Ak niekto váhal, či slovenský systém protivzdušnej obrany S-300 skončí na Ukrajine, tak to nebolo o tom, či sa tak stane, ale o tom, kedy sa tak stane. Naď, Čaputová a Heger sú vo vytržení, z Bieleho domu sa hrnú gratulácie, no a Heger úspešne urobil reparát. Prísť ako poslušný chlapček s mutter Ursulou van der Leyen by nebolo tak efektné, ale doniesť ako darček S-300, tak to sa už ráta. Povestných pätnásť sekúnd slávy a srdečný stisk ruky so Zelenským ho neminul. No a potom nastalo to správne mediálne peklo: každý, kto si dovolil tento krok kritizovať, je hneď ruský troll, platený Putinov agent alebo niečo ešte horšie, treba ho zosmiešniť, zdehonestovať, potupiť… A ako bonus navrch je tu Hegerova výzva na trip do Buče pre Fica a Pellegriniho. No a samozrejme, týmto sa nič neskončilo, po S-300 budú nasledovať všetky Zuzany (pozor, nie tá z paláca!) prvej generácie, ktorými disponujeme a kapacity vojenských opravárenských závodov. Západ a NATO stratili akékoľvek zábrany, masívne transfery zbraní na Ukrajinu sa stali štandardom novej úniovej politiky. Cieľ je jasný: vyzbrojiť Ukrajinu tak, aby dokázala odolať silnej ofenzíve v Donbase a spôsobiť Ruskej armáde také straty, ktoré by mohli vyvolať veľké problémy v domácej politike v Rusku.
Kotleba dostal miesto štyroch rokov a štyroch mesiacov natvrdo len šesť mesiacov v podmienke na skúšobnú dobu jeden a pol roka. Do istej miery prekvapenie. Samozrejme, drakonické tresty „inkvizítora“ Honza Najvyšší súd nepotvrdil, ale Kotleba prišiel o mandát poslanca. Udelený trest mu za istých okolností dokonca umožní kandidovať vo voľbách 2024, ale táto možnosť je len platonická. Svojou horúčkovitou snahou udržať sa za každú cenu na stoličke predsedu tak prepásol šancu stať sa martýrom a posilniť stranu. Ľudová strana Naše Slovensko už len dobieha svoj mandát a po roku 2024 nemá perspektívu.
Viktor Orbán je chyba v systéme. Jeho víťazstvo bolo vidieť z Mesiaca aj z Bruselu. A tam mu to len tak nezabudnú. Je fakt, že vo voľbách nemal reálneho vyzývateľa – Peter Márki-Zay ním nikdy nebol. Teoreticky jeho protivníkom bol Soros, ktorého tak na diaľku už štvrtýkrát po sebe porazil. V stredoeurópskom priestore čosi nevídané. Veľmi mu pomohla vojna na Ukrajine a aj to, že sa vymedzil voči ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. Jeho premyslená a až úporná snaha vyhnúť sa zatiahnutiu Maďarska do tohto vojnového konfliktu rezultovala na strane jednej do ústavnej väčšiny, na strane druhej do zúrivej frustrácie a neľúbosti Bruselu. Orbán však ukázal, že aj tento druh politiky je nielen možný, ale aj dlhodobo udržateľný. Problém je, že v stredoeurópskom priestore je len veľmi málo lídrov podobných Orbánovi.
