Bratislava 10. augusta (TASR) – Vo veku 85 rokov zomrel v utorok (9. 8.) ukrajinský básnik, literárny vedec, publicista, pedagóg a prekladateľ Sergej Makara. Úmrtie potvrdila jeho manželka a Spolok slovenských spisovateľov.

Makara bol členom Spolku slovenských spisovateľov a Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku. Je autorom desiatich básnických zbierok a viacerých vedeckých štúdií z období dejín starších slovanských literatúr.

Dejiny slovanských literatúr prednášal aj na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Taktiež prekladal slovenskú poéziu 20. storočia do rodnej ukrajinčiny.

Profil Sergeja Makaru:

Sergej Makara, PhDr., CSc., básnik, spisovateľ  literatúry pre deti, prekladateľ, autor vedeckých monografií, štúdií a odborných textov, vysokoškolský pedagóg, popredný predstaviteľ ukrajinskej literatúry na Slovensku, sa narodil sa narodil 6. 5. 1937 v Michalovciach. Pseudonym: Maxim Kyčara.

Detstvo a mladosť prežil a ľudovú školu vychodil vo východoslovenskej obci Volica. Študoval a maturoval na ukrajinskom gymnáziu (JSŠ) v Medzilaborciach (1954). Absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove (1954 – 1958).

Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu (JSŠ) v Sabinove (1958 – 1961), odborný asistent na Pedagogickom inštitúte v Martine (1961 – 1965), potom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1965 – 1972). Jeho profilujúcou disciplínou bola stará ruská a klasická ruská literatúra 18. a 19. storočia. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel v období normalizácie vysokoškolské pracovisko opustiť, bol nezamestnaný. Roku 1969 obhájil rigoróznu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a získal titul doktora filozofie. V tomto období takisto na UK v Bratislave úspešne dokončil (v rámci externej vedeckej ašpirantúry) kandidátsku prácu Romantičeskoje i realističeskoje v tvorčestve V. F. Odojevského, k jej obhajobe však z politických dôvodov nebol pripustený. V rokoch normalizácie pracoval ako robotník v Štátnych lesoch a v Stredoslovenských stavbách v Banskej Bystrici. Neskôr sa stal redaktorom (1985) a potom aj vedúcim redaktorom v Slovenskej literárne agentúre v Bratislave. Keď ho po novembri 1989 rehabilitovali (1990) vrátil sa na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kde sa stal vedúcim Katedry slovanských jazykov a literatúry (od 1992) na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a po vytvorení Filologickej fakulty UMB (1997) vedúcim Katedry slovanských jazykov a prodekanom pre vedu, výskum a zahraničné styky FiF UMB. V súčasnosti žije na dôchodku v Banskej Bystrici.

Uverejňoval poéziu, jej preklady, bol aktívny v umeleckej, literárnovednej a publicistickej oblasti. Jeho poézia je charakteristická hlbokým lyrickým cítením, pritom reflektuje nielen stavy citových prejavov človeka, ale i závažné životné situácie a spoločenské premeny, vplývajúce na ľudské vedomie a citovú sféru človeka. V jeho tvorbe je obsiahnutá historická aj životná skúsenosť, ktorá ho zbližuje nielen s ukrajinskou a slovenskou básnickou tradíciou, ale i so stredoeurópskou mentalitou. Knižne debutoval básnickou zbierkou Osjajana junisť (Ožiarená mladosť, 1958), po nej nasledovali: Zrostaňja (Vzrast, 1961), Na krylach junosti (Na krídlach mladosti, 1964), Šukaju sebe (Hľadám seba, 1967), Sovisť (Svedomie, 1970), Syvyna torknulas skroň (Spánkov sa dotkli šediny, 1985), Na riznych strunach (Na rozličných strunách, 1991). Vydal reprezentatívny výber zo svojej tvorby pod názvom Žovrti metamorfozy (Žlté metamorfózy, 1994). Je aj autorom knihy veršov pre deti Ščo virš – to zahadka (Čo verš – to hádanka, 1983). Počas pôsobenia na vysokej škole uverejnil viacero vedeckých monografií, štúdií a odborných článkov v odborných a vedeckých zborníkoch. Vydal knižnú monografiu Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka, 1993) v ruštine, monografickú antológiu Neopakovateľnosť okamihu (1996) a monografiu Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii,(1997). Jeho vedecké monografické práce boli pozitívne ohodnotené významnými domácimi i zahraničnými odborníkmi: prof. Dolanským, prof. Parolkom, prof. Kopaničákom, prof. Červeňákom, prof. Romanom, doc. Chomom a inými znalcami ruskej literatúry. Prekladá z ukrajinčiny a ruštiny do slovenčiny a zo slovenčiny a češtiny do ukrajinčiny. Preklady do slovenčiny a ukrajinčiny vydal aj knižne. V ukrajinskom preklade uverejnil ukážky z diel asi 30 slovenských básnikov.

Za básnickú zbierku Na rôznych strunách sa stal laureátom Ceny Ivana Franka a za zbierku Žlté metamorfózy nositeľom Ceny AOSS (Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska), za preklad mu udelili Prémiu Slovenského literárneho fondu.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského syndikátu novinárov, predsedom Nezávislého klubu diskriminovaných na Slovensku. Bol podpredsedom Výboru sekcie pre pôvodnú tvorbu Slovenského literárneho fondu, členom výboru Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku, podpredsedom vedeckej rady FiF UMB, členom slovenského výkonného výboru ARS-u (Asociácii po izučeniu i Rasprostraneniu Slavianských kuľtur), medzinárodnej organizácie, riadenej UNESCO.

DIELA

Poézia

• Osjajana junisť (Ožiarená mladosť). Bratislava: SVKL, 1958. 91 s. (viaz.).
• Zrostaňja (Vzrast). 1. vyd. Prešov: Slovenské pedagogické vydavateľstvo, 1961. 56 s.
• Na krylach junosti (Na krídlach mladosti). 1. vyd. Humenné: OV KSS, 1964. 16 s.
• Šukaju sebe (Hľadám seba). 1. vyd. Bratislava – Prešov: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1967. (viaz.).
• Sovisť (Svedomie). [Illustrátor: Šafranko, Ivan]. 1. vyd. Bratislava: Slovacke pedagohične vydavnictvo, 1970. 60 s.
• Syvyna torknulas skroň (Spánkov sa dotkli šediny). 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. 152 s. (viaz.).
• Na riznych strunach (Na rôznych strunách). 1. vyd. Prešov: SPN, 1991. 74 s. ISBN 8008006625.
• Žovrti metamorfozy (Žlté metamorfózy). 1. vyd. Prjašiv: Slovac’ke pedahohične vydavnyctvo, 1994. 324 s. ISBN 80-08-00148-8.
• Malym i bil’šym – vinočok viršiv. [Cerhij Makara]. 1. vyd. Prjašiv: Exco, 2000. 59 s. ISBN 80-89022-04-9.
• Pevec matky, lásky a Karpát: Spivec‘ materi, ljubovi i Karpat. [Sergij Makara]. 2. dopl. vyd. Poniky: Čižmárová – Partner, 2011. 216 s. ISBN:  978-80-89183-79-1.
• Ja vyris v Karpatach (Vyrástol som v Karpatoch). [Serhij Makara]. Poniky: JC Partner, 2014. 54 s. ISBN 978-80-89752-03-4.

Publicistika

• Svedomie mi nedovoľuje mlčať. 1. vyd. Poniky: JC Partner, 2016. 85 s. ISBN 978-80-89752-10-2.

Literárna veda

• Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka). 1993.
• Neopakovateľnosť okamihu. 1996.
• Garmonija v disgarmoniji. 1997.
• Slovník ukrajinských spisovateľov Slovenska.  1.vyd. 2010.

Pre deti a mládež

• Ščo virš – to zahadka. [Čo verš – to hádanka]. 1. vyd. Prjašiv : Slovacke pedahohične vydavnyctvo , 1983.  76 s.

Odborná literatúra

• Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka). [v ruštine]. 1996.
• Neopakovateľnosť okamihu. 1996.
• Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii). 1997.

Iné

• Jesenné žltenie. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1997. 29, 30 s. ISBN 8080550166 (brož.).
• Posolstvo Mikuláša Kováča. 1. vyd. Banská Bystrica: Čižmár-Partner, 2006. 22 s. ISBN 80-89183-18-2.

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

• Kvety z vázy Jána Smreka, Andreja Plávku, Jána Kostru. Poniky: Čižmár-Partner, 2006. 36 s. ISBN 80-89183-25-5.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

• Poézia, modlitba srdca. [antológia slovenskej poézie]. 1. vyd. Poniky: Čižmárová-Partner, 2009. 262 s. ISBN 978-80-89183-64-7.

OCENENIA

• Prémia v rámci Ceny Ivana Franka za rok 2014 za dielo Ja vyris v Karpatach (Vyrástol som v Karpatoch)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Medailóny v periodikách

• ŠAH: Sergej Makara – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 5, s. 157.
• ŠAH: Sergej Makara – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 5, s. 158 – 159.

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

• Sergej Makara. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 207.