Predseda strany SaS Richard Sulík 6. júla tohto roku prekročil svoj rubikon. Jasne a jednoznačne povedal, že ak do konca augusta Igor Matovič neodíde z vlády, tak odídu z vlády všetci štyria ministri za stranu SaS. No a keďže premiér Eduard Heger nikdy a o ničom nerozhoduje, a servilní Matovičovi poskokovia už dopredu avizovali, že Igor Matovič musí ostať vo vláde, je zjavné, že žiaden posun v zmysle otvorenia koaličnej zmluvy nenastane. Premiér Eduard Herger bude hrať svoju hru na pštrosa, aj keď mu musí byť jasné, že toto už „nevyhnije“. Zároveň však treba povedať, že odchodom sulíkovcov vláda nepadá, ako sa nám to snaží nahovoriť prostoduchý superluhár Michal Šípoš a jeho ešte prostoduchejšie figúrky v klube OĽANO či v ostatných koaličných kluboch. Každopádne, zdá sa, že začiatkom tohto septembra budeme mať vládu, ktorá sa nebude opierať o parlamentnú väčšinu a je otázne, kto pristúpi na rolu priskočjožka a bude túto koalíciu tolerovať či dokonca podporovať. Táto dilema sa pravdepodobne v týchto chvíľach rieši. Niet pochýb o tom, že také zvrhlé a amorálne indivíduum ako Igor Matovič v mene udržania sa pri moci urobí čokoľvek. Ak by to bolo na ňom, kľudne by Beluského „sedmičke“ z ĽS NS sľúbil hory-doly, to by však mohlo naraziť na odpor jeho liberálneho krídla, čo by pri „nemorálnej“ integrite nemusel byť fatálny problém, ale po istom čase by to nemuselo fungovať.
Asi teda bude hľadať iné cesty. Tou najľahšou by boli tarabovci, ale ani to nemusí byť také jednoduché. Tomáš Taraba veľmi dobre vie, že tým by si u svojich voličov nešplhol a do takýchto toxických dealov by tiež asi len tak nešiel. Samozrejme, nástrojov na politickú korupciu je bezpočet a majster v tomto umení Boris Kollár iste rozohrá celý repertoár, ktorým disponuje, aby pomohol svojho kámoša Igora udržať v sedle. Či sa to podarí, uvidíme v septembri, zatiaľ sa zdá, že dohoda o tolerancii nie je vyjednaná.
Ak tento stav pretrvá aj v septembri, môže Igor Matovič predlžiť svoju politickú smrť len o pár dní či malý počet týždňov. Niet pochýb o tom, že by pri prvom odvolávaní v parlamente, ktoré môže byť už v septembri, padol. Naopak, ak by to „prežil“, bolo by jasné, kto mu drží chrbát a s kým sa potichu dohodol. Pre takéto čierne „opozičné“ ovce by to bol nielen koniec ich politickej kariéry, ale aj doživotná hanba. Pseudohegerova vláda sa dostane do ďalšej etapy, v ktorej však bude pod podstatne väčším mediálnym tlakom. Jej erózia môže prejsť do rýchlej anihilácie. Za daných okolností je teda možné, že o rok či rok a pol sa Igor Matovič dostane pod päť percent a Boris Kollár ho bude nasledovať.
Iste, dnes je ťažké predpokladať, aký bude vývoj, ale jedna vec by mala byť jasná. Leitmotív budúcich volieb – nebudem vám klamať, budú asi až v roku 2024 – sa musí niesť v znamení hesla: „Zastavte blázna, zachráňme Slovensko pred Matovičom“. Matovič v miere nenávisti prekročil všetky hranice, je oveľa nenávidenejší, než bol kedykoľvek Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda či Robert Fico. Je najvyšší čas, aby sa všetci voči nemu vymedzili. Dnes je už jasné, že s ním nikdy nepôjde do koalície Richard Sulík, ale ani Progresívne Slovensko a zdá sa, po posledných atakoch na KDH ani ono. Ostane mu len kšeftár Boris Kollár, a to určite stačiť nebude. Politika nikdy nebola a nebude dokonalá, ale ak sa Slovensko v roku 2024 zbaví tohto hnisavého vredu či zhubného nádoru slovenskej politiky, to bude znamenať veľký posun vpred.
