V roku 1999, teda pred 25 rokmi si NATO našlo zrejme dobrú zámienku na to, aby zaútočilo na režim prezidenta Miloševiča. Táto zámienka mala asi takú istú kvalitu ako dôvody útoku na Irak. „Aj preto som už ako aktívny poslanec národnej rady nesúhlasil s bombardovaním bývalej Juhoslávie a prečo som ako predseda vlády neskôr stiahol slovenských vojakov z irackej misie. Tieto smrteľné hriechy suverénnych postojov sa budú so mnou pravdepodobne ťahať až do konca života,“ uviedol v tejto súvislosti predseda vlády a predseda strany SMER – SSD Robert Fico.

Priznal, že nechcel v súvislosti s 25. výročím cynického bombardovania bývalej Juhoslávie jatriť rany, no podľa jeho slov sa nedá odignorovať vyjadrenie prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý v jednom z predvolebných rozhovorov vyhlásil, že povolenie preletu lietadiel NATO cez územie Slovenska, ktoré zhodili na Belehrad mierový náklad, bolo zo strany vtedajšej Dzurindovej vlády správne rozhodnutie, lebo sme sa chceli stať súčasťou NATO. Pán Korčok však vtedy verne slúžil Dzurindovi, ako potom slúžil všetkým premiérom až svoju politickú kariéru ukončil službou Matovičovi. „A nebudem pripomínať ani to, že dnes pán Dzurinda pevne stojí pri Korčokovi a kontroluje, do akej miery je pán Korčok pripravený slúžiť cudzím záujmom?“ dodáva R. Fico.

Prezidentský kandidát Korčok teda považuje za správne, že sme nechali cez suverénnu Slovenskú republiku, ktorá vtedy nebola členom NATO, preletieť bombardéry tejto vojenskej organizácie  a že výsledkom tejto mierovej misie bolo viac ako 2500 mŕtvych civilistov, pretože terčom útoku boli aj civilné ciele ako školy, či nemocnice. „V roku 1999 všetci okolo pána Dzurindu, vrátane Ivana Korčoka vedeli, čo robia a na čom sa podieľajú. Ale bolo im to jedno, že zomrú tisíce civilistov, lebo chceli vstúpiť do NATO. Aj keby mala zhorieť celá slovanská Juhoslávia. Takto isto sa pán Korčok ako Matovičov minister správal aj po začatí vojny na Ukrajine. To je jedno, že sa spolupodieľal na totálnom ohrození bojaschopnosti slovenskej armády, keď na Ukrajinu darovali všetko cenné z armády. Hlavná vec, že mal v Bruseli pokoj a nemusel vysvetľovať mŕtveho generála Lučanského, či advokáta Krivočenka a zneužívanie trestného práva na likvidáciu opozície,“ hovorí predseda vlády.

SMER – SSD nemá prezidentského kandidáta z vlastných radov a samozrejme podporuje P. Pellegriniho z Hlasu. Ide teraz o to, či na čele štátu bude vojnový štváč ako pán Korčok, ktorý bez zaváhania podporí všetko, čo mu prikáže Západ, vrátane zatiahnutia Slovenska do vojny, alebo umiernený Peter Pellegrini, ktorý si uvedomuje hodnotu mieru. „Môže pán Korčok rozprávať, čo chce. Ak príde na rozhodnutie, či poslať na Ukrajinu vojakov z krajín EÚ a NATO, bude stáť ZA v prvom rade. Rozdielny pohľad na vojnu, ktorý tak výrazne odlišuje pánov Korčoka od Pellegriniho, bude pre sociálno-demokratických voličov volajúcich po mieri nielen rozhodujúci pri voľbe v druhom kole, ale aj výrazne motivujúci. Viem, že všetci máme kopu starostí. Ale skúsme sa aspoň sekundu zamyslieť nad tým, čo sa od 24. marca 1999 dialo v bývalej Juhoslávii a kto sa ako k tejto tragickej udalosti a zlyhaniu NATO stavia,“ uzatvára R. Fico.

Zdroj: tlačový odbor strany SMER  – slovenská sociálna demokracia