Druhé vydanie Diskusie na palete s vydavateľom, politickým analytikom a publicistom Romanom Michelkom, dnes kandidujúcim do parlamentu na kadidátke SNS. Podľa neho treba urobiť zásadnú reformu nezdravého mediálneho prostredia na Slovensku. Ak sa dostane do politiky, okrem iného chce presadiť ústavný zákon, aby vysielane elektronických médií bolo možné vypnúť iba na základe rozhodnutia súdu. Upozorňuje, že Slovenskej republike chýba vízia do budúcnosti. Ako analytik predpokladá, že po voľbách doterajšiu diletantskú koalíciu vystrieda nová, vďaka ktorej sa bude môcť naša krajina nadýchnuť. Na pozadí kauzy vitráže DPOH komentuje aj postupujúcu agresivitu liberalizmu. Naznačil, že prezidentský kandidát Ivan Korčok je pre národné a štátne záujmy SR nebezpečnejší, ako súčasná hlava štátu. Myslí si, že vzhľadom na to, že jestvuje iba jediný človek, ktorý má šancu poraziť Korčoka, občania budú v prezidentských voľbách po rokoch opäť voliť “menšie zlo”.

Video:

Zdroj: Diskusia na palete, Youtube

PREPIS ROZHOVORU:

Pavel Kapusta: Dobrý deň, sledujete ďalší diel Diskusie na palete, ktorá má ambície prinášať zaujímavé rozhovory so zaujímavými hosťami. Dnešným je Roman Michelko, vydavateľ, politológ, politický analytik a teraz aj kandidát na poslanca Národnej rady. Dobrý deň, vitajte.

Roman Michelko: Ďakujem za pozvanie.

Pavel Kapusta: Pán Michelko, vy ste známy politický analytik, ktorý už dlhé roky komentuje politické dianie na Slovensku. Teraz ste sa rozhodli vstúpiť do politiky. Prečo sa úspešný politický analytik rozhodne kandidovať za SNS, respektíve na kandidátke SNS?

Roman Michelko: No predovšetkým preto, lebo som dostal ponuku. Ja si myslím, že ľudia, ktorí sa niečomu dlhodobo a systematicky venujú, ak tú ponuku dostanú, tak by ju mali využiť. Lebo jedna vec je komentovať niečo, kritizovať, druhá vec je byť spolu účastný, pri možnosti to presadiť. Ja som nesmeroval do politiky náhodou, ako niektorí ľudia, či už na schodoch, alebo sa s niekým stretli v lese a netušia, čo tam majú robiť. Ja som o usporiadaní Slovenska, o politikách, o nejakých hodnotách, ale aj o programoch a minimálne tri portfólia mám, dlhodobo a systematicky uvažoval. Ja viem presne, čo by som tam chcel presadiť, aj viem, nie že cestu, ale viem prečo by som tam mal ísť. Ja sa naozaj týmto zaoberám a nie je to teda náhodné.

Pavel Kapusta: Vy ste už aj v minulosti  kritizovali mnohých politikov za to, že tam idú zo zištných záujmov. Takže si myslím, že je otázka na mieste sa opýtať,  že aké sú Vaše naozajstné ambície a ciele?

Roman Michelko:  Moje ambície sú v troch portfóliách, ktoré sú mi blízke, či už je to kultúra, médiá, to je vec kde 20 rokov pracujem ako riaditeľ vydavateľstva. A samozrejme som človek veľmi aktívny v médiách, veľmi intenzívne sledujem ako zlyhávajú médiá, najmä korporátne médiá a ich vysielatelia na základe licencie, teda komerčné médiá. Dôsledkom toho je rast alternatívy, čo znamená veľmi dobrú vec v tom zmysle, že neexistuje monopol. Na druhej strane to, čo vyvádza, alebo to, ako sa kriví verejnoprávny priestor, asi treba s tým niečo robiť. No potom sú mi blízki ľudia z akademickej pôdy, z vedy, Slovensko extrémne potrebuje víziu. Teda ľudia, ktorí rozmýšľajú v dlhodobom horizonte a vedia prečo sú v politike. Najväčší problém Slovenska je, že sa takzvane dostalo do pasce stredno príjmových krajín. To znamená nie úplne chudobných, ale ktoré sa stále vzdiaľujú od tých najvyspelejších. A iba vzdelanosťou, kvalitným školstvom a podporou vedy sa môžeme z toho dostať. A tretie portfólio je sociálna spravodlivosť. Každý vie, že som veľmi silne sociálne senzitívny. Toto sú veci, ktorým sa chcem venovať systematicky.

