- Prečo Vladimir nie je jelenia trofej?
- Wellness procedúra, ktorú by mu závidela aj Kim Kardashian
- Pravidelné chemické kúpele
- Injekcie a ošetrovanie kože
- Presne kontrolované prostredie
- Frankensteinovo percento: Koľko je v ňom vlastne pravého Lenina?
- Leninov „večný život“ nie je úplne bezúdržbový
- Čo sa deje s mauzóleom dnes?
- Čo si z toho odniesť?
Keď v januári 1924 vodca svetového proletariátu Vladimir Iľjič Lenin definitívne doklepal svoju pozemskú púť, komunistická smotánka stála pred logistickým rébusom. Pochovať ho do zeme ako obyčajného smrteľníka? Nuda.
Súdruhovia sa rozhodli, že z neho urobia večnú ateistickú relikviu. Zabudnite však na voskové figuríny z múzea Madame Tussauds alebo na amatérsku taxidermiu z poľovníckej chaty vášho strýka. Lenin nie je vypchatý. Ide o unikátne vedecké dielo, ktoré už celé desaťročia odoláva zubu času – s výdatnou pomocou chémie a špeciálneho laboratória.
Obr. 1: Lenin 100 rokov po svojom vystavení
Prečo Vladimir nie je jelenia trofej?
Keď poľovník zastrelí diviaka, proces „vypchatia“ je pomerne priamočiary: zviera stiahnu z kože, mäso nechajú napríklad na guláš, kosti zahodia a samotnú kožu natiahnu na sadrový odliatok alebo polystyrén. Keby to isté urobili Leninovi, na Červenom námestí by dnes na stoličke sedela len vysušená kožená bunda s fúzmi.
Lenže sovietski vedci chceli viac. Chceli zachovať skutočné telo, svaly a kožu v mäkkom a pružnom stave. Z Leninovho tela preto odstránili vnútorné orgány. Jeho mozog bol následne vypreparovaný a rozrezaný na tisíce tenkých plátkov, pretože vedci ho chceli podrobne skúmať. Telesné tekutiny následne nahradili špeciálnymi chemickými roztokmi, ktoré mali spomaliť alebo zastaviť proces rozkladu.
Wellness procedúra, ktorú by mu závidela aj Kim Kardashian
Udržať telo v takomto stave celé desaťročia si vyžaduje pravidelnú a mimoriadne náročnú starostlivosť. O Lenina sa preto celé desaťročia stará špecializovaný tím odborníkov na balzamovanie a konzerváciu ľudských pozostatkov. Jeho „večná mladosť“ však nie je zadarmo.
Pravidelné chemické kúpele
V pravidelných intervaloch sa telo podrobuje špeciálnemu ošetreniu v chemických roztokoch. Používajú sa látky, ktoré pomáhajú udržiavať vlhkosť, pružnosť a vzhľad tkanív.
Nie je to teda klasické balzamovanie, pri ktorom sa telo jednoducho raz ošetrí a nechá odpočívať.
Injekcie a ošetrovanie kože
Odborníci musia priebežne riešiť aj miesta, kde sa tkanivo mení alebo stráca svoj objem. Používajú preto rôzne injekčné a konzervačné metódy.
Koža sa zároveň ošetruje špeciálnymi látkami, aby si zachovala čo najprirodzenejší vzhľad.
Presne kontrolované prostredie
Mauzóleum zároveň poskytuje telu prísne kontrolované klimatické podmienky.
Teplota a vlhkosť sa neustále monitorujú, pretože aj malé zmeny môžu ovplyvniť stav konzervovaných tkanív.
Pre Lenina tak už viac než storočie platí zvláštna forma „klimatizovaného života“ – bez slnka, tepla a prirodzeného prostredia.
Obr. 2: Lenin „čerstvo“ vystavený: Vysokopostavení boľševici vrátane Felixa Dzeržinského (stojaci tretí zľava) – neslávne známeho zakladateľa sovietskej tajnej polície, ktorý zorganizoval mnohé masové vraždy spáchané boľševikmi – si koncom januára 1924 prezerajú Leninovo telo. 30 mesiacov na to Dzeržinský zomrel v 49 rokoch na infarkt.
Frankensteinovo percento: Koľko je v ňom vlastne pravého Lenina?
Po viac ako storočí sa prirodzene ponúka otázka: Koľko z tela, ktoré dnes vidia návštevníci mauzólea, je ešte pôvodné?
Pri Leninovi sa niekedy objavuje tvrdenie, že pôvodné biologické tkanivá tvoria iba približne 23 percent tela.
Toto číslo však treba brať s rezervou. Nie je verejne dostupný presný „inventár“ Leninovho tela, ktorý by umožňoval spoľahlivo povedať, že práve 23 percent je pôvodných.
Je však pravda, že v priebehu desaťročí museli odborníci poškodené alebo degradované časti tkanív konzervovať, upravovať a v niektorých prípadoch nahrádzať materiálmi, aby sa zachoval vzhľad tela.
Najvýraznejším poznávacím znamením zostávajú vlasy, fúzy a brada, ktoré prispievajú k tomu, že Lenin vyzerá aj po viac ako sto rokoch stále podobne ako na fotografiách z konca jeho života.
Leninov „večný život“ nie je úplne bezúdržbový
Na rozdiel od predstavy, že sovietski vedci Lenina raz nabalzamovali a odvtedy sa oňho nikto nestará, je realita úplne opačná. Jeho telo si vyžaduje neustálu odbornú starostlivosť.
Odborníci pravidelne kontrolujú jeho stav, upravujú konzerváciu a dohliadajú na podmienky, v ktorých je uložený. Ide o jednu z najdlhšie prebiehajúcich experimentálnych konzervačných operácií ľudského tela v histórii.
Obr. 3: Leninovo mauzóleum v centre Moskvy
Čo sa deje s mauzóleom dnes?
Ak by ste si chceli Lenina pozrieť osobne, momentálne môžete mať smolu. Mauzóleum na Červenom námestí je v roku 2026 zatvorené pre rekonštrukčné práce. Telo však podľa dostupných informácií zostáva počas opráv na mieste a naďalej sa oň stará špecializovaný tím.
Po viac ako storočí tak Lenin stále odpočíva na rovnakom mieste. A zatiaľ čo väčšina ľudí po smrti jednoducho podľahne prírode, Vladimir Iľjič Lenin sa stal projektom, na ktorom sa už viac než sto rokov pracuje proti samotným biologickým zákonom rozkladu.
Čo si z toho odniesť?
Ak si z celého Leninovho príbehu máte odniesť jednu vec, tak smrť očividne nie je koniec, ak máte k dispozícii dostatok chemikárov, klimatizáciu a štátny rozpočet.
Bežný človek po smrti skončí v zemi a jeho telo si príroda postupne vezme späť. Lenin dostal namiesto hrobu VIP apartmán na Červenom námestí, osobný tím biochemikov a pravidelný servis už viac ako sto rokov.
Ale ak by ste si niekedy hovorili, že chcete žiť večne, možno si z Lenina radšej príklad neberte. Večný život totiž môže znamenať aj to, že vám ani po sto rokoch nedajú pokoj a stále vás niekto kontroluje, či vám náhodou nevysychá nos…
Autor: Marek Kurta
Zaujíma vás história? Prečítajte si tiež:
Keď sa človeka snažili skrížiť so šimpanzom
Neuveriteľné: Keď Rusom došla vodka!
Tamerlánova kliatba: Náhoda, alebo pôsobenie temných síl?
