Boris Kollár posunul našu politickú kultúru ešte o riadny kus ďalej. Dosiaľ sa vydával za konzervatívneho politika, napriek tomu, že jeho predstava rodiny bola na míle vzdialená zažitým normám. U jeho prevažne nekritických voličiek mu prechádzalo doslova všetko. V podstate všetky volebné sľuby boli popreté vo chvíli, keď boli vyslovené. Verejne a bez hanby deklaroval, že má rad ženy a že ak sú pekné, tak sa neudrží. Až do vystúpenia Barbory Richterovej však vytváral zdanie, že sa o svoje deti aj stará. Potom však prišla spŕška výčitiek s tým, že starostlivo budovaný obraz Kollára ako „otca roka“ je len obrovský mediálny gýč. Bazénik pri dome, kde sa jeho deti kúpu, skákacie nafukovacie hrady, či créme de la créme jeho falošného pí ár, že číta synovi rozprávky na dobrú noc, boli šmahom ruky vyvrátené. To najlepšie však malo ešte len prísť. Výpoveď Emy Ferusovej mala zatriasť jeho imidžom starostlivého otca úplne od základov. Túto svoju 21-ročnú milenku poslal podľa jej svedectva v priebehu pol roka dvakrát na potrat. No a čerešnička na torte je, že raz to bolo deň predtým, než vítal pápeža Františka. O jeho zvyku bežne nútiť obete svojich zvrhlostí k potratu hovorila často aj jeho expartnerka Barbara Richterová. Dnes tak vieme, že má údajne plus-mínus 13 detí, koľké však splodil a nenechal im šancu aby sa narodili . Bude ich 22, 33, 44 či 55? Raz sa to možno dozvieme. A tak sa len pýtam, je možné, aby tento človek po tom všetkom naďalej ostal v politike? Je možné, že to jeho prevažne voličkám nevadí? Naozaj? Tak potom je v našej politike niečo naozaj choré.

KDH sa zase prejavilo vo svojej plnej ohyzdnej nahote. Jeho predseda Milan Majerský v jednej relácii povedal, že LGBTI komunita je pliaga. Vzápätí sa za to ospravedlnil a dôvodil, že nemal na mysli ľudí z tejto komunity, ale ideológiu LGBTI. A reakcie? Nikým a ničím nevolení aktivisti LGBTI jeho ospravedlnenie neprijali a žiadajú jeho okamžitú rezignáciu, resp. stiahnutie sa z kandidátky. No a ako zareagovala Majerského strana? Absurdne. Jeho kolega z kandidátky Ivan Bošňák, inak bývalý asistent poslanca strany SaS, verejne povedal, že pliaga je nekultúrnosť našich politikov, rozumej Majerského, a nie LGBTI komunita. Kontroval mu europoslanec za KDH Ivan Štefanec, ktorý za tento výrok Majerského tiež kritizoval. Zo strany KDH sa v podstate nikto svojho predsedu nezastal. Zúfalý a chabý pokus vykorčuľovať z tejto šlamastiky urobil František Mikloško, ktorý však použil toľko oportunistických fráz, že z nich bolo jasné, že KDH je absolútne ahodnotová strana. A že sa za tých 33 rokov zásadne zmenilo. KDH bolo vždy oportunistické, ale to dnešné je všetko možne len nie hrádza proti progresivizmu. Je to však aj jasný odkaz pre voličov, ktorí od KDH očakávajú nejaké zásadnejšie postoje. Majú úplnú istotu, že ničoho takého sa nedočkajú. Na záver snáď môžeme celú kauzu pliaga a KDH vypointovať trpkým konštatovaním, že ak by si strany mali vybrať akési krátke heslá, ktoré ich bezpečne charakterizujú, pri KDH by to posolstvo bolo úplne jasné: „Ak dostaneme možnosť zradiť hodnoty, ktoré hlásame, nikdy nezaváhame!“