Pavel Kapusta: Vy ste ešte zabudli povedať jednu vec, že ste boli vždy na tej pronárodnej strane politického spektra. To ste vždy priznávali aj pri komentovaní.

Roman Michelko: Jasné. Nikdy som neprechádzal z jednej barikády na druhú, vždy som bol na tej jednej. Žiadne také ako Naď zo Smeru k OĽaNO a teraz k Demokratom.

Pavel Kapusta: Hoci ste kandidovali za stranu Vlasť…

Roman Michelko: V poriadku, to bola jasne národne a sociálne orientovaná strana. Vlastenecký rozmer, silne sociálne cítenie, čiže ja naozaj nie som človek, ktorý preskakuje barikády a je nejaký prebehlík. Toto mi nikto nemôže vyčítať.

Pavel Kapusta: Vy ste kandidovali v minulosti aj za predsedu Matice slovenskej. To tiež zapadá do toho, čo sme povedali. Mne ale predsa len chýba také Vaše vyjadrenie, že čo je na tej politike také lákavé, že ten politológ, alebo ten politický analytik, ktorý v podstate glosuje celý život politikov, kritizuje ich a zrazu sa vydá do toho kolbišťa, kde sám môže byť predmetom politiky.

Roman Michelko: Ja teda kritiky schytávam v miere hodnej a vrchovatej. Ja mám aj svojich hejterov, toto naozaj nie je vhodné pre ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom citliví a ktorí majú problém s kritikou. Politika je veľmi toxické prostredie, veľmi dobre to viem, lebo som to sledoval. Áno je to zbavenie sa súkromia, množstvo negatív to má. Ja som nikdy neleštil kľučky sekretariátov strán, vždy prišla ponuka a ja som si ju zhodnotil. Nikdy to nebola ponuka, že istota, vždy tam bolo potrebné niečo dodať. Vlastne ten vklad mojej známosti, vízií, schopností, by mal pomôcť tomu projektu, aby sa dostal do parlamentu a toto je aj teraz, bola to aj veľká výzva. Ja si uvedomujem ešte jednu vec. Veľa schopných, inteligentných ľudí nechce ísť do politiky, lebo je strašne toxická, je to veľmi nepríjemné prostredie. Ja si uvedomujem, že politik nemusí byť najmúdrejší, ale musí načúvať tým múdrym a dať im priestor. Toto ja chcem robiť, poznám strašne veľa ľudí, ktorí sú z akademického prostredia, z oblasti kultúry. A cítim to, že choď tam, budeš nás zastupovať, volajú mi, dávajú mi svoje podnety. Som človek, ktorý má jasnú predstavu, čo treba urobiť a jednak počúva tých, ktorí sú v tom dobrí. Určite prostredie v parlamente, kde sú Pročkovci a podobní, nebude nič príjemné. Ale naozaj útlocitný človek v politike nemôže byť.

Pavel Kapusta: Vy ste už naznačili, že by ste sa chceli venovať, pokiaľ budete v politike, reforme médií alebo reforme mediálneho prostredia. Takže povedzme si najprv, v čom vidíte, že to mediálne prostredie je na Slovensku zle nastavené, alebo že nefunguje. Vieme, že tu máme mainstreamove médiá, že tu máme alternatívne, alebo takzvané nezávislé médiá. Vieme, že je tam obrovská disproporcia aj v tom, čo tie médiá hovoria, aj v ich financovaní a podobne.

Roman Michelko:  Aj mnoho iných vecí. Ale ja som často krát hovoril, aj som to zopakoval, ak by som mal šancu presadiť jeden, jediný ústavný  zákon, tak by to bolo to, že nie je možné vypnúť médiá bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. To, čo sa stalo v čase pred rokom a pol tuším, kedy sa jednoduchým zákonom ústavné práva nás dali ďaleko, ale ďaleko za úrovne autokracie ako je Turecko. Ani tam nie je možné vypnúť celé médiá na základe nejakej anonymnej komisie pri NBÚ. To je absurdné, verím že Ústavný súd povie jasne, že toto je protiústavný zákon. Ale, čo sa týka médií, kto si pozrie dnes, aj takzvané médiá verejnej služby, nedávno Makara predviedol niečo úplne šialené, keď respondenti v debate nemohli povedať jednu vetu, čo vetu, každé tri sekundy boli prerušení. To bol tak strašný aktivizmus a tak isto radenie veci. Viete je normálne, ak poslankyňa, ktorá má jedného člena poslaneckého klubu, konkrétne Remišová, je –krát v roku v médiách. A proti nej ide predseda najpopulárnejšej strany. Alebo dnes, že Heger a podobne, Šeliga a strany osempercentné, ktoré dostali mandát sa dostanú raz za rok do televízie, tak to je absurdné. Plus aktivizmus je obrovská vec, to čo robí Iliev, Dírer a ďalší, to nemá nič spoločné  s nejakou neutralitou.

Pavel Kapusta: Dobre, ale toto sú súkromné médiá.

Roman Michelko: To nevadí, aj vysielatelia na základe licencie majú v licencii zadefinované niektoré veci, že musia byť nestranné, vyvážené a tak ďalej.  Áno sú pod menším tlakom, alebo kontrolou, ale sú pod bývalou Radou pre retransmisiu a vysielanie, teraz sa to volá Rada pre mediálne služby. A majú aj rôzne sankcie, to nie sú, že neregulovaný systém. Ale samozrejme pri verejnoprávnych médiách je to ešte oveľa viac.

Pavel Kapusta: V minulosti si pamätám, že platil takzvaný tretinový model.

Roman Michelko: Áno.

Pavel Kapusta: Môžete nám niečo o tom povedať?

Roman Michelko: Tretina vláda, tretina opozícia, tretina, no úplne absurdné. Snažia sa nejakým spôsobom dať, že zväčša koaličný, opozičný kandidát, ale je to úplne absurdné. Poslankyňa, keď robí poradu poslaneckého klubu, tak si musí dať 6 zrkadiel a hovorí, začíname poradu. To je absurdné, a táto osoba ide s lídrom najsilnejšej opozičnej strany, ja neviem šesť, sedemkrát, však to je iba ponižovanie. A sú tam mnohé ako naozaj nikoho nezastupujúce osoby, alebo veľmi marginálne, ktoré sú vysoko nad reprezentované. A sú tam osempercentné strany, ktoré sú raz ročne. A samozrejme aktivizmus, neschopnosť povedať, tam sú šialené presilovky aj v interpretácií. Každý normálny človek s elementárnym citom pre mieru vie, že aj verejnoprávne médiá, alebo médiá verejnej služby robia nadprácu, robia to, čo nikdy nemajú, aktivizmus. To je najväčší problém, to znamená sú aktívne na jednej strane.

Pavel Kapusta: Treba povedať, že my hovoríme najmä o spravodajstve  a diskusných reláciách, ale sú tam aj iné relácie, iné vysielanie, sú tam dokumenty.

Roman Michelko: Presne tak a to bol dosť dlho problém, lebo bol zmrazený koncesionársky poplatok. A vlastne vedenie televízie sa dostalo do područia ministerstva, kde sa robili špeciálne dohody. Ja samozrejme vítam, že nejaké percento rozpočtu dnes, ono má ten magický dôsledok, že ako rastie rozpočet, tak ono automaticky sa valorizuje. Valorizovať koncesionárske poplatky bolo politicky veľmi nepopulárne, preto 15 rokov boli v podstate zmrazené a reálna hodnota tých peňazí bola menšia. Takže toto je dobrý krok. Druhá vec je, že štát má právo nejakým spôsobom mať časť tvorby, aj umeleckej, nie že zadávať, ale povedať, že toto je priorita. Boli dvakrát také pokusy v trinástom roku bol cyrilo-metodský rok, vznikol vtedy seriál, koprodukcia s Čechmi. Potom pätnásty bol štúrovský, naozaj my nemáme ani zďaleka pokryté všetky významné osobnosti a udalosti novým pohľadom, podľa najnovších historických vecí, umelecky spracované. Čiže áno kultúrna politika štátu sa má robiť aj prostredníctvom minimálne médií verejnej služby. Prípadne aj v audiovizuálnom fonde, by malo byť nejaké všeobecné, možno až 60% prostriedkov na scenáre rôznych umelcov a možno 30%, alebo 40%, 35%, to je otázka dohody, na tieto, ktoré sú prioritné, nemáme ešte spracované tieto a tieto oblasti a treba podporovať tvorcov s takýmto a takýmto obsahom.

