⏱️ Čas čítania: 3 min (516 slov)
📑 Obsah článku
Predstavte si rok 1436. Anglická armáda po rokoch balí kufre a opúšťa Paríž. Francúzi, namiesto toho, aby im zamávali na rozlúčku, stoja na hradbách a rytmicky skandujú: „Chvosty! Chvosty! Chvosty!“
Pre moderného človeka bizarná urážka, pre stredovekého Európana hlboko zakorenený „biologický fakt“. Podľa vtedajších susedov totiž každý správny Angličan skrýval pod tunikou poriadny chvost.
Boží trest za rybacie vnútornosti
Ako k tejto povere prišli? Všetko to vraj začalo v roku 597, keď sa istý svätý Augustín (nie ten slávny z Hippo, ale tento z Canterbury) snažil obrátiť anglických pohanov na vieru. Miestni ho však neponúkli čajom o piatej, ale zasypali ho rybími vnútornosťami a chvostami.
Urazený svätec urobil to, čo by urobil každý správny stredoveký svätý – poprosil Boha o pomstu. A Boh, s jemným zmyslom pre iróniu, vraj všetkým Angličanom nechal narásť chvosty, aby im navždy pripomínali túto rybaciu aféru. Augustín tento mýtus šíril všade, kam ho nohy zaviedli.
Multifunkčný chvost: Od klamstva až po liahnutie kuriat
Európania v tom mali jasno. Chvost nie je len módny doplnok, ale symbol:
- Faloš: Ak máte dlhý, slizký chvost ako potkan alebo had, ste prirodzene nečestný. Bodka.
- Inkubačná stanica: Tu prichádza ten najlepší lingvistický gól. Francúzske slovo pre chvost (coue) sa podobalo na slovo „inkubovať“ (couve). Výsledok? Celá Európa sa smiala, že Angličania používajú svoje chvosty na zahrievanie a sedenie na vajciach – tých kuracích, prirodzene.
Byť Angličanom v 16. storočí znamenalo, že kamkoľvek ste prišli obchodovať, niekto do vás rýpal, či ste si dnes ráno pod sutanou poriadne učesali chvostík.
Oliver Cromwell ako „Strašný hadí muž“
Tento mýtus bol taký populárny, že sa udržal vyše tisíc rokov. Ešte v roku 1658, keď bol Oliver Cromwell na vrchole moci, ho holandskí karikaturisti kreslili s dlhým hadím chvostom. Vtedajšia propaganda fungovala jednoducho: „Pozrite sa na nich, chcú nám vládnuť, a pritom majú zadky ako jaštery!“
Biskup John Bale si v roku 1552 trpko povzdychol do denníka, že anglický obchodník nemôže prejsť hranice bez toho, aby mu niekto nepripomenul jeho „anatomickú zvláštnosť“.
Koniec jednej chvostnatej éry
Až v 18. storočí, počas osvietenstva, si ľudia konečne uvedomili dve veci:
- Angličania sú síce otravní, ale biologicky sú to ľudia.
- Ak by mali chvosty, ich krajčíri by museli účtovať príplatky za špeciálne strihy nohavíc.
Mýtus postupne vyprchal, ale zostal po ňom skvelý príklad toho, ako ďaleko dokáže zájsť susedská nenávisť, keď sa k nej pridá trocha zlej latinčiny a veľa fantázie.
Apropo: Máte aj vy nejakého suseda, o ktorom ste presvedčení, že pod oblečením skrýva niečo podozrivé?
Autor: Marek Kurta
