Slovensko v posledných dňoch žilo prezidentskými voľbami a tak šli zahraničné témy do úzadia. Je to pochopiteľné, keďže posledné voľby boli pre slovenskú štátnosť, Slovákov a mier a pokoj na Slovensku veľmi dôležité. Súčasné dianie v Európe, na Ukrajine a v Rusku je však tým, čo nakoniec rozhodne nielen o podobe Európy, ale aj celého sveta, a to možno aj na niekoľko ďalších generácií. Je ho preto potrebné hĺbkovo sledovať a analyzovať, pretože na jeho základe sa dajú predikovať nielen nasledujúce kroky aktérov, ale z dlhodobejšieho hľadiska aj výsledné usporiadanie sveta a systému vzťahov medzi štátmi, čo sa samozrejme pretaví aj do životnej úrovne obyvateľstva.

Ruská FSB zverejnila cez víkend najnovšie zábery z výsluchu teroristov, ktorí zaútočili na Crocus City Hall a všetci na nich zhodne uvádzajú, že ich inštruovala anonymná osoba pod pseudonymom Sayfullo, ktorá im po útoku pomáhala dostať sa aj z Ruska na Ukrajinu, kde im kyjevské úrady sľúbili odmenu milión rubľov (cca 11 000 dolárov) každému.

„Sayfullo nám povedal, že na ukrajinskej hranici nás počkajú chlapci a že nám pomôžu prekročiť hranicu a doraziť do Kyjeva,“ povedal terorista Muhammadsobir Fayzov. Terorista Shamsidin Fariduni zase uviedol, že im bolo povedané, aby opustili a zničili svoje auto blízko hraníc s Ukrajinou a následne zavolali svojmu kurátorovi o ďalšie pokyny, ako prejsť cez rusko-ukrajinskú hranicu. Kurátor im prisľúbil, že na nich ukrajinskí vojaci počkajú na hranici a pomôžu im dostať sa do Kyjeva. Ako informuje FSB, na Ukrajine boli pre nich pripravené dva koridory naraz. Ukrajinské ozbrojené sily popri tom, ako teroristi mierili na hranice, už vykonávali odmínovacie aktivity pri dedinách Čujkovka a Sopyč v sumskej oblasti, kadiaľ mali prejsť na Ukrajinu pešo, pričom ako úkryt mali použiť lesy. 

Dané výpovede teroristov sú definitívnym potvrdením, že do teroristického útoku v Crocus City Hall pri Moskve bol zapojený Kyjev. Ten si vyžiadal 145 mŕtvych a cca 500 zranených. Vyšetrovanie skutočných objednávateľov útoku stále prebieha, no o výsledku dobre svedčí aj najnovšie vyjadrenie ruského MZV: „Západné médiá dostali pokyn, aby nespomínali počet obetí teroristického útoku na Crocus City Hall, nehovorili o mŕtvych deťoch a reakcii bežných občanov na tragédiu a aby odvrátili pozornosť svetového spoločenstva od skutočných organizátorov a objednávateľov tohto zločinu.“

Cieľom podľa MZV RF bolo okrem zakrytia stôp tiež neprejaviť sympatie a humanizmus voči Rusom. Ministerstvo poznamenalo, že bezprostredne po teroristickom útoku západné médiá a predstavitelia zorganizovali PR kampaň, aby popreli účasť ukrajinských špeciálnych služieb na útoku a médiám bolo nariadené opakovať verziu, že na organizovaní a vykonaní útoku sa podieľal výlučne Islamský štát, bolo im nariadené popierať spojenie islamistov s Kyjevom a západnými spravodajskými službami, zdiskreditovať výsledky ruského vyšetrovania a presadzovať teóriu zapojenia ruských spravodajských služieb do útoku.

Situácia na Ukrajine sa neustále vyvíja. Na jednej strane vedie Rusko ofenzívne operácie pozdĺž celej frontovej línie. Najnovšie sa sústreďuje na mesto Časov Jar, ktoré je po Artemovsku a Avdejevke strategickým miestom pre postup k poslednej – tretej línii obrany Ukrajiny (Slavjansk, Kramatorsk, Konstantinovka), ktorú Kyjev budoval od roku 2014. Prvé dve, najviac zabetónovené línie obrany boli ruskými vojskami už zničené. Poslednou pevnosťou druhej línie obrany bola Avdejevka (jediné mesto, ktoré sa ešte drží je Seversk, no aj to len preto, že zatiaľ Rusi ofenzívu v tomto smere moc nerozvíjali). Boje už prebiehajú na predmestiach Časov Jaru a je len otázkou času, kedy dôjde k jeho pádu, pretože ruská armáda už obsadila aj obec Ivanskoe na juhovýchode a v nedeľu aj Bogdanovku na severovýchode, čo jej otvorilo cestu pre vstup do mesta z viacerých smerov naraz.