Pavel Kapusta: Čiže, čo je Váš hlavný recept na zmenu mediálneho prostredia? Povedzte to v skratke.

Roman Michelko: Úplne jednoznačne. Tých možností je viacej, podľa toho, aké bude zloženie. Ten najradikálnejší je model Krajcera. Reverzný, on keď chcel nepohodlného Nižňanského odstaviť, tak vlastne spojil televíziu a rozhlas. Tým pádom zrušil Rady, tým pádom si tam dal svojho človeka. Je možné to rozdeliť reverzne. Urobí sa rada rozhlasová, rada televízna, urobia sa nové manažmenty. To je jedna možnosť, ale to je tá krajná. Druhá možnosť je, že sa príjme nejaký zákon, ktorý bude pod sankciami vymáhať verejnoprávnosť. To znamená, percento zastúpenia nejakých ľudí, podľa politických preferencií a podľa toho koľko mandátov majú. Samozrejme tlak na to, aby neboli aktivistickí. Nejaký štatút pracovníka verejnoprávneho médiá, ktorý naozaj musí byť nestranný, musí byť rovnako vyvážený voči jednej aj druhej strane. Toto naozaj nie.

Pavel Kapusta: Rozumiem, a v prípade súkromných médií, tam to bude ťažšie.

Roman Michelko: Nie celkom. Všetci vysielatelia na základe licencie dostali licenciu, kde boli nejaké parametre. Tam bola štruktúra vysielania, tam boli aj tieto veci. Tam treba tiež dávať sankcie, lebo to čo dnes robí Iliev  s Dírerom, je ťažko za hranicou. Trojminútové tracky na začiatku, tie politické školenia družstva. A potom spôsob, akým vedú tie debaty, je podľa mňa úplne za čiarou.

Pavel Kapusta: Ešte by som chcel, aby sme sa venovali aj tým takzvaným alternatívnym, alebo nezávislým médiám. Jedna vec je, že aby ich nebolo možné len tak svojvoľne vypnúť, ako sme toho boli svedkami. Druhá vec je, že tieto médiá často krát fungujú na hraniciach finančných možností. A treba povedať, že tieto médiá majú tiež právo na existenciu v demokratickej spoločnosti. Pretože akýmsi spôsobom vytvárajú pluralitu a je tam disproporcia aj vo financovaní. Viem, že niektoré štáty  majú financovanie nezávislých médií tak, že kto má pod nejaké percento reklamy, alebo kto nemá vôbec žiadnu reklamu, tak je dotovaný zo štátu. Je úplne jedno, či je to politický časopis, či je to politické rádio, či je to Združenie záhradkárov.

Roman Michelko: V nejakých európskych krajinách to tak je.

Pavol Kapusta: Keď som sa na to pýtal svojho času bývalého ministra kultúry povedal, že Slovensko na to nemá peniaze, to bol jeho argument.

Roman Michelko: To je úplne absurdné.

Pavel Kapusta: Tak mi povedzte, aký máte na to názor.

Roman Michelko: Je to veľmi dobrý vstup do debaty. Denník L´Humanité Francúzskej komunistickej strany bol dotovaný, lebo si povedali, že kultúrna a názorová diverzita je potrebná a že takéto médium obohacuje verejný diškurz. Sú niekde kvóty na alternatívne názory v mainstreamových médiách. Všetko, čo má nejakú kvalitu, tak má právo žiť. Myslím si, že základom médií je široké spektrum všetkých relevantných názorov. Otázka, ako to urobiť je samozrejme otvorená. Sú niektoré médiá, ktoré vyložene fungujú na komunite ako InfoVojna a podobe, ktoré ani nechcú reklamu, neberú reklamu. Ale vyložene maj tak silné zázemie fanúšikovské, alebo poslucháčske, že ich to uživí. To znamená že aj toto je nejaká cesta, ale treba si povedať, že aj tie alternatívne médiá nemajú všetky rovnakú kvalitu, niektoré sú mimo a je toho strašne veľa. Lebo technologicky urobiť dnes médium nepotrebuje veľký vklad. To nie je ako dakedy, veľké tlačiarne, rotačky. Treba si toto otvoriť ako debatu, je to legitímna debata a uvidíme čo z toho vznikne. Principiálne nie som proti, len sa musia nastaviť pravidlá.

