V nedeľu 10. marca sa definitívne uzatvorila možnosť podávania kandidátnych listín pre voľby do Európskeho parlamentu. V rámci celej Európskej únie si občania jej členských štátov budú v dňoch 6. až 9. júna vyberať svojich zástupcov, ktorí dostanú mandát najbližších päť rokov presadzovať na európskej úrovni svoje predstavy o jej ďalšom smerovaní. Na Slovensku si budeme voliť svojich poslancov 8. júna. Po vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie sa počet europoslancov ustálil na 705. Nasledujúce volebné obdobie počíta s počtom 720. Vďaka tomu má Slovensko garantovaných pätnásť miest.
Istomnohí z vás sa právom pýtate či limitovaný počet slovenských europoslancov roztrúsených vo viacerých vzájomne súperiacich politických frakciách, dokáže adekvátnym spôsobom presadzovať naše národnoštátne záujmy. Vaše obavy môžu byť na mieste aj na základe posledných skúseností, keď naša „progresívna“ časť europoslancov s judášskymi kresťanskými demokratmi, bojovala proti Slovenskej republike iba preto, že na základe výsledkov demokratických volieb sa Robert Fico stal po štvrtýkrát slovenským premiérom. Zašli až tak ďaleko, že požadovali Európsku komisiu, aby pozastavila Slovensku vyplácanie eurofondov. V ich zvrátených mysliach dodnes naivne s hrdosťou očakávajú, že sa týmto represívnym spôsobom odkloní veľká časť voličov súčasnej koalície do ich progresívneho košiara. To, že ich sadistické počínanie poškodí slovenskú ekonomiku a slovenských občanov, im nijako veľmi neprekáža. Ako finančne zabezpečení členovia Európskeho parlamentu by nijakým spôsobom nepocítili zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku. Ak aj áno, nerobilo by im problém presťahovať sa ako „politickí utečenci“ do politicky „tolerantných“ štátov Únie. Vlastenci „par excellence“. Veď účel svätí prostriedky. Hlavne, že sa k moci dostane umrnčané protekčné dieťa známeho progresívneho komentátora s českými koreňmi Martina Šimečku, ktorý neraz verejne opovrhoval slovenským národom a kresťanstvom ako takým.
Nechajme už tieto veci bokom a povedzme si prečo je dôležité zúčastniť sa týchto volieb a podporiť v nich také politické subjekty, ktoré dokážu so svojimi európskymi spojencami vytvoriť takú Európsku komisiu, ktorá namiesto liberálno-progresívnych ľudsko-právnych agend,bude riešiť výlučne ekonomické záujmy Európskej únie a jej členských štátov a skutočné problémy všetkých európskych občanov. Táto Komisia však môže vzniknúť iba za predpokladu, že aj v ostatných členských štátoch, predovšetkým v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Poľsku, budú mať väčšiu racionálne uvažujúce neliberálne politické zoskupenia. Slovensko môže aj keď symbolicky rovnako prispieť k oživ otvoreniu pravej podstaty európskej integrácie založenej na ekonomickej spolupráci suverénnych národných štátov. Takto sa môže stať Európa zdravou protiváhouvoči USA a Rusku.
Prejeme teraz k jednotlivýmkandidátkam a povedzme si, do akej miery dokážu daní relevantní kandidáti obstáť v presadzovaní národnoštátnych záujmov v Európskom parlamente. Celkovo do tejto inštitúcie kandiduje dvadsaťštyri politických strán a jedna koalícia. Víťaz posledných parlamentných volieb Smer-SSD chce do Bruselu a Štrasburgu poslať nielen doterajšie europoslankyne Moniku Beňovú a Katarínu Roth Neveďalovú, ale aj Ľuboša Blahu a ErikaKaliňáka. O priazeň voličov zabojuje aj známa právnička Judita Laššáková. Ak by sa Smeru-SSD podarilo získať čo najviac mandátov, môže byť prínosom pre prípadnú neliberálnu koalíciu, ktorá by nasmerovala európsku integráciuk pôvodným myšlienkam európskej integrácie. Tomuto zámeru môžu dopomôcť aj europoslanci, ktorí by boli zvolení buď za Slovenskú národnú stranu alebo za hnutie Republika. Napriek vzájomným osobným animozitám oba národné politické subjekty bojujú o rovnakého voliča. Verme, že sa národno-vlastenecký hlas ani v týchto voľbách nestratí. Ideálne by bolo ak by SNS spoločne s Republikou získali aspoň jeden mandát. Som presvedčený, že národnoštátne záujmy v Európskom parlamente by presadzovali aj zástupcovia Hlasu-SD. Kandidátka pod vedením Branislava Becíka by mohla teoreticky získať minimálne troch europoslancov.
Medzi relevantné politické subjekty presadzujúce antislovenskú bruselskú politiku patria Progresívne Slovensko, SaS, KDH a strana Igora Matoviča, ktorá kandiduje v eurovoľbách spoločne so stranou Za ľudí. Obskúrne figúrky, ktoré sa v rámci týchto strán a hnutí usilujú o priazeň slovenských voličov, si nezaslúžia žiadny podrobnejší komentár. Pre väčšinu z nich sú národnoštátne záujmy Slovenska doslova cudzie. Aby naplnili svoje politické ambície, sú ochotní zradiť slovenské záujmy a hlasovať proti vlastnému štátu. Je však na každom voličovi ako sa rozhodne. Treba dúfať, že väčšina slovenských občanov podporí práve tie politické sily, ktoré sú proti súčasnej politike Bruselu založenej na progresívno-liberálnej agende. V prípade nízkej účasti nie je vylúčený ani úspech menšinovej maďarskej strany Magyar Szövetség – Maďarská aliancia. Bude zaujímavé sledovať či prikloní skôr k politike maďarského premiéra Viktora Orbána alebo k progresívno-liberálnym zoskupeniam. Naopak kandidatúru Kresťanskej únie možno považovať ako dobrý pokus o vtip. Ako marginálna politická strana je doslova závislá od vôle gora Matoviča. Pod vedením bludného Holanďana Milana Krajniaka môže posilniť pozíciu neliberálnych politických zoskupení oslabením KDH a koalície Slovensko – Za ľudí. Ideálne by bolo, ak by jeden z týchto politických subjektov, získal menej ako päť percent. Naopak istou hrozbou pre SNS a Republiku môže byť kandidátka strany ZDRAVÝ ROZUM pod vedením politológa Jána Baráneka. Aj keď je málo pravdepodobné, že by získala viac ako päť percent, môže v končenom dôsledku docieliť, že by sa pod hranicou zvoliteľnosti ocitli tak ako SNS, tak aj Republika.
Do eurovolieb nám ešte ostáva zopár mesiacov. Treba dúfať, že v celoeurópskom meradle bude priestor na vznik prípadnej neliberálnej koalície. Jej zástupcovia prostredníctvom Európskej komisie a Európskeho parlamentu by určite urobili poriadok nielen s ľudsko-právnou agendou, ale prehodnotili by aj postoj celej Európskej únie k vojne na Ukrajine. Zrejme by namiesto vojenských riešení hľadali diplomatické cesty k ukončeniu tohto konfliktu. Je viac ako jasné, že súčasný smer Európskej únie je dlhodobo neudržateľný. Môže ho zvrátiť jedine neliberálna koalícia, ktorá bude môcť vzniknúť aj vďaka slovenským europoslancom presadzujúcich národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.
Autor: Matej Mindár
