V stredu 21.02.2024 uplynulo šesť rokov od smrti novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Nikdy som nesledoval tento prípad podrobne, napokon nerobil som to ani v iných násilných prípadoch, či iných kauzách, ktoré mali politicky dosah. Stačilo mi vedieť obrysy a základy jednotlivých prípadov a najmä širšie okolnosti a ich dopad na spoločnosť a politiku. A o tom, že táto vražda mala dopad na politickú realitu, o tom niet žiadnych pochýb. Každé smutné výročie si zaslúži určitú pietu, avšak to, čoho sme aj po šiestich rokoch vo verejnom priestore svedkami je skôr otvoreným šialenstvom.

Čisto faktograficky vieme zatiaľ toľko: V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po šiestich rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdený strelec Miroslav Marček, jeho komplic Tomáš Szabó a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Doposiaľ nepoznáme objednávateľa tohto činu, aj keď nemalá časť médií a verejnosti má v tom jasno. Tí ľudia ale skutočne nikdy nerešpektovali prezumpciu neviny a ich úlohou je minimálne mediálne a spoločensky odsúdiť určitých ľudí. Takýmto terčom je určite aj Marián Kočner, pričom nebolo to tak dávno, kedy ho tie isté médiá obdivovali v Smotánke, aké má drahé topánky, oblek a všetky tieto mamonárske nezmysly. Ešte absurdnejšie bolo navedenie verejnosti na takzvanú taliansku cestu, ktorá mala tento skutok spájať aj s vtedajšou vládou Roberta Fica, nakoniec to zbytočne zmiatlo aj samotných vyšetrovateľov.

Samozrejme títo ,,naši“ novinári, opoziční politici, prezidentka a spol.  v šliapaní po hrobe týchto dvoch mladých ľudí neprestali ani tento rok.  Tak na začiatok si uveďme aspoň niektoré stanoviská, pod ktoré sa podpísali šéfredaktori médií ,,hlavného prúdu“.  „Zavraždili ho, lebo písal o korupcii a podvodoch ľudí, ktorí mali ochranu od štátu vedeného Robertom Ficom. Vražda novinára otriasla celou spoločnosťou. Ľudia pochopili, že útok na novinára je útokom na všetkých. Robert Fico musel odísť a zdalo sa, že jeho éra sa skončila. Dnes je späť a znovu útočí na novinárov,“ píšu vo svojom vyhlásení. „Fico si neobjednal vraždu Jána Kuciaka, ale je politicky zodpovedný za prostredie, v ktorom si niekto myslel, že vražda novinára mu prejde. Že ľudia ako Marian Kočner mali imunitu a mohli kradnúť, vydierať, uplácať, vyhrážať sa a nakoniec pravdepodobne aj objednať vraždu. Bez Ficovho systému mafiánskeho vládnutia, by to nebolo možné,“ píšu ďalej. „Sme novinári a našou úlohou nie je bojovať proti politikom. Musíme však písať o ich zlyhaniach, klamstvách a zločinoch. To nie je prejav nepriateľstva. To je naša služba verejnosti, snaha hľadať pravdu a záväzok, ktorý máme aj voči Jánovi Kuciakovi, Martine Kušnírovej a ich rodinám. Prešlo šesť rokov od vraždy, ale ako by to bolo včera. Nikdy neuhneme. Nikdy nebudeme ticho,“ Toto isté písali aj, keď bol pri moci Matovič a jeho nasledovníci. Teda, žiadna kontrola politikov, žiadne objektívne písanie o ich zlyhaniach, klamstvách zločinoch. Toto pri Matovičovi, Hegerovi, Ódorovi úplne ignorovali, samozrejme. O tom, že títo ľudia ani len tušia, čo je to prezumpcia neviny, o tom sa je zbytočné zmieňovať. Poznáme ich, vieme komu slúžia, nie je potrebné ich viac rozoberať.

