Jeho povolebný zatrpknutý prejav nebol o jeho súperovi, ale o ňom samotnom.

Nielenže proamerické sily už od podstaty stavili na čudného koňa, ktorý musel kampaň gýčovito vystavať na údajnom vlastenectve, aby tak údajnou „službou vlasti“ zakryl, že bol ako lokaj ochotný za peniaze a funkcie slúžiť vždy a komukoľvek, tak ešte aj ako správny sluha aktuálnych pánov z Ameriky, ešte horlivejšie ako oni sami, obhajoval všetku civilizačnú skazu uskutočnenú, či podporenú Západom.

A práve to pociťoval ako dôvod svojej prehry, čo ho viedlo k nezvládnutiu záverečného povolebného prejavu, pri ktorom už aj nestranný pozorovateľ musel vnímať pocit prenesenej hanby za neho samotného.

Viac v novom videoblogu:

Zdroj: Alexander Riabov, Youtube