Vážená pani redaktorka,

v súvislosti s Vašou požiadavkou o vyjadrenie sa vo vzťahu k medializovaným zisteniam o vzťahu Záleská/Tódová na Vaše otázky uvádzam nasledovné skutočnosti:

1. Vo vzťahu k Vašej otázke, či sú mi známe ako bývalému predsedovi súdu konkrétne skutočnosti o existujúcom partnerskom vzťahu sudkyne tunajšieho súdu Záleskej a novinárky Tódovej, ktorá v minulosti uverejnila na moju adresu sériu článkov, uvádzam, že pokiaľ ide o ich vzťah, tak intenzita vzťahu mi nie je zrejmá a ani sa nemôžem vyjadriť k tomu, či išlo o partnerský alebo iný vzťah. Relevanciu informácií neviem objektívne posúdiť a nie som na to ani povolaný, čo však môžempotvrdiť je, že od momentu ako nastúpila Záleská na Špecializovaný trestný súd v roku 2018, začalo dochádzať k situáciám, kedy odrazu novinárka Tódová začala o mne písať svoje články, ktoré ja hodnotím ako nenávistné prejavy, s účelovým podsúvaním neprávd s jediným cieľom – diskreditovať moju osobu. Tódová ma začala atakovať nielen v súvislosti s mojou činnosťou ako predsedu súdu, ale aj s mojimi osobnými pomermi a uverejnila o mne množstvo skreslených a výslovne nepravdivých informácií. Okrem iného zverejnila aj informácie, ktoré boli z vnútorného prostredia súdu, súviseli s činnosťou súdu a sudcov a keďže tieto boli preberané na pracovnej porade súdu, ktoré neboli oficiálne nikde zverejňované a týkali sa mojej riadiacej činnosti ako predsedu súdu, je nesporné, že Tódovej tieto informácie boli poskytované osobou, ktorá bola priamo na pracovných poradách sudcov účastná, pričom nedisponujem konkrétnou informáciou, kto vynášal vnútorné záležitosti súdu týkajúce sa jeho chodu a môjho riadenia súdu. Po zverejnení nepravdivých informácií Tódovou v januári 2019, že som údajne sudcom zakázal slúžiť, som požiadal všetkých sudcov v tom čase pracujúcich na ŠTS o informáciu, kto z nich poskytol Tódovej takúto nepravdivú informáciu, pričom sa vyjadrili všetci sudcovia tunajšieho súdu, vrátane Záleskej, že oni takúto informáciu Tódovej neposkytli. Týmito vyjadreniami sudcov do súčasnej doby disponujem. Tódová svoje nenávistné aktivity vo vzťahu k mojej osobe zintenzívnila v roku 2019 v súvislosti s mojou kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, uverejnila o mne opakovane nepravdivé informácie s cieľom zdiskreditovať moju osobu. Jej nenávistné aktivity vyvrcholili v súvislosti s podaním podnetu Šeligu Mazákovi v súvislosti s mojím rozhodovaním o väzbe Bödöra, za ktoré som bol následne disciplinárne stíhaný, keď ma po vypočutí naháňala po budove Súdnej rady a na druhý deň zverejnila nielen o mne, ale aj o mojej dcére nenávistný status. 

2. Vo vzťahu k Vašej otázke, či s prihliadnutím aj na precedens disciplinárneho súdu vo veci môjho disciplinárneho odsúdenia, novinárom Daňom zistený a potvrdený partnerský vzťah Záleskej a Tódovej nepredstavuje skutočnosť, ktorá objektívne bráni v tom, aby sudkyňa Záleská rozhodovala prípady obžalovaných osôb, o ktorých písala svoje články Tódová a či nebola Záleská povinná oznámiť zaujatosť, obzvlášť za situácie, keď Tódovej články majú charakter vyslovene negatívnych hodnotiacich záverov vo vzťahu k obžalovaným osobám a nerešpektujúce prezumpciu neviny, uvádzam nasledovné skutočnosti:

Podľa záverov disciplinárneho súdu som porušil povinnosť sudcu, lebo som údajne neoznámil zaujatosť pre môj pomer k prejednávanej veci. Podstata mala spočívať v tom, že som podľa navrhovateľov Hrubalu a Mazáka mal vo veci vlastný záujem. Dodnes tvrdím, že som nemal žiadny vlastný záujem a že nebol dôvod, aby som zaujatosť oznámil, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 30.12.2020, ktorý výslovne konštatoval, že až do oznámenia zaujatosti mnou po tom, ako som bol 3 týždne po mojom rozhodnutí o väzbe obvinených B. a K. vypočutý policajtami ako svedok (napriek tomu, že som nemal o kauze Dobytkár žiadnu vedomosť a teda išlo o účelové konanie zo strany policajtov, aby som ďalej nemohol o väzbe obvinených B. a K. rozhodovať) nebol žiadny dôvod, aby som oznamoval zaujatosť. Toto uvádzam preto, aby si verejnosť urobila obraz o tom, či (z pohľadu rozhodnutia disciplinárneho súdu, ktorý napriek mojej obhajobnej argumentácii ma uznal za vinného a konštatoval, že som zaujatosť oznámiť mal) v prípade Záleskej táto zaujatosť oznámiť mala, resp. nemala, keď, podľa medializovaných informácií, bola v partnerskom vzťahu s Tódovou. Už v tom čase mala písať negatívne články o osobách, ktoré Záleská súdila. Faktom je, že Záleská zaujatosť neoznámila, zrejme z dôvodu, že sa nepovažovala za zaujatú a tiež, že nemôžu v prípade zistenia jej vzťahu s Tódovou, ktorý vzťah podľa medializovaných informácií tajila, vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti ani u nestranného pozorovateľa. 

V kontexte Vašej otázky k tomu, ako sa k medializovaným informáciám od novinára Daňapostavili, podľa predbežného vyjadrenia, čo som zachytil, Hrubala s Mazákom, v stručnosti zhrnuté, že na tomto ich vzťahu nevidia nič zlé a nie sú im zrejmé skutočnosti, pre ktoré by sa zverejnenými informáciami o tomto vzťahu mali zaoberať, je potrebné uviesť na doplnenie, že rovnako tak som sa z prostredia súdu dozvedel, že advokát Para ako obhajca obžalovaného v konkrétnej trestnej veci podal na Záleskú predsedovi súdu Hrubalovi disciplinárny návrh. V tomto uvádza, okrem iného, že Záleská zamlčala v konkrétnej trestnej veci, svoj pomer k Tódovej a neoznámila zaujatosť, pričom Tódová je priamo poškodená konaním obžalovaného, ktorého zastupuje a ktorý mal Tódovú ako novinárku sledovať. Ak je tomu tak, je faktom, že Tódová je ako poškodená osobou, ktorá v čase rozhodovania mala byť v partnerskom vzťahu so Záleskou ako sudkyňou, ktorá vec prejednáva. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka. Podotýkam, že podľa platnej judikatúry je osoba poškodeného a zároveň svedka v konaní jednoznačne osobou, ktorej sa úkon dotýka. Ak teda Hrubala s Mazákom v mojej veci horlivo presviedčali disciplinárny súd, že som zaujatosť oznámiť mal, lebo som mal vo veci „vlastnú záležitosť“, hoci dodnes tvrdím, že som žiadnu „vlastnú záležitosť“ v konaní nemal, tak ak dnes tvrdia, že u Záleskej nevidia dôvod, aby sa zverejnenými informáciami zaoberali, mali by to vysvetliť spôsobom hodným ich postavenia po tom, ako by boli z ich strany seriózne preskúmané zverejnené informácie z pohľadu ich relevancie pre prípadné podanie disciplinárneho návrhu. To, že tak neurobili a dopredu už avizovali svoje postoje, vnímam dosť výrazne ako postoj minimálne predčasný a dostatočne nezdôvodnený. 