Pavel Kapusta: Poďme teraz na ďalšiu tému. Hovorili sme o tom vašom zameraní, proslovenskom a zameraní na štát, na Slovenskú republiku. Mňa zaujalo v jednom z vašich komentárov, keď ste povedali, že Slovensko je štát bez vízie. A toto vás trápi, toto by ste chceli v politike zmeniť, ako ste to mysleli?

Roman Michelko: Myslel som to tak, že čo je dnes vízia Slovenska? Dobudovanie diaľníc?  My máme obrovskú vec, o ktorej sa nehovorí vo verejnom prostredí. My máme to, že už sme druhí od konca v EÚ pred Bulharskom. A my už sme dávno prestali dobiehať model najvyspelejších krajín priemeru EÚ. Ten model bol za Dzurindu a pravicových vlád postavený na troch, už veľmi prekonaných pilieroch. Vysoko disciplinovanej, vysoko kvalifikovanej a nízko platenej pracovnej sile. Tento model sa vyčerpal, ďalší model je poznatkovo orientovaná vzdelanosť. Podpora vedy, podpora kvalitných vysokých škôl, nie masifikácie a hlavne, ako sa vyhnúť tejto pasci. Sú rôzne krajiny, ktoré sú hodné nasledovania, klasicky je Fínsko, ktoré na tú vzdelanosť dalo. A dnes patrí medzi najvyspelejšie krajiny Európy a v roku 1990 končilo ako asociovaný člen RVHP s obrovským poklesom, lebo padol východný trh, ono to bolo tak niekde medzi. Máme Estónsko, ktoré má sedem jednorožcov, startupov, ktoré boli valuované na viac ako miliardu dolárov, firmy ako Skype, ako Bolt, Volt. To všetko sú firmy z malého miliónového Estónska, milión dvestotisíc. My potrebujeme takýchto kvalitných kreatívnych ľudí, ktorí tu prinesú pridanú hodnotu a vzdelanosť. Mať takýchto ľudí, dať im šancu, radiť sa s nimi. Dnes máme v politike ľudí, ktorí si potrebujú niečo dokázať, otravujú prostredie, nemajú žiadnu predstavu. Oni sa ocitnú v politike, ani nevedia, prečo, nevedia, čo ďalej, robia podenkové veci. Chýbajú vizionári, ľudia, ktorí povedia, dnes je Slovensko tu, ale chceme ho o 5,10 rokov dostať tam.

Pavel Kapusta: Vízia je to pekná, ale ako ju konkrétne zrealizovať.

Roman Michelko: No samozrejme, dá sa to iba v politike. To treba jasne povedať. Dá sa to vtedy, ak politici, a to je moja predstava, že čo majú robiť politici. Politici nemôžu byť naivní, musia mať dostatok schopností pochopiť, čo je reálne. A musia mať ľudí, ktorí to vymyslia, ktorí majú predstavy, vyselektovať tie, ktoré sú rozumné, ktoré sú realizovateľné. A dať podporu týmto ľuďom. Máme teraz také rôzne projekty, ako máme dekarbonizáciu hornej Nitry. Tam prídu obrovské investície, aby ľudia, ktorí skončia s baníctvom, fungovali v iných inštitúciách. Tam sa to veľmi ukáže. Bude tam veľa peňazí. Treba mať ľudí, ktorí majú myšlienku a štát pomôže zamestnať tých ľudí. Je to veľká vec, ale práve o tom, by mala byť politika. Mňa strašne frustruje, že dnes riešime úplne trápne veci, mafia sem, mafia tam. Nie cieľom politikov by malo byť, aby Slovensko prestalo zaostávať, aby sa dostalo na čelo transformujúcich krajín.

