Jedenásteho novembra 2021 si pripomíname 200-té výročie narodenia jedného z najvýznamnejších svetových spisovateľov Fiodora Michajloviča Dostojevského.
V jeho bohatej tvorbe osobité miesto zastávajú štyri zásadné diela: Karamazovci, Besy, Zločin a trest a Idiot. V nich anticipoval besy revolúcií, hlboko analyzoval svedomie človeka, v postave Raskoľnikova dekódoval akúsi faustovskú zmluvu, načrel do najhlbších zákutí ľudského charakteru…
Esencia jedného z jeho najvýznamnejších diel Zločin a trest bola založená na polarite Raskoľnikova a úžerníčky. Hľadal odpoveď na otázku, či možno dosiahnuť dobro zlom. Aká je prijateľná cena za dosiahnutie úspechu? Soňa Marmeladova je esenciou dobra a obetavosti v kontraste voči úžerníčke. Autor v románe rozohráva hru dobra a zla, šľachetnosti, ale aj toho temného, čo je v človeku. Tieto otázky, kládol v takej naliehavosti a v takej umeleckej kvalite v akej ich nekládol žiaden zo spisovateľov.
Besy vyjadrujú Dostojevského postoj k revolúciám. Najexaktnejšie to vyjadril v „šigalovčine“ podľa učenia člena revolučného krúžku, ktorý chcel absolútnym terorom dosiahnuť absolútnu slobodu. Dostojevskij sa prejavil ako antirevolučný spisovateľ. Nespravodlivosť bola v jeho dobe strašná, ale postuloval, že terorom ju nemožno odstrániť.
Karamazovci: „Ak boh neexistuje, všetko je dovolené.“ Kto je vinný? Ten, čo vykoná zločin fyzicky? Alebo ten, kto otrávi dušu jednoduchého Smerďakova? Karamazovci sú tragickým románom, sú v ňom tri pravdy, tri videnia sveta… Pravdu rozumu reprezentuje Ivan Karamazov, pravdu srdca Aľjoša a pravdu tela Dmitrij . Najzásadnejšou časťou Karamazovcov je poéma O veľkom inkvizítorovi. Práve tam ukázal konfrontáciu medzi ideálom a realitou. Je to brilantná analýza moci, ovládania, manipulácie… Monológ Veľkého inkvizítora s Kristom je literárny text, ktorý kvalitou vysoko prevyšuje aj Zlatý fond svetovej literatúry.
Stret s duchovným svetom či bohatstvom Dostojevského diela ovplyvnil viacero intelektuálov. Vladimír Mináč povedal: „V šestnástich som objavil Dostojevského, zasiahol ma, nemohol som sa pohnúť… „Ešte lepšie vystihol sentenciu jeho diela, keď povedal: „Dostojevskij stiahol Boha na zem, aby v ňom spoznal človeka.“ Touto geniálnou metaforou brilantne vystihol podstatu jeho diela.
Fiodor Michajlovič Dostojevskij je autor, ktorý výrazne prerástol svoju dobu, stal sa klasikom v najlepšom slova zmysle, autorom, ktorý hádam najgeniálnejšie vystihol človeka v oboch jeho krajnostiach, krajnostiach dobra i v krajnostiach zla. Je to autor, ktorý má novým a novým generáciám stále čo povedať. V intelektuálnom povedomí ľudstva bol vždy prítomný a jeho aktuálnosť sa nielenže nijako nestráca, ale, naopak, zdá sa, že v priamej úmere s prehlbujúcim sa chaosom a hodnotovou entropiou ľudstva je ešte viac aktuálny, než bol kedykoľvek predtým.
Zdroj: cz.sputniknews.com
