WASHINGTON / BRUSEL – Americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie desaťpercentného cla na dovoz tovaru z ôsmich európskych krajín v súvislosti so sporom o budúcnosť Grónska. Opatrenie sa má dotknúť Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Holandska a Fínska a nadobudnúť účinnosť 1. februára. Podľa Trumpa bude clo platiť dovtedy, kým Spojené štáty neuzavrú dohodu o kúpe arktického ostrova.
Ak by sa dohoda „o úplnom odkúpení Grónska“ nepodarila do 1. júna, Washington plánuje clo zvýšiť až na 25 percent. Trump to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social. Jeho vyhlásenie vyvolalo okamžité reakcie v Európe aj v Británii.
EÚ zvoláva mimoriadne rokovanie
Na Trumpove slová zareagovali európski lídri s tým, že vyhrážky považujú za neprijateľné. V Bruseli sa má uskutočniť mimoriadne zasadnutie veľvyslancov členských štátov EÚ, ktoré zvolal Cyprus ako aktuálny predsedajúci krajine Rady EÚ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Európa sa nenechá zastrašiť a v prípade potvrdenia ciel odpovie koordinovane. Podľa neho nemajú colné hrozby v tomto kontexte miesto. Podobne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá spolu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom varovala, že clá by mohli podkopať transatlantické vzťahy a vyvolať nebezpečnú eskaláciu.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že colné spory by poškodili hospodárstvo na oboch stranách Atlantiku a najviac by z nich profitovali tretie mocnosti. Podľa nej by sa otázky bezpečnosti Grónska mali riešiť v rámci NATO.
Podpora Dánska a odmietnutie predaja
Európske krajiny sa postavili na stranu Dánska, pod ktoré Grónsko ako poloautonómne územie patrí. Kodaň dlhodobo zdôrazňuje, že ostrov nie je na predaj, čo opakovane potvrdzujú aj demokraticky zvolení predstavitelia samotného Grónska.
Grónska ministerka pre nerastné zdroje Naaja Nathanielsenová ocenila rýchlu a jednoznačnú reakciu európskych partnerov. Vyjadrila nádej, že napokon zvíťazia diplomacia a spojenectvá.
Napätie aj v NATO
Podľa analytikov Trumpove vyhlásenia zvyšujú tlak na Severoatlantickú alianciu, keďže cielene mieria na kľúčových európskych spojencov USA. Nie je pritom jasné, aký právny mechanizmus by americká administratíva pri uplatňovaní ciel využila. V minulosti Trump v podobných prípadoch argumentoval zákonom o mimoriadnych ekonomických právomociach.
Britský premiér Keir Starmer označil hrozby ciel za mylné a zdôraznil, že o budúcnosti Grónska majú rozhodovať Dánsko a Grónsko, nie Washington. Nemecká vláda oznámila, že situáciu rieši v úzkej koordinácii s európskymi partnermi.
Protesty v Grónsku aj Dánsku
Napätie sa prenieslo aj do ulíc. Tisíce ľudí protestovali v grónskom hlavnom meste Nuuk aj v dánskych mestách vrátane Kodane proti Trumpovým plánom. Demonštranti niesli transparenty s heslami ako „Grónsko nie je na predaj“ a vyzývali Spojené štáty, aby rešpektovali suverenitu ostrova.
Trump dlhodobo tvrdí, že Grónsko je pre USA strategicky dôležité pre svoju polohu a nerastné bohatstvo. Opakovane však naráža na jednotný odpor Dánska, Grónska aj väčšiny európskych partnerov.