Pavel Kapusta: Verme, že keď sa dostanete do politiky, aspoň časť týchto vecí sa Vám podarí naštartovať. Keď nie splniť, lebo to sú veci…

Roman Michelko: Jasne, ja si to hlboko uvedomujem, presne tak.

Pavel Kapusta: Využijem aj to, že ste politológ, alebo politický analytik a opýtal by som sa vás na prieskumy preferencií politických strán. Ako to teda vyzerá pred tými voľbami? A ako tie voľby podľa vás dopadnú?

Roman Michelko: Ja si myslím, že je vysoká miera pravdepodobnosti, že príde nová koalícia, ktorá vystrieda bývalú koalíciu. A že sa Slovensko bude mať šancu nadýchnuť sa. Čo sa týka konkrétne SNS, tak tá je podľa mňa bezpečne parlamentná, asi 5, alebo 6 prieskumov dalo od 5 niečo do 6,1.  Trendy ukazujú, že je tam momentum rastu, že je tam sedem a pol percenta. Nechcem to hovoriť dopredu, každopádne, ukazuje sa, že strany, ktoré sú jasne opozičné, teda Smer, Hlas, SNS, aj Republika, tam je otázka koaličného potenciálu, nie kvôli Smeru, nie kvôli SNS, ale kvôli Hlasu, ktorý jasne povedal, že nie. Tieto strany majú šancu mať väčšinu a dajú alternatívu, ľudia sú znechutení. Každé voľby majú svoju tému. Pred tri a pol rokmi to bolo že mafia, unesený štát. Témou týchto volieb je: zastavme chaos, zastavme diletantskú vládu, zastavme ľudí, ktorí sa náhodou ocitli v politike a vôbec nevedia čo robiť, a pri všetkých krízach zlyhali. Musí prísť reset, a musia sa konečne kompetentní  ľudia s víziou, dostať k riadeniu štátu.

Pavel Kapusta: Vy máte na jednom z bilboardov, respektíve predseda SNS Andrej Danko, že Zastavíme liberalizmus, sme svedkami kauzy DPOH, kde došlo k zmene vitráže a sú tam nejaké provokačné, liberálne prvky. Však sa môžete k tomu vyjadriť, mne to pripadá, lebo som zachytil také informácie, že ten liberalizmus začína byť už naozaj agresívny a dostáva sa do všetkých podôb spoločnosti. Ako chcete tento liberalizmus zastaviť?

Roman Michelko: Je také dobré príslovie, keď oponenti robia chyby, nechajte ich v tom. Toto bolo tak šliapnutie vedľa, doteraz mnoho ľudí, čo máte proti tým Progresívcom. Však oni chcú nejaké tie práva LGBTI, oni sú v podstate neškodní, v zahraničí študovali a tak. Teraz sa ukazuje, akým násilným spôsobom sa snažia, takým kultúrnym imperializmom, preformátovať umenie. Toto bola ťažká nadpráva, čo sa urobila, tá vitráž. Kde je samozrejme dúhová vlajka, vlajka Ukrajiny, nepochopiteľne Hviezdoslavova hlava, na podnose.

Pavel Kapusta: Štúrova hlava.

Roman Michelko: Dokonca, Hviezdoslav v dúhovom šále a podobne.

Pavel Kapusta: Preškrtnutý dvojkríž.

Roman Michelko: Presne tak. Aby bolo jasné, politicky neutrálne umenie už nehrozí, oni sú brutálni aktivisti.  To isté je na akademických pôdach. Volala mi kolegyňa, vieš čo je nové na našej alma mater, že nie. Už máme transgenderové záchody a toto je ten problém. Niekto si povie, nech si robia čo chcú. Ale oni nanášajú, dnes sme v psychológií sedemdesiatych rokov, kde nie sú previerkové komisie. Čo si myslíte o bratskej pomoci, a aký máte názor na gendrové ideológie… a tak. A čo je ešte horšie a toto treba jasne povedať, jasne zdôrazniť, že oni to chcú vymáhať veľmi tvrdými metódami. Príkladom tej neznášanlivosti je, že chcú dať do trestného zákona 5 rokov nepodmienečne za urážku rodovej identity.

Pavel Kapusta: To je vtip.

Roman Michelko: To je orwelovština, to nie je vtip, oni to myslia vážne. Presadzuje to osoba, ktorá je dvojka na kandidátke. V rámci strany má táto agenda prioritu. Je nepochopiteľné, že pri takýchto témach, takýchto programoch, vlastne KDH povie, však v poriadku my sa s nimi dohodneme, však nebudú všetko presadzovať. To je vec, ktorá je veľmi silná v západnej Európe a to sú trendy, ktoré sa niektoré strany snažia presadiť u nás. A neuvedomenie si toho,  je veľmi zlé, lebo my sa môžeme zobudiť v štáte, ktorý nebudeme poznávať, a ktorý je veľmi neslobodný. Pretože tu nejde o toleranciu, to je veľmi násilné presadzovanie niektorých agend.

Pavel Kapusta: No dobre, to je konštatovanie stavu, ale ako chcete zastaviť ten liberalizmus? P.S. bude v parlamente.

Roman Michelko: No, v poriadku, ale to ešte nič neznamená, pokiaľ nebude vo vláde. Len takú krátku aby ľudia dobre vedeli, nie je to v tom SND, teda Drličkovom divadle, ale je to v mestskom divadle. Na štát ešte nemajú dosah, ale majú na mesto, to je Vallová riaditeľka, teda primátor Valla a zastupiteľstvo. Povedzme si to takto: To, čo dnes robia v Bratislave, by chceli presadzovať na celom Slovensku. Nech je to memento, nech to mobilizuje našich voličov, nech si uvedomia, ak budú doma, čo to môže spôsobiť. Áno tieto sily sú tu, sú etablované. Robia sa nové pútne miesta ako Tepláreň a podobne. Však iste bola tam tragédia, ale ja si myslím, že sú podstatne dôležitejšie miesta na Slovensku. To, že budú v parlamente je vysoko pravdepodobne až isté, to že budú vo vláde vôbec nie je isté. My musíme urobiť všetko preto, aby vo vláde neboli a nikdy, ani v budúcnosti, pokiaľ neprehodnotia priority svojho programu.

Pavel Kapusta: Blížia sa kľúčové parlamentné voľby, ale hneď po nich nasledujú tiež veľmi dôležité prezidentské voľby. Súčasná prezidentka povedala, že už kandidovať nebude, ale objavil sa ďalší kandidát. Niektorí politológovia hovoria, že americkej ambasády a Sorosa, Ivan Korčok. Treba priznať, že je to silný kandidát, že má šancu a teraz sa pozrime, že kto je na tej druhej strane teoreticky. Zase nám vyberie prezidenta USA a Soros.

Roman Michelko: Ja som na to alergický, lebo mne nikdy žiaden Soros nedržal ruku pri voľbách. Je to otázka taktiky, schopnosti mať volebnú stratégiu a schopnosti vybrať protikandidáta, ktorý to môže dať. Aj asi viem, kto to môže byť, respektíve sú extrapolácie, že kto by mohol Korčoka poraziť v druhom kole, je to jeden kandidát, ktorý tiež nie je po chuti všetkým, vždy to bude len menšie zlo, to si treba jasne povedať. Čo sa týka Korčoka, na rozdiel od Čaputovej, má veľa veľkých výhod. Má politické skúsenosti, je oveľa psychicky stabilnejší, je oveľa menej alibistický. Vo svojom predstavení kandidatúry v zásade povedal, že bude aktivistický prezident, to znamená, že pôjde na hranu Ústavy. Bude veľmi silný protihráč proti koalícii, alebo vláde ktorá nebude zdieľať jeho hodnoty, ktoré sú proatlantické, proukrajinské a tak ďalej. Jasne povedal, že nebude len  a krčiť ramenami a byť citlivo vnímajúci. Lebo prezidentka nebola zlá v tom, čo urobila, ale v tom, čo neurobila. Ona urobila strašne veľa váhajúcich chýb. Vtedy, keď mala zasiahnúť, nezasiahla, čiže zlyhávala, a v tom on nebude. Pre každú takúto vládu, ktorá príde a bude mať inú orientáciu, alebo hodnotové zafarbenie, to bude veľmi ťažký protihráč. Pretože bude politicky zdatnejší, ktorý pôjde viacej na hranu. Zatiaľ je to tak, veľa ľudí to nepoteší, ale hovorím, že realita je taká. Jediný, ktorý má dnes šancu poraziť Korčoka je Pellegrini. A ono by to urobilo aj mnoho sekundárnych vecí, s budúcim pravdepodobným premiérom Ficom, by sa ocitli na iných ihriskách. Pellegrini by nebol aktivistický prezident, to znamená aktívne by nešiel do konfliktu s Ficom. Obaja sú z toho istého zdroja, hodnotovo, programovo, sociálno-demokraticky orientovaní. Určite by nerobil nejaké veci, a samozrejme Fico je pragmatický politik, čiže jeho rétorika, by bola možno iná potom, predvolebná ako povolebná. Aj by sa vyriešilo to také, trieštenie tých sociálno-demokratických voličov. Čo by bolo s Hlasom neviem. Nehovorím, že je to takto dohodnuté, ale poviem jednu vec. 29-teho v utorok, keď bol štátny sviatok, úplne zanikla jedna že dôležitá správa, že Peter Weiss, ktorý síce nikdy neohlásil kandidatúru, ale ohlásil neohlásenie kandidatúry a povedal, že nejde do toho. Nejde do toho preto, to sa dá nepriamo vydedukovať, lebo do toho pôjde Pellegrini. Vie, že inak nemá šancu. Je to verejné tajomstvo. On si myslel, že bude mať ich podporu. Čo by bola, lebo bola nejaká interná dohoda, že Pellegrini nepôjde proti Čaputovej. Teraz to padlo. Teraz možno niektorí budú strašne sklamaní, budú škrípať zubami a povedia si, že my nechceme Pellegriniho. Ale tu nejde o to, že kto by bol ideálny, ale vy si budete môcť vyberať, kto bude v osudí a tých bude pár.

Pavel Kapusta: Rozumiem, pozeráte sa na to tým politologickým pohľadom.

Roman Michelko: Presne, kompromis.

Pavel Kapusta: Sú ešte nejakí možní kandidáti?

Roman Michelko: Tí budú určite.

Pavel Kapusta: Ale reálni.

Roman Michelko: Ja poviem takto, v dvoch rovinách to je. Keď sa Truman stal prezidentom v Amerike po Rooseveltovi, tak povedal, že v Amerike sú 2 milióny ľudí, ktorí by boli vhodnejší. Vtedy malo 150 miliónov, čiže o 148 miliónov menej vhodných. Na Slovensku sú kvantá ľudí, ktorí majú rozhľad, tí krotí budú v osudí si nemyslím. Občas sa stáva, že niekto, kto má 1% známosť, keď sa dostane do dobrých rúk a vykrešú z neho za 4 mesiace nejakú hviezdu. To sa stalo pri Čaputovej. Hovorila prirodzene, dobre vyzerala, relatívne, pre koho ako. A oproti Kiskovi to bol strašný kontrast, a to stačilo na to v úvodzovkách, aby dala dolu arcidiabla kandidáta Fica. Hej, lebo Fico. Ja teraz nepredpokladám, že vytiahnu nejakého neznámeho človeka, a za tri mesiace ho niekto urobí. To osudie je jasné. Kubiš ohlásil, teda povedal Fico v jednom rozhovore, že by si to viac zaslúžil ako Korčok.  Ale nemyslím si, že bude favorit. Známi sú Harabin a Drgonec, alebo pravdepodobní. No Harabin ťažko môže, ak pôjde proti všetkým. Proti opozícií, proti koalícií, všetci sú zlí. Na Slovensku vyhráva ten, kto menej vadí, v druhom kole je to vždy tak. Drgonec pri všetkej úcte, je to bývalý ústavný sudca. Myslím si, že známosť a znalosť a rétorická charizma nedáva šancu, že by bol favoritom.

Pavel Kapusta: Tak ďakujem za informácie, ktoré ste nám priniesli. Ja, už Vám len môžem zaželať úspech po voľbách, a uvidíme sa po nich, v inej pozícií.

Roman Michelko: Ďakujem za pozvanie, dovidenia.

Pavel Kapusta: A vám všetkým ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšie vysielanie v Diskusii na palete.