Áno, je zarážajúce, že sudkyňa môže mať za sebou toľko prešľapov a priestupkov a naďalej je nadriadeným považovaná za významnú…
– Som presvedčená, že od volieb 2020 sa v justícii vďaka dnes už poslankyni Kolíkovej, politického nominanta v Súdnej rade predsedu Mazáka a predsedu ŠTS – vytvorila „kasta“ našich ľudí, ku ktorým sa kompetentní správajú ako k nedotknuteľným a je im dovolené úplne všetko. Rozdielnosť ich prístupu k „našim sudcom“ a tým druhým je zreteľný.
Viete uviesť aj konkrétne prípady?
– Politická nominantka v Súdnej rade Javorčíková deň po zverejnení otvoreného listu sudcu Števíka pani prezidentke navrhne Súdnej rade riešiť, či nekonal v rozpore so sudcovskou etikou. Sudca Šamko (dnes už aj člen Súdnej rady) je okamžite pánom Mazákom disciplinárne napomenutý za to, že na tri dni zverejnil celú Threemu na Právnych listoch – a to napriek tomu, že Denník N nelegálne úniky z Threemy zverejňoval od októbra 2019 a financujú ho tí istí digitálni oligarchovia, ktorí nesú spoluzodpovednosť za informačnú bezpečnosť prokuratúry a súdnictva v SR. Na sudcu Moznera, na základe podnetu jeho kolegu Klimenta, adresovaného vtedy ministerke Kolíkovej, podá táto v deň svojho odchodu z tejto pozície disciplinárny návrh za prieťahy. A ten istý sudca Kliment napriek piatim nálezom Ústavného súdu SR, ktorými boli zrušené protiústavné väzobné rozhodnutia jeho senátu, nečelí žiadnemu postihu – hoci pre jeho nezákonnú rozhodovaciu činnosť sedeli obvinení rok a viac v kolúznej väzbe. Rovnako aj sudkyňa ŠTS Záleská, už napomenutá za nenapísané rozhodnutia v zákonnej lehote, po medializácii, že pre jej opakované prieťahy musel byť z väzby prepustený viacnásobný vrah, obíde iba s akýmsi pohovorom so svojím predsedom súdu – pričom je nutné zdôrazniť, že pohovor ako formu disciplinárneho postihu sudcu zákon ani nepozná. Sudca toho istého súdu, Michal Truban, ktorý potom, čo nevezme Ing. Bödora do väzby, čelí aj s celou svojou rodinou najprv mediálnemu lynču poslanca Šeligu, Denníka N, a potom predseda ŠTS Hrubala ruka v ruke s predsedom Súdnej rady Mazákom podajú naňho disciplinárny návrh, zvolajú tlačovku, na ktorej zapálene informujú o nevyhnutnosti tohto kroku a žiadajú dokonca preloženie Trubana na súd nižšieho stupňa. Zdôvodňujú to tým, že sám seba nenamietol, keďže jeho meno spomenul svedok vypovedajúci v predmetnej veci. Napokon o tejto kauze rozhoduje sudca, ktorý je v priateľskom vzťahu s poslancom Šeligom, a napriek tomu nie je z konania vylúčený… A mohla by som pokračovať.
Aký dosah bude mať podľa vás diskusia o vzťahu Záleskej a Tódovej na dôveryhodnosť sudcov zo strany verejnosti?
