Bratislava 9. februára (TASR) – Výroba a obchodovanie s elektrickou energiou vyrobenou v jadrových blokoch bude podliehať dani z nadmerného zisku. Vyplýva to z návrhu zákona o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením, ktorý v stredu schválila vláda.

Návrh zákona o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením, ktorú ministri odobrili na stredajšom rokovaní vlády na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), zníži hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 7,4 milióna eur. Vyplýva to z novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, ktorú ministri na návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) posunuli na prerokovanie parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie.

„V nadväznosti na uvedený osobitný predpis (nová daň, pozn. TASR) sa zvýšia daňové príjmy štátneho rozpočtu. Zároveň sa navrhuje zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa,“ napísal rezort financií v materiáli a dodal, že schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 teda zostane zachovaný na úrovni schváleného rozpočtu na rok 2022.

Vzhľadom na rozdielne zaznamenanie navrhovaných zmien na hotovostnom princípe sa však úpravami príjmov a výdavkov znižuje hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 7,4 milióna eur.
Celkové príjmy v štátnom rozpočte sa teda zvyšujú na viac ako 20 miliárd eur oproti schváleným zhruba 19,97 miliardy eur. Celkové výdavky sa menia z pôvodných takmer 25,25 miliardy eur na 25,5 miliardy a hotovostný schodok sa znižuje z približne 5,474 miliardy eur na 5,466 miliardy.

„Návrhom dochádza k zavedeniu dane z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením. Zdaňovacím obdobím bude kalendárny mesiac. Predmetom dane bude nadmerný zisk pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k schválenému materiálu.

Daň bude platiť držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky alebo povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Štát bude od výrobcov žiadať 50 % čiastky vyrátanej ako súčin množstva vyrobenej elektriny v tomto jadrovom zariadení a dodanej na trh s elektrinou za zdaňovacie obdobie vyjadrenej v megawatthodinách a nadmerného zisku. Nadmerný zisk rezort hospodárstva stanovil ako rozdiel priemerných cien elektrickej energie na burze za obdobie od 1. januára roka, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu roku, do 30. júna roka, ktorý predchádza rozhodujúcemu roku a ekonomických nákladov na výrobu elektriny v jadrovom zariadení v eurách za megawatthodinu.

Štát vyčlení 30 miliónov eur na pomoc základným a stredným školám s nárastom cien energií. Ďalších 12 miliónov eur pôjde na pomoc nemocniciam a 10 miliónov eur pre zariadenia sociálnych služieb (ZSS), ktoré čelia rovnakému problému. Dokopy ide o 52 miliónov eur. Povedal to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) počas spoločného tlačového brífingu s koaličnými partnermi po skončení sa stredajšieho rokovania vlády. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) dodal, že štát pomôže aj bytovým domom s vlastnými kotolňami.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že začiatkom budúceho týždňa rezort práce zverejní informácie pre ZSS, ako môžu o tieto peniaze žiadať. Nebude sa podľa jeho slov brať ohľad na to, či sú tieto zariadenia verejné, súkromné alebo pobytové či ambulantné. „Bude sa to týkať, samozrejme, aj detských domovov,“ poznamenal minister s tým, že kritériá spĺňajú i zariadenia krízovej intervencie. Rezort chce pozbierať všetky dáta od ZSS a na základe toho rozdeliť desať miliónov eur. „Budeme žiadať od každého, aby vydokladoval nárast cien energií a na základe toho rozhodneme o pridelení dotácie,“ uzavrel Krajniak.

Vicepremiérka a ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí) opäť vyzdvihla i potrebu pomoci bytovým domom s vlastnými kotolňami. „Som rada, že vo vládnej koalícii sme našli zhodu, že im pomôžeme, ale nielen teraz. Pre mňa je dôležité, že im pomôžeme aj do budúcnosti,“ vyhlásila Remišová s tým, že pomoc má spočívať v pripravovanej legislatíve rezortu hospodárstva, vďaka ktorej sa zástupcovia bytových domov budú môcť rozhodnúť, či chcú alebo nechcú byť regulovanými subjektmi.

Sulík potvrdil, že pripravuje spomínanú legislatívu. „Treba však rovno povedať, že byť regulovaným subjektom neznamená vždy výhodu,“ okomentoval Sulík s tým, že to vidieť napríklad aj na domových kotolniach, ktoré regulované neboli a boli práveže viac rokov v cenovej výhode, kým bol trh ustálený.

Pri bytových domoch s vlastnou kotolňou ešte Sulík uviedol, že niektoré nárasty cien sú naozaj extrémne. „Tam vláda prostredníctvom ministerstva hospodárstva zasiahne,“ vyhlásil s tým, že rezort v pondelok (14. 2.) zverejní konkrétne informácie a e-mailovú adresu, na ktorú budú môcť zástupcovia bytových kotolní napísať a dostanú potom bližšie informácie.

Matovič vyhlásil, že spomínanú pomoc štát zafinancuje z rezervy štátneho rozpočtu. Zároveň avizoval, že štát plánuje pomôcť aj v budúcom roku, a to najmä výrazne vyššou pomocou pre domácnosti dotknuté ďalším zdražovaním energií. „Bude to rádovo v stovkách miliónov eur,“ vyčíslil minister.