Štát síce minulý rok vybral na daniach viac peňazí než rok predtým, no ambiciózne rozpočtové plány sa naplniť nepodarilo. Napriek zvyšovaniu daňových sadzieb skončili príjmy štátnej kasy výrazne pod očakávaniami. Najväčší výpadok sa týka dane z pridanej hodnoty, ktorá mala byť kľúčovým pilierom konsolidačných opatrení.
Finančná správa informovala, že daňové príjmy presiahli hranicu 20 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast približne o dve miliardy. Úrad to pripísal vyššej efektívnosti výberu, posilneným kontrolám a boju proti daňovým únikom. Ministerstvo financií však pôvodne rátalo s podstatne vyšším číslom.
Rozpočet počítal s tým, že sa na daniach vyberie viac než 22 miliárd eur. Reálne príjmy sa však zastavili na úrovni približne 20,6 miliardy, čo znamená rozdiel takmer dvoch miliárd eur oproti plánom.
DPH ako najväčší problém
Už v priebehu minulého roka bolo zrejmé, že prognózy sa nenaplnia. Najväčšie obavy sa týkali DPH, ktorá je najvýznamnejším zdrojom verejných príjmov. Jej sadzba sa v rámci konsolidácie zvýšila na 23 percent, no očakávaný efekt sa nedostavil.
Kým analytici predpokladali výnos na úrovni 11,6 miliardy eur, skutočný výber dosiahol približne 10,7 miliardy. Rozdiel tak predstavuje takmer jednu miliardu eur. Menej, než sa čakalo, priniesla aj daň z príjmov právnických osôb, kde výpadok presiahol 400 miliónov eur.
Sklamaním bola aj transakčná daň. Pôvodné odhady hovorili o viac než pol miliarde eur ročne, realita však ukázala, že výnos sa pohybuje výrazne nižšie – približne na úrovni 340 miliónov eur.
Výpadok nie je len o číslach
Podľa analytikov však nie je korektné hovoriť o plnom dvojmiliardovom výpadku. Vedúci oddelenia rozpočtových analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Pavol Majher upozorňuje, že hotovostné plnenie rozpočtu skresľuje obraz, keďže zahŕňa aj platby patriace do predchádzajúceho roka.
Po zohľadnení metodiky a aktuálnych prognóz je reálny rozdiel medzi očakávaniami a skutočnosťou približne 1,1 miliardy eur. Aj v tomto prípade však platí, že najväčšiu časť medzery tvorí DPH, nasledovaná daňou z príjmov firiem a transakčnou daňou.
Slabší rast a vonkajšie šoky
Jedným z hlavných dôvodov slabšieho výberu daní je pomalší rast ekonomiky. Kým rozpočet rátal s rastom hospodárstva na úrovni viac než dvoch percent, realita sa pohybuje pod hranicou jedného percenta.
Situáciu výrazne ovplyvnili aj vonkajšie faktory, najmä zavedenie amerických ciel na európske výrobky. Pokles exportov do USA aj Číny sa prejavil na výkonnosti slovenských firiem a následne aj na daňových príjmoch štátu.
Efektivita výberu stagnuje
Okrem slabšieho rastu zohrala úlohu aj samotná efektivita výberu daní. Národná banka Slovenska upozorňuje, že úspešnosť boja proti daňovým únikom sa nezlepšuje, v niektorých oblastiach dokonca klesá.
Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha by štát mohol mať rovnaké príjmy aj s nižšou sadzbou DPH, ak by si udržal efektivitu výberu na úrovni predchádzajúceho roka. Problémom je najmä komplikovanie daňového systému, rastúci počet výnimiek, rôzne sadzby a špeciálne odvody.
Otáznik nad ďalšou konsolidáciou
Na limity politiky založenej najmä na zvyšovaní daní upozorňuje aj Klub 500, združujúci veľkých zamestnávateľov. Podľa neho skúsenosť z minulého roka ukazuje, že vyššie sadzby automaticky neznamenajú vyšší výnos, najmä ak klesá ziskovosť firiem a rastie tlak na daňovú optimalizáciu.
Vláda zatiaľ deklaruje, že bude pokračovať v konsolidácii verejných financií a dodržiavaní európskych fiškálnych pravidiel. Zároveň však zaznievajú hlasy o potrebe silnejšie podporiť ekonomický rast.
Otvorenou zostáva otázka, či sa štát v budúcnosti zameria len na boj s daňovými únikmi, alebo sa začne vážnejšie diskutovať aj o zjednodušení daňového systému a znížení celkového daňovo-odvodového zaťaženia. Práve tieto kroky by podľa odborníkov mohli priniesť paradoxne lepšie výsledky než ďalšie zvyšovanie sadzieb.
-rvv-