– Negatívny. Ja som však už v roku 2020 verejne tvrdila, že k znižovaniu dôveryhodnosti občanov v justíciu prispievali vtedy ministerka Kolíková a pán Mazák, ktorým ako jediným predstaviteľom súdnej moci bol permanentne poskytovaný rozsiahly mediálny priestor, najmä v Denníku N. Neštítili sa totiž označovať každého oponenta „reformy“ justície za zástancu korupčného správania a údajne nefunkčného justičného systému. V podstate kriminalizovali celý sudcovský stav, ktorého súčasťou však pani Kolíková nikdy nebola a pán Mazák 30 rokov. Táto najnovšia kauza, ku ktorej nemá potrebu sa vyjadriť sudkyňa Špecializovaného trestného súdu, mediálne presviedčanie verejnosti, že ide o ich súkromie, do ktorého nikoho nič nie je, je neprípustné bagatelizovanie vzniknutej situácie. Preto je prirodzené, že znechutenie občanov alebo ich nedôvera v sudcovský stav sa ešte viac prehĺbi. V tomto kontexte paradoxne vyznieva článok predsedu Súdnej rady pána Mazáka, v ktorom v roku 2017 uviedol, že na Slovensku až 46 percent sudcov tvrdí, že na konanie individuálnych sudcov mali vplyv médiá. Zároveň, že to potvrdzuje fakt, že veľkú mieru zodpovednosti za právny štát a dôveru v súdnictvo nemajú len justičné orgány, ale svojou mierou aj médiá, čo svedčí o nutnosti objektívnejšej informovanosti a zlepšenia komunikácie z oboch strán. Zaujímavé, nie však prekvapivé, je to, že pri sudkyni Záleskej možnosť vzájomného informovania sa s novinárkou Tódovou vylúčil.
Podľa vášho názoru a možno aj názoru kolegov, s ktorými hovoríte, ako by sa mala zachovať v tejto situácii Pamela Záleská? Môže naďalej dôveryhodne a nestranne vykonávať funkciu sudcu Špeciálneho trestného súdu, ktorý rozhoduje aj závažné kauzy?
– Kolegovia, s ktorými som mala možnosť sa o tejto kauze rozprávať, zastávajú rovnaký názor ako ja. Nikto z nich nepredpokladal, že kolegyňa Záleská prejde túto celou verejnosťou rezonujúcu aféru mlčaním. K druhej časti otázky: sudcovia z „Búrky“ okrem toho, že mali okamžite pozastavený výkon funkcie sudcu, čelili aj disciplinárnym návrhom za to, že nevedeli Súdnej rade zodpovedať otázku, prečo o nich niekto tretí v Threeme komunikoval.
Podľa našich informácií mala byť sudkyňa Pamela Záleská v konflikte záujmov už v roku 2016 počas výkonu funkcie na Okresnom sude v Nitre, a tiež pre údajný vzťah. Viete o tom niečo?
– Sudcovia netvoria početnú komunitu, a preto sa rôzne informácie medzi nami šíria rýchlo. Jednu takúto som zachytila aj ja, že pani Záleská mala mať intímny vzťah s predsedníčkou senátu súdu vyššieho stupňa, ktorý rozhodoval o odvolaniach proti jej rozhodnutiam. Celý život som však sudkyňou bratislavských súdov, a preto túto informáciu nedokážem verifikovať.
Názory novinárov na vzťah Pamely Záleskej a Moniky Tódovej už prebehli médiami, aj s ohľadom na novinársku etiku, a sú, samozrejme, rôzne. Ako na kauzu reagujú sudcovia medzi sebou? Súhlasia s pánom Mazákom?
– Tí, s ktorými som hovorila, a nie je ich málo, volajú už dlhý čas po iniciovaní návrhu na odvolanie pána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady. Ich hlasy po jeho vyjadrení k tejto kauze iba zosilneli.
Bude sa skúmať spätne v určitých sporných veciach vo vzťahu k novinárke, či nedošlo k úniku informácií?
– K tejto otázke sa neviem vyjadriť, ale myslím si, že pre viacerých odsúdených bude impulzom na podanie dovolania v ich veciach, pretože sa pokúsia namietať, že o ich prípade nerozhodol nestranný (zákonný) sudca.
Monika Tódová povedala, že hodnotí prácu ŠTS, kde jej parnerka pracuje, nie však ju konkrétne. Je podľa vás v poriadku, aby vôbec hodnotila sudcov vo všeobecnosti v kontexte tejto kauzy?
– Vysvetlenie pani Tódovej vyznieva absolútne tendenčne a najmä nepresvedčivo. Zároveň si nemyslím, že jej informovanie je objektívne, pretože v posledných troch rokoch sa zamerala na trestné konania špeciálne na Špecializovanom trestnom súde, na ktorom od roku 2019 pracuje, ako sa práve ukázalo, jej partnerka. Pravidelne mediálne „odsudzovala“ viacerých obvinených, čím zlyhala pri rešpektovaní práva obvinených na to, aby boli pokladaní za nevinných. Svojou masívnou diskreditačnou a manipulatívnou mediálnou kampaňou vo vzťahu k niektorým obvineným (generál Lučanský, JUDr. Kováčik, JUDr. Jankovská, Ing. Haščák), porušovala ústavný princíp prezumpcie neviny a právo obvinených na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zasahovala do osobnostných práv obvinených a zároveň zasahovala do nezávislého rozhodovania súdov, a to bez ohľadu na jej vzťah so sudkyňou Záleskou.
Môžete uviesť niektoré konkrétne vyjadrenia a články Moniky Tódovej?
– Je nutné pripomenúť napríklad článok po smrti generála Lučanského, ktorého do kolúznej väzby poslala 6. 12. 2020 sudkyňa Záleská. Novinárka v článku napísala, že „je ťažko predstaviteľné, ako by súd (rozumej magisterka Záleská) odôvodnil to, keby Lučanského do väzby nevzal“. A vraj je „veľmi pravdepodobné, že Najvyšší súd by dôvodnosť Lučanského väzby potvrdil“. Netreba verejnosti pripomínať, že práve Denník N disponoval rozhodnutiami ŠTS a NS SR skôr, ako boli doručené obvineným alebo ich advokátom. Ako prvý ich aj komentoval. Rovnako tak sú známe masívne úniky zo živých trestných vecí, zverejňovaný obsah výpovedí svedkov a ich komentovanie novinármi tohto denníka, a to všetko bez povšimnutia OČTK.
Spomínaný Denník N kritizoval minulý týždeň aj vás…
– V súvislosti s hodnotením sudcov alebo ich rozhodnutiami týmto denníkom ma minulý týždeň upozornili kolegami na mediálnu nakladačku, ktorú mi uštedril šéfredaktor Denníka N Kostolný. Vraj ho prekvapil rozsudok, ktorým bola poslancovi Baránikovi uložená povinnosť ospravedlniť sa mi a zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v sume 70 000 eur. Podľa šéfredaktora som ja sama mojím správaním dala dosť veľký priestor na to myslieť si, že nie vždy som postupovala úplne ideálne. V súvislosti s mojou verejnou prezentáciou vyslovil hodnotiaci úsudok, že nie som veľkou hviezdou slovenského súdnictva a spravodlivosti. Trápilo ho, že sa už zdalo, že aj v súdnictve prebehne nejaký typ spamätania sa, uvedomenia sa a odvahy pomenovať, že aj medzi sudcami sú ľudia, ktorí sa nesprávajú slušne, nekorupčne. Avšak sudcovia sa podľa neho navzájom držia a čokoľvek sa stane, tak sú úplne samostatnou kategóriou ľudí. Vníma to tak, že aj ja som čiastočne ten prípad. Aj z tohto vyplýva, že nielen pani Tódová, ale ani jej „šéf“ v prípade, ak nejde o režimového sudcu, nemajú žiadne zábrany bezohľadne a bez akýchkoľvek dôkazov podsúvať verejnosti, že som si devastačné výroky poslanca Baránika na moju adresu vlastne zaslúžila – za to, že sa nesprávam slušne a nekorupčne. Dokonca šéfredaktor Kostolný nemal zábrany spochybniť zákonnosť tohto rozhodnutia.
Takže médiá môžu výrazne ovplyvniť vnímanie súdnych káuz verejnosťou?
– Je nesporné, že tí, ktorí majú obmedzené skúsenosti so súdnictvom, si názor vytvárajú podľa spravodajstva médií. Pretože rozhodnutia súdov nečítajú, robia si závery na základe zjednodušených správ, ktoré im poskytli novinári. Sila mediálneho vplyvu na sudcu sa zvyšuje najmä v situácii, ak si je vedomý, že jeho rozhodnutie bude podrobené negatívnemu hodnoteniu. Najjednoduchšou cestou, ako sa zbaviť mediálneho tlaku, je rozhodovať v súlade s očakávaním médií. A to by bol pomyselný posledný klinec do rakvy demokracie a právneho štátu.
Zdroj: Plus JEDEN DEŇ