Samozrejme, jej exelencia Zuzana Čaputová prišla položiť veniec tiež. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, keby to nesprevádzali až trápne a úbohé prehlásenia, ktoré sú hádam pre kritickú časť verejnosti len gýčom. Podľa jej slov bola po vražde túžba občianskej verejnosti žiť v slušnom a spravodlivom Slovensku, a údajne je tá túžba aktuálna aj dnes a dúfa, že ,,sa ju podarí naplniť.“  K tomu len toľko, veď napokon sme videli to slušné a spravodlivé Slovensko po roku 2020.

Ostatnú časť opozície okrem Matoviča spomínať nebudem. Ten naozaj ukázal spojenie demagógie, úbohosti a šialenstva.  Konkrétne povedal, že ľuďom je ,,Kuciakova obeta“ ukradnutá, čo mali ukázať vo voľbách. To má byť akože čo? Podľa tohto šialenca z Trnavy mal Kuciak zomrieť, aby ľudia ako on, sa mohli dostať k moci a robiť to, čo robili? Toto indivídum  je naozaj schopné naozaj všetkého.

V stredu vláda ustúpila prvýkrát, keď vyhovela návrhu na vzatie späť, vládnej novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Išlo o taktický ústup, ktorý rezort vnútra odôvodnil slovami: „Vzhľadom na to, že od predloženia týchto návrhov do Národnej rady SR uplynuli viac ako dva mesiace, pričom doteraz predmetné návrhy neboli prerokované na schôdzi Národnej rady SR, a došlo aj k zmene skutkových okolností a situácie, na ktoré tieto návrhy reagovali, navrhuje sa ich vzatie späť“ . „Vzhľadom na zmenu situácie, chce tento svoj zámer realizovať v riadnom legislatívnom procese v spojitosti s ďalšími zmenami v systéme zákonnej úpravy inštitútu chráneného oznamovateľa.“  Nič zvláštne sa neudialo, ale PS už muselo prísť s argumentom, že vláda ustúpila napokon ich hrdinskému tlaku, na čo minister vnútra Šutaj Eštok reagoval: „Máme dôležitejšie návrhy zákonov, ktoré je potrebné prerokovať, a nechcem, aby parlament len mlátil prázdnu slamu a opozícia z toho vytĺkala politický kapitál.“

Vláda sa takticky stiahla, a opäť sa ako naznačil nadpis nehodlala ,,hádzať o zem“ aj pri ponechaní súčasných premlčacích lehôt, pri súčasných trestných činoch.  Minister Boris Susko potvrdil, že skrátenie premlčacích lehôt je podľa viacerých odborníkov v poriadku a samotná premlčiaca doba, nie je tou skutočnou podstatou problému. To napokon potvrdzujú aj štatistiky polície, ktoré boli viackrát citované aj v parlamente. Minister Susko potvrdil, že vláda chce zamedziť politikárčeniu, a to najmä v súvislosti s prezidentskými voľbami. Na tlačovom vyhlásení to vyjadril slovami:  „Napriek tomu, aby nebola táto téma predmetom vyvolávania strachu a politických hier v rámci prezidentskej kampane sme sa rozhodli, že upravíme sami tie premlčacie lehoty, aby bol zachovaný právny stav, ako je dnes.“  Samozrejme aj v tomto prípade sa ozvalo Progresívne Slovensko s odkazmi tipu: ,, dosiahli sme to“, ,,uznali si chybu“, ,,napľuli do tváre obetiam a teraz to hasia“ a tak ďalej. Samozrejme ich ,,statočný“ boj proti vláde a proti neprávu bude pokračovať. Za pripomenutie stojí Kolíkovej vyjadrenie, že ide len o zásterku mysle. V skutku básnické vlohy má bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá po sebe zanechala chaos v justícii v podobe jej ,,reforiem“.

Toľko k výročiu vraždy Kuciaka a jeho snúbenice, k taktickým zmenám na vláde a reakcie opozície. Premiér Fico avizoval ešte jednu vec, ktorá sa bude týkať nového vedenia SIS, pričom to povedal slovami: „Nie sme malé deti. Do niekoľkých dní bude táto situácia vyriešená. Ak nebude konať prezidentka, budeme konať my.“ Uvidíme ako sa bude aj táto záležitosť vyvíjať a prípadne práve tomu bude venovaný ďalší komentár.

Autor: Dušan Deák