Na druhej strane má Kyjev veľké problémy s muníciou. Na niektorých úsekoch frontu je už „hlad po munícii“ tak významný, že ruské vojská majú prevahu aj v pomere 16:1. Ukrajinské vojská šetria muníciou a nedokážu odolávať masívnej ruskej paľbe. No najmä ruským leteckým bombám FAB-1500 a FAB-3000 s univerzálnym plánovacím a korekčným modulom (UMPK), ktoré sú tak silné, že keď táto bomba zasiahne človeka, rozpadne sa doslova na molekuly a všetkým ľuďom v okruhu niekoľkých kilometrov môžu následkom tlakovej vlny prasknúť ušné bubienky. A to vyvoláva medzi vojakmi obrovskú paniku.

Aj preto Kyjev stále viac žobre o zbrane a už nielen západný mainstream, ale dokonca aj samotní politici, ba aj tí kyjevskí, začínajú priznávať že zrútenie frontovej línie je reálne a vyhliadky sú z ukrajinského pohľadu neradostné. Dokonca aj sám Zelenský už varoval, že Ukrajinci budú musieť kvôli nedostatku zbraní a munície pomaly ustupovať a že do ruských rúk by mohli padnúť aj veľké ukrajinské mestá, ak americký Kongres v skorej dobe neschváli balík pomoci. Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že Ukrajina teraz potrebuje hlavne muníciu a drony. Odhady Kyjeva sa pohybujú na úrovni cca štyri milióny delostreleckých granátov a dva milióny dronov. Čo je nemysliteľné zohnať a aj vyrobiť. Najmä v tak krátkom čase a bez základných surovín, ktoré Západ nemá a ktorú mu prestalo Rusko a Čína v takom rozsahu dodávať. A pár stotisíc granátov z európskych krajín NATO situáciu nezvráti.

Prečo Kyjev žiada drony, je zrejmé. Z dronov sa stal jeden z hlavných nástrojov modernej vojny. Používajú ich obe strany konfliktu. Rusi na ničenie strategických vojenských a infraštruktúrnych cieľov a Kyjev okrem toho ešte aj na zastrašovanie a terorizovanie ruského obyvateľstva. A to aj aktívne využíva. Okrem neustálych útokov do hĺbky ruského územia v nedeľu Kyjev po prestávke zaútočil aj na jadrové reaktory Záporožskej jadrovej elektrárne. Pri útoku boli zranení traja ľudia a zásah dostala aj kupola jedného z reaktorov.Radiačné pozadie v jadrovej elektrárni zostáva v normálnych medziach, no ide o bezprecedentné hazardovanie so životmi miliónov ľudí.

Ruská štátna korporácia pre jadrovú energiu Rosatom vyzvala po útoku vedenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a EU, aby reagovali na priame ohrozenie bezpečnosti Záporožskej jadrovej elektrárne a odsúdili ostreľovanie najväčšieho európskeho jadrového zariadenia Kyjevom.Na daný útok následne zareagovala aj samotná MAAE. Šéf organizácie Rafael Grossi na margo toho uviedol: „Nikto nemôže získať vojenské alebo politické výhody z útokov na jadrové zariadenia. To sa nedá. Dôrazne vyzývam vojenských činiteľov, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré porušuje základné princípy ochrany jadrových zariadení.“ Samozrejme už mu nebolo dovolené uviesť, kto presne danéútoky vykonal. No keďže drony leteli cez Dneper, je vinník zrejmý. Záporožská jadrová elektráreň je najväčšia jadrová elektráreň v Európe, ktorej zásah by mohol priniesť horšie dôsledky ako niekedy Černobyľ.

Aj keď európski vojnoví jastrabi a mainstream už pripravujú scenáre vstupu európskych vojsk na Ukrajinu, stále viac sa začínajú už aj na Západe ozývať slová o rokovaniach a ústupkoch. Najmä po ruskom postupe a uvedomení si reálnej situácie na bojisku. Podľa švajčiarskej publikácie NZZ má však napriek tomuEurópa už premyslené štyri scenáre, ako by sa francúzski vojaci a vojaci iných európskych štátov mohli zúčastniť konfliktu na Ukrajine.

Prvý zahŕňa rozmiestnenie kontingentu severne od Kyjeva s cieľom zabrániť invázii z Bieloruska. Druhý zvažuje možnosť prevzatia obrany Dnepra v záporožskom smere.Tretia možnosť zahŕňa rozmiestnenie jednotiek severne od Odesy na zaistenie bezpečnosti prístavu. A štvrtým scenárom je nasadenie vojsk v blízkosti Gagauzska na podporu vlády Moldavska. Práve vedenie Gaugazska sa nedávno vyjadrilo, že ak sa Moldavsko rozhodne stať súčasťou Rumunska (a tým pádom aj NATO), tak sa od neho odčlení podobne ako Podnestersko.

Talianska La Repubblica zase informovala, že dokonca už aj NATO údajne tajne zvažuje možnosť dohody s RF. A to spôsobom že Kyjev nechá Rusku územia Krymu a Donbasu výmenou za bezpečnostné záruky a prijatie Ukrajiny do NATO. Aj keď ide skôr o fantáziu, keďže daná situácia by z geopolitického hľadiska opäť nič reálne neriešila, pretože by NATO opäť bolo na hraniciach Ruska, len posunuté o pár stoviek kilometrov na Západ, a ostatné územie by bolo naďalej voči RF nepriateľské, pumpované zbraňami a pripravované na ďalšie provokácie.

Aