Štyridsiate piate vydanie Diskusie na palete s právničkou Juditou Laššákovou. Na úvod spomína na svoje prvé komentáre vo verejnom priestore, ktoré sa datujú až do roku 2017. Najprv boli v textovej podobe, neskôr prešla na videá a rozhovory v rádiu Infovojna. Po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020 začala v súlade so svojím presvedčením poukazovať na jej chyby – aj vo vzťahu k pandémii covidu, ktorú označila za “obdobie teroru”. Miera zneužívania moci zo strany vtedajšej vládnej garnitúry ju prekvapila, rovnako ako nekritickosť mainstreamových médií k vláde. Novinári sa podľa nej “zasnúbili s politikmi a ako snúbenci išli spoločnou cestou”.
Ako dodala, manažovanie pandémie nebolo v poriadku, ale do akej miery, to zistí prešetrovanie, ktoré už avizoval poslanec Peter Kotlár. Navrhuje zorganizovanie okrúhleho stola, za ktorým by sa diskutovalo o výsledkoch prešetrovania a prijali sa opatrenia, aby sa fatálne zlyhania štátnej moci už neopakovali. V prípade, že sa v manažovaní pandémie zistia porušenia zákona, očakáva, že orgány činné v trestnom konaní vyvodia voči vinníkom aj trestnoprávnu zodpovednosť. Od roku 2020 do roku 2023 sa podľa jej slov porušovali elementárne zásady trestného práva a Ústava SR, pričom tieto porušenie nesmú zostať beztrestné.
V ďalšej časti interview komentovala nedávny verdikt Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil účinnosť niektorých častí novely parlamentom prijatého Trestného zákona ešte pred samotným nadobudnutím účinnosti zákona. Toto rozhodnutie označila za nevídané, ktorým ÚS úplne poprel svoju judikatúru. V tejto súvislosti pripomenula, že z iniciatívy bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej Národná rada SR odobrala právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Ak bude v budúcnosti prijatý nový ústavný zákon, nevie si predstaviť, akým spôsobom budú sudcovia ÚS čokoľvek posudzovať, keďže prišli o spomenutú kompetenciu. Myslí si, že ÚS súd tak stratil dôvod svojej existencie. Otvorila aj tému trestného činu znásilnenia, ktorý bol súčasťou novely Trestného zákona a pri ktorom sa skracovali premlčacie doby. Práve toto bolo predmetom kritiky opozície. Podľa nej si z témy urobili “politickú agitku” tí, čo tomu nerozumejú, pričom v rozhovore vysvetlila detaily.
Komentovala aj nadchádzajúce voľby hlavy štátu. Je sklamaná z vyjadrenia prezidentského kandidáta Jána Kubiša, ktorý pre denník SME uviedol, že keby vyhral voľby, už by neposkytoval rozhovory alternatívnym médiám. Takéto vyjadrenia podľa jej názoru prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti. Hovorila aj o ďalších troch kandidátoch s najväčšími šancami uspieť v súboji o Prezidentský palác. Ako povedala, bude veľmi rada, keď bude žiť v štáte, kde nevyhrá prezidentské voľby Ivan Korčok. Tvrdí, že chce slúžiť ľuďom, ona však upozorňuje, že ako diplomat musel slúžiť politikom. U favorita prezidentských volieb Petra Pellegriniho registruje málo výraznú kampaň. So Štefanom Harabinom v mnohom nesúhlasí, ale napriek tomu – keďže ideme do veľmi turbulentného obdobia – je presvedčená, že tento kandidát by bol pre Slovenskú republiku najlepším prezidentom. Ktokoľvek bude v druhom kole volieb stáť proti Ivanovi Korčokovi, bude voliť jeho protikandidáta. Ak by sa v druhom kole ocitli Peter Pellegrini a Štefan Harabin, je jednoznačné, komu by dala svoj hlas.
Vyjadrila sa tiež k svojej účasti na kandidátnej listine Smeru-SSD do júnových volieb do Európskeho parlamentu. S pokorou a vďakou prijala fakt, že sa ju vládna strana rozhodla zaradiť na popredné miesto kandidátky. Na otázku moderátora, či sa tak nevystavuje riziku, že v očiach verejnosti stratí svoju nezávislosť odpovedala, že “iné slovo ako svoje nemá”, čo považuje za devízu. Ak ju občania zvolia, bude sa snažiť zachovať si nezávislosť, pričom zdôraznila, že podmienkou kandidatúry nebolo vstúpiť do Smeru. Ako europoslankyňa by sa zapojila do riešenia horúcich európskych tém ako je snaha o zrušenie práva veta či ukrajinská otázka. Zrušenie práva veta je zo svojej podstaty hlúposť, tvrdí a dodáva, že tí, čo ho presadzujú, si nevážia vlastnú suverenitu a slobodu. Snahy o vstup Ukrajiny do EÚ považuje za “čistý populizmus”.
Zdroj: Diskusia na palete
