Rok 1800. Kráľ Juraj III. sa rozhodol, že prežiť pokus o vraždu dvakrát za jeden deň je úplne bežná vec. A všetko, čo po tom chcel? Aby divadlo šlo ďalej a on si mohol trochu schrupnúť.
Ráno v Hyde Parku: Kráľ ako cieľ
15. mája sa kráľ vybral na prechádzku po Hyde Parku, kde ho tiež čakala prehliadka 1. pešej gardy. Lenže jeden chlapík si povedal: „Prečo by sme dnes nemohli skúsiť niečo dramatické?“ Výsledok: guľka lietajúca smerom ku kráľovi.
Našťastie pre kráľa ho minula a trafila civilného úradníka, pána Ongleyo. Ten síce prežil, ale odteraz mal určite na báloch o čom rozprávať. A aj hovoril, pretože od neho sa dozvedáme, že „keby bola rana o dva palce vyššia, istotne by bola smrteľná.“ A atentátnik? Nemal žiadny politický dôvod. Len sa túžil presláviť.
Večer v divadle: keď ani kulisy nepomôžu
A to ešte nebolo všetko. Ten istý deň večer sa kráľ rozhodol aj s kráľovnou a ďalšími členmi kráľovskej rodiny ísť do Theatre Royal na Drury Lane. A čo iné sa dalo čakať? Ďalší atentát. Ďalší strelec bol bývalý vojak s poruchou mysle, ktorého jeden obuvník a náboženský fanatik presvedčil, že Kristus sa vráti na Zem skrze jeho ústa, ale len vtedy, ak zahynie kráľ. Nebolo o čom, musel sa kráľa teda zbaviť.
Kapela najprv ako obvykle zahrala hymnu „Boh ochraňuj kráľa“. V momente, ako kráľ vošiel do lóže, postavil sa na prízemí muž na lavičku, aby to mal bližšie, a vystrelil z pištole. Zaznel výstrel. Kráľ ustúpil o krok alebo dva, ale nebol zasiahnutý. Vojak mal zrejme slabý výcvik. Kráľ následne prišiel k samému predku lóže, priložil si k oku operný ďalekohľad a rozhliadol sa po sále bez najmenšieho náznaku poplachu alebo rozrušenia.
Orchestrálni umelci chytili páchateľa. Odvliekli ho dozadu, hoci dav sa dožadoval jeho predvedenie na pravdepodobnú dávku večerného lynču. Atentátnik bol neskôr obžalovaný z velezrady, ale pre nepríčetnosť ušetrený na živote. No a kráľ sa po tejto skúsenosti len pohodlne usadil a tváril, že všetko je v najlepšom poriadku. „Divadlo musí pokračovať!“ povedal a vyzeral, akoby len prežil ďalšiu rutinu.
Publikum zajasalo, tlieskalo a oslavne mávalo klobúkmi. A kráľ bol tak málo vyrušený nejakým výstrelom, že na predstavení potom rovno zaspal. Vtedajší hudobný riaditeľ divadla Michael Kelly zaznamenal: „Nikdy sa žiadna hra nehrala tak uponáhľane, pretože všetci účinkujúci boli v najväčšom rozrušení a zmätku.“ Všetci v rozrušení, len obeť si chrnela…
Juraj III: kráľ, ktorý sa nevzdal
Tento deň ukázal jednu vec: kráľ Juraj III. mal nervy z ocele. Dvakrát za deň prežiť pokus o vraždu a stále sa tváriť, že je všetko normálne – to nie je len odvaha, to je kráľovská rutina. Napokon, bol už zvyknutý: ľudia na ulici ho už niekoľkokrát chceli zastrašiť alebo vystreliť, ale buď minuli, alebo kráľ bol dobre chránený. Zomrel však až o takmer 20 rokov vo veku 81 rokov na zápal pľúc.
A poučenie pre nás smrteľníkov? Flegmatizmus je najlepší liek proti vysokému tlaku a výborne sa pri ňom zaspáva.
Autor: Marek Kurta
