Bratislava 9. septembra (TASR) – Mimoparlamentná strana Hlas-SD vyzvala troch najvyšších ústavných činiteľov, aby urobili kroky na podporu návrhu legislatívy, ktorá má umožniť čo najskoršie konanie sa referenda o predčasných parlamentných voľbách. Návrh má umožniť, aby sa čo najskôr dalo opätovne rokovať o zmenách ústavy v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Hlas-SD žiada vládu, aby požiadala o rokovanie o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini na štvrtkovej tlačovej konferencii informoval, že jeho strana sa obrátila listom na premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), v ktorom ho vyzýva, aby vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie o návrhu legislatívy. Obrátili sa aj na predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), aby vládna koalícia takéto zmeny podporila. „Bol to práve Boris Kollár, ktorý chcel po výroku Ústavného súdu urobiť všetko pre to, aby sa slovenská ústava čím skôr zmenila, a rovnako sme počúvali aj predsedu OĽANO Igora Matoviča, ako ľudia majú právo na referendum,“ povedal. Strana sa obracia aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú, pričom sa odvoláva na jej slová, že inštitút referenda podporuje a navrhla spôsob, ako by bolo možné ho uskutočniť.
Najvyšším ústavným činiteľom prikladajú aj deklaráciu, ktorú prijali 1. septembra, a predkladajú ju aj na rokovanie najbližšej schôdze parlamentu. V dokumente strana Hlas-SD zdôrazňuje, že moc pochádza z ľudu a občania majú právo korigovať činnosť politikov aj počas volebného obdobia.
Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Pellegriniho podali do parlamentu novelu rokovacieho poriadku NR SR. Chcú, aby plénum o odmietnutých návrhoch zákonov mohlo rokovať opätovne aj skôr ako o pol roka. Ale len vo výnimočných situáciách. Takto chcú dosiahnuť, aby sa čo najskôr dalo opätovne rokovať o zmenách ústavy v súvislosti s referendom o predčasných voľbách, a nie až v decembri. O novele by sa malo rokovať už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 16. septembra.
Ak by navrhovaná zmena rokovacieho poriadku prešla, predseda parlamentu by vo výnimočných situáciách mohol zaradiť na schôdzu aj taký návrh, od ktorého predchádzajúceho odmietnutia neuplynula stanovená šesťmesačná lehota na jeho opätovné prerokovanie. Poistkou pred prípadnou svojvôľou šéfa NR SR má byť schvaľovanie programu schôdze poslancami.
Ústavný súd SR nedávno rozhodol, že referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Petíciu za referendum o predčasných voľbách iniciovala opozícia s odborármi, podporilo ju viac ako 585.000 ľudí.
Legislatívny návrh na zmenu ústavy v súvislosti s referendom do NR SR predložil už opozičný Smer-SD. Ústavnoprávny parlamentný výbor však skonštatoval, že o návrhu možno rokovať až v decembri. Návrh je totiž podľa výboru v tej istej veci ako návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý poslanci odmietli v júni. Do decembra tak plynie polročná lehota, počas ktorej o podobnom návrhu nemožno rokovať.
Kandidát na policajného prezidenta nemôže byť úzko špecializovaný ako Štefan Hamran, ktorého minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) poveril riadením polície. Na tlačovej konferencii to uviedla nezaradená poslankyňa parlamentu Denisa Saková.
Policajným prezidentom by podľa Sakovej mal byť človek, ktorý má prirodzený rešpekt a nepotrebuje si ho budovať svojím neprístupným správaním. Mal by tiež mať širokospektrálne skúsenosti v práci polície, pretože Policajný zbor je rôznorodý a úlohy, ktoré plní, sú veľké.
„Hamran sa za svoju profesionálnu kariéru venoval zásahovému komandu. Očakávala by som, že policajný prezident prejde jednotlivými útvarmi Policajného zboru, aby poznal činnosti, ktoré vykonávajú, a rozumel tým ľuďom,“ tvrdí Saková. Podotkla, že s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským riešili viaceré sťažnosti na Hamrana od zásahového tímu.
Pripomenula, že Hamran kandidoval za policajného prezidenta spolu s odstupujúcim šéfom polície Petrom Kovaříkom. Hamran vtedy nezískal ani hlasy koalície a neposunul sa tak do ďalšieho kola, aby ho mohol minister vymenovať.
Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po tom, ako sa funkcie vzdal k 15. septembru Kovařík. Mikulec vo štvrtok informoval, že dočasným policajným prezidentom bude Hamran. Do funkcie nastúpi 16. septembra. Riadne výberové konanie na nového policajného prezidenta má byť vyhlásené do 30 dní od zániku funkcie.