V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na to, že v konaní proti mne, čo som opakovane uvádzal, išlo o vyslovene politicky motivované disciplinárne konanie zainteresovaných osôb v postupnosti Šeliga (podpredseda strany Za ľudí), Mazák (poradca predsedu strany Za ľudí Kisku), Hrubala (predseda ŠTS vymenovaný podpredsedníčkou strany Za ľudí Kolíkovou), kdev disciplinárnom konaní senátu predsedal Matulník (Šeligov kamarát, ktorý sa necítil vo veci subjektívne zaujatý) a o mojej námietke proti nemu rozhodoval senát, ktorému predsedal Novotný (Kolíkovej bývalý štátny tajomník na Ministerstve spravodlivosti). Jednoznačne z môjho pohľadu s úmyslom zbaviť sa nepohodlného sudcu, ktorý nerozhoduje podľa predstáv momentálneho mocenského zoskupenia. 

Nie je predmetom tohto vyjadrenia polemizovať s opačným názorom prezentovaným Hrubalom, ale uvádzam toto všetko preto, aby si verejnosť, ktorá sa oboznámi s týmto mojim vyjadrením, urobila  obraz o tom, ako konali Hrubala s Mazákom vo vzťahu ku mne a ako konajú (už opakovane po neviem koľkýkrát) vo vzťahu k Záleskej a teda, či skutočne ide o rovnaký prístup ku všetkým sudcom, alebo používajú títo dvaja páni disponujúci disciplinárnou návrhovou právomocou rozdielny meter v posudzovaní konania sudcov, ktorých rozhodovacia činnosť sa im z rôznych dôvodov páči a ktorých rozhodovacia činnosť sa im z rôznych dôvodov nepáči. Ponechám bokom moje hodnotiace závery vo vzťahu k mediálne prezentovaným názorom zainteresovaných osôb, ktoré problematike rozumejú,  vrátane časti členov Súdnej rady, ako aj časti mediálneho spektra o tom, že doterajšie sústavné odmietanie vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti voči Záleskej zo strany Mazáka a Hrubalu sú prístupom vzbudzujúcim značné pochybnosti o ich objektívnom prístupe k jej opakovaným údajným excesom a zlyhaniam. 

Na záver k Vašej otázke si dovolím odpovedať protiotázkou: 

•  Je logicky udržateľný prezentovaný záver Hrubalu a Mazáka, že v konaní Záleskej nevidia žiadny dôvod sa zverejnenými informáciami zaoberať, ak Záleská ako zákonná sudkyňa neoznámi svoju zaujatosť pre pomer k osobe, ktorej sa úkon trestného konania dotýka – poškodenej Tódovej, napriek tomu, že v prípade môjho disciplinárneho odsúdenia podali na mňa obaja návrh, že som takúto povinnosť porušil z dôvodov, ktoré sú v porovnaní s tým, z čoho je podozrivá Záleská, úplne smiešne?  

• Je logicky udržateľný záver Hrubalu a Mazáka, že v konaní Záleskej nevidia žiadny dôvod sa zverejnenými informáciami zaoberať, ak v mojom prípade používal Hrubala hlavný argument, že som mal vo veci „vlastnú záležitosť“ a preto som bol povinný zaujatosť oznámiť a keďže som to neurobil, tak som porušil povinnosť sudcu a u Záleskej, vzhľadom na kontext ich vyjadrenia, sa v jej konaní „vlastná záležitosť“ nevidí?

• Je logicky udržateľný záver Hrubalu a Mazáka, že v konaní Záleskej nevidia žiadny dôvod sa zverejnenými informáciami zaoberať, ak v mojom prípade používal Hrubala ďalší argument, že v mojom konaní išlo jednoznačne o také konanie, ktoré mohlo spochybniť moju nestrannosť vo veci konať a rozhodovať a u Záleskej, vzhľadom na kontext ich vyjadrenia, sa žiadna pochybnosť, že ide o konanie, ktoré mohlo vzbudiť dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti, nevidí?

3. Vo vzťahu k Vašej otázke, či prezentované vyjadreniaHrubalu a Mazáka nesvedčia o podozrení účelového prístupu vo vzťahu k Záleskej, v snahe za každú cenu ju chrániť ako režimovú sudkyňu, uvádzam, že vzhľadom na povinnosť byť zdržanlivý vo svojich hodnotiacich vyjadreniach,  sa k prípadnej účelovosti ich konania bližšie vyjadrovať nebudem, ale tak ako som už uviedol, myslím, že každý logicky uvažujúci človek si vie o ichkonaní, resp. nekonaní urobiť záver aj sám.

Truban