Termín „veľvyslanectvo“ pochádza z latinského „ambactus“, čo znamená „sluha“, ktorý bol poslaný, aby niečo povedal. Jeho úlohou preto bolo odovzdať posolstvo. Veľvyslanectvo je diplomatické sídlo krajiny v inom štáte, je to úrad, ktorý zastupuje svoj národ v tom, ktorý ho hostí. Nie je to teda len „výkladná skriňa“.

Veľvyslanci krajín EÚ a bývalých spojencov ZSSR na dnešnom oficiálnom kladení vencov na Slavíne  svojou neúčasťou vyslali posolstvo  neúcty k histórii národa hostiteľskej krajiny, ktorý každý rok 4. apríla dôstojnou pietnou spomienkou vzdáva úctu tým, ktorí vlastnými životmi – najvyššou obeťou vykúpili našu slobodu pri oslobodzovaní Bratislavy.

Ani jeden zo 6 845 vojakov, ktorí odpočívajú na bratislavskom Slavíne, sa už nevrátili k svojim rodinám a nebolo im umožnené naplniť svoje sny po návrate domov. Bratislavčania v tento deň spomínajú aj na ich rodičov, bratov, sestry, deti, ktorým zostala iba bolesť po strate najbližšej osoby, ktorá pre nás, tak ďaleko od domova  priniesla najvyššiu obeť, a preto sú a zostanú našimi hrdinami. Za toto sa s pokorou skláňame nad hrobmi ruských, ukrajinských, bieloruských, židovských, rumunských mladých chlapcov na znak vďaky, ktorá im nevie vrátiť životy, ale zostávajú v našich srdciach ako diamant, ktorý  „v hrudi nezhnije“.

Slovenský národ má v úcte významné udalosti a medzníky tretích štátov, nikdy sa nestalo, že by ich nediplomatickým spôsobom bojkotoval. Veľvyslanec Spojených štátov amerických Gautam A. Rana vo svojom prejave pri príležitosti Dňa nezávislosti sa poďakoval oficiálnym zástupcom Slovenskej republiky a všetkým prítomným slovami: „Ide o moju prvú úlohu v pozícii veľvyslanca Spojených štátov na Slovensku, ktorá v mojom živote predstavuje skutočnú poctu.Veľmi sa teším, že oslavujeme spoločne s toľkými našimi skvelými slovenskými priateľmi, diplomatickými partnermi a mojimi krajanmi. Slovenskí emigranti zohrali významnú úlohu pri budovaní dôležitých miest v strede USA. V súčasnosti majú slovenský pôvod viac ako tri milióny Američanov. Tak, ako Slováci pomohli pri vzniku Spojených štátov, vznik Československa sa odohral v Amerike prijatím Clevelandskej dohody a Pittsburskej dohody.“

V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že na pietnom mieste Arlingtonského cintorína v USA je pochovaný aj hrdina zo Slovenska Michal Strank, ktorý emigroval zo Slovenska do Spojených štátov za svojím otcom, kde narukoval a stal sa súčasťou americkej armády. Dostal sa do elitnej jednotky, ktorá pomohla Američanom vyhrať druhú svetovú vojnu.Bol jedným zo šiestich vojakov, ktorí vztýčili americkú vlajku po víťaznom boji na Japonskom ostrove Iwo Jima. Seržant americkej námornej pechoty Michal Strank má ako rodák z rusínskej obce Jarabina svoju sochu aj pred ľubovnianskym hradom.

79. výročie oslobodenia Bratislavy od nacistických vojsk v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie sme si s najväčšou úctou a pokorou pripomenuli nielen my, Slováci, ale aj veľvyslanci oslobodeneckých štátov a vzácni hostia z priateľských krajín, ktorí sa k nám pripojili, aby sme všetci spoločne vzdali hold tým, ktorí sa nevrátili z vojny domov a odpočívajú v našej vlasti na cintorínoch, ktoré sú pre nás posvätné.

Položením venca k vojnovému pamätníku Slavín v Bratislave si uctil pamiatku vojakov, ktorí zahynuli počas oslobodzovania nášho hlavného mesta, aj predseda parlamentu Peter Pellegríni, ktorý uviedol: „V týchto chvíľach si ešte intenzívnejšie uvedomujem význam mieru. A vždy sa budem k tejto myšlienke vracať a apelovať na ukončenie konfliktov všade tam, kde umierajú nevinní ľudia.“

Ivan Korčok k 79. výročiu oslobodenia Bratislavy Sovietskou armádou uviedol: „Po zvážení všetkých okolností a práve z úcty k obetiam, položeným za našu slobodu, dnes nepôjdem k žiadnemu z pamätníkov v našom hlavnom meste.Namiesto osobnej účasti pri pamätníku obetí, položených za oslobodenie Bratislavy, zapaľujem symbolickú sviečku a takto im prejavujem úctu.“

Slovenskí občania toto stanovisko nenechali bez komentára:

„ Zapálením sviečky vyjadruje úctu, ale k pamätníku nepôjde. Dobrý a zlý súčasne.“

„Zlé rozhodnutie, pán Korčok. Úctou pri pamätníku dáte hold sovietskym vojakom, ktorí bojovali a zahynuli v roku 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy a celého nášho štátu. Oni nemajú nič spoločné s dnešnou dobou a ani s tým, čo sa deje na Ukrajine.“

„A oficiálna reakcia na Sulíka zo včera, je kde, prosím ? Zapaľovanie sviečky je vedľa tichého prejdenia okolo Sulíkovho barbarstva mimoriadne necitlivé, pán Korčok.“

A na záver spomienka na mojich predkov, ktorí boli 14. marca 1945 zabití pri bombardovaní Nových Zámkov, ktoré bolo najničivejším leteckým útokom na území Slovenska počas druhej svetovej vojny.

Moje rodné mesto sa v tento deň stalo terčom  troch mohutných bombardovaní americkými leteckými silami a americké nálety Nové Zámky takmer zrovnali so zemou. Pri prvom kobercovom nálete 7. októbra 1944 dopadlo na mesto približne 600 až 700 bômb. Boli to trhacie, zápalné, plynové a svetelné bomby asi 100 až 200 kilogramových kalibrov. O týždeň neskôr, 14. októbra, americké lietadlá zhodili na mesto ďalších 96 ton výbušnín v podobe viac ako 400 bômb.

Najtragickejšie bombardovanie bolo onoho 14. marca 1945, pri ktorom prišla o život aj moja rodina, kedy americké letectvo zhodilo na mesto viac ako 150 ton trhavých bômb. Mnohé z nich padali do stredu mesta, kde zabili stovky civilistov. Podľa dobových dokumentov „mnohé obete nebolo možné vôbec identifikovať a bolo ich toľko, že na výrobu rakiev museli používať aj dosky z drevených plotov.“ Z pôvodných 3 394 domov bolo zničených 2 023. za obeť padli prakticky všetky historické budovy mesta. Pri výbuchoch bômb a v troskách budov zahynulo približne 2 000 obyvateľov mesta, spolu s vojakmi a ďalšími civilistami sa však počet obetí odhadol až na       4 000 ľudí.

Aj ja patrím k tým obyvateľom Slovenskej republiky, ktorí si uvedomujú význam a hodnotu mieru.

Dana Bystrická