týmto fórom ukrajinský prezident vyslovil nezanedbateľnú myšlienku rekonštrukcie Ukrajiny so zahraničným patronátom. Navrhol, aby každý ukrajinský región alebo jednotlivé ukrajinské priemyselné odvetvia boli ekonomicky spravované zahraničím alebo zahraničnými spoločnosťami. Kyjev na slová Kissingera okrem verbálne neprimeranej a nediplomatickej reakcie odpovedal tak, že sa nevzdá ani centimetra svojho územia a je potrebné poraziť Putina. Henry Kissinger oslovil aj veľkú časť západného sveta, najmä Britov, ktorí stavili na ruskú vojenskú porážku, týmito slovami: „Ani o tom nepremýšľajte. Ak ponížite Rusko, otvoríte Pandorinu skrinku, ktorá rozpúta koniec sveta“.
Henry Kissingerv čase, kedy bol ministrom zahraničných vecí, pracoval na deeskalácii napätia so Sovietskym zväzom a rokoval o zmluve SALT a Zmluve o protiraketovej obrane. Stal sa legendou a priam mýtickou postavou svetovej politiky ako „diplomat s nemeckým prízvukom“ alebo aj „Machiavelli Ameriky“. Kissinger bol hlavným vyjednávačom ukončenia vojny vo Vietname a mierových rokovaní v Paríži, ktoré sa skončili 15. januára 1973 dohodou o prímerí. Jeho mimoriadny cit pre tajnú diplomaciu mu priniesol rovnako uznanie ako aj odporcov, ale odkaz Vietnamu, ktorý nazval „tragickou národnou skúsenosťou“, ho podľa vlastného vyjadrenia prenasledoval dlho po vojne. Celkovo zahynulo vo Vietname 2, 5 až 3 milióny Vietnamcov a ďalších Indočíncov, 58 000 Američanov a stovky ďalších zostalo nezvestných.Kissingera LeDucTho boli v októbri 1973 vymenovaní za spoločných laureátov Nobelovej ceny za mier. Túto cenu Tho odmietol, kým „nebude skutočne nastolený mier, takže Kissinger sa na ceremónii neukázal a ospravedlnil svoju neúčasť.
S osobnosťou Kissingera je spojená aj mierová zmluva medzi Izraelom a Egyptom. Šesťdňová vojna v júni 1967 spôsobila arabským krajinám a najmä Egyptu ťažkú porážku, pokiaľ išlo o ľudské životy, vojenská aparát a územnú suverenitu, pričom Západný breh Jordánu, Gazy, Sinajský polostrov a Golanské výšiny prešli pod kontrolu Tel Avivu. V roku 1973 Egypt a Sýria nečakane zaútočili na izraelské pozície na Sinajskom a Golanskom polostrove a podarilo sa im preraziť líniu Bar Lev na východnom pobreží Suezského prieplavu. S podporou USA sa Izraelu podarilo získať pôdu pod nohami a v októbri sa obe mocnosti dohodli na prímerí nariadenom OSN. Hlavným aktérom mierového procesu sa stali Spojené štáty, ktorý sa dovtedy vyvíjal najmä na multilaterálnej úrovni pod záštitou OSN. V rokoch 1974 až 1975 sa spôsobom, známym ako „kyvadlová diplomacia“, venoval rokovaniam o troch dohodách, ktorými Egypt a Sýria získali späť časť území stratených v roku 1967. V máji 1977 po viac ako 20 rokoch vyhral vo voľbách BeginovLikud, ktorý bol za kompromis na základe vzorca „územie pre mier“ obsiahnutého v rezolúcii OSN č. 242. Begin a Likudna druhej strane urobili izraelskú expanziu na Západnom brehu a v Gaze ako „nepostrádateľným prvkom ich mandátu zo strategických a historicko-náboženských dôvodov“. Po mesiacoch nepresvedčivých rokovaní medzi Egyptom a Izraelom zasiahol novozvolený americký prezident JimmyCarte tým, že v septembri 1978 obidvoch lídrov pozval na summit v Camp Davide. Hlavné myšlienka Camp Davidu spočívala v tom, že „konfrontácia tvárou v tvár za zatvorenými dverami by mohla pomôcť rokovaniam tým, že by ich izolovala od vplyvu verejnej mienky a médií“. Dňa 26.marca 1979 v mierovej zmluve medzi oboma krajinami okrem sankcionovania úplného stiahnutia Izraela zo Sinajského polostrova bolo izraelským lodiam udelené právo plavby v Suezskom prieplave, vody Akabského zálivu a Tiranského prielivu boli vyhlásené za medzinárodné vody a vytvoril sa rámec spoločnej dohody, aby prítomnosť egyptských vojenských síl na Sinaji nenarušila bezpečnosť Izraela. Určite to nebola obyčajná zhoda náhod, že osobnosť takého vysokého svetového rangu akou je Henry Kissinger, na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal to čo povedal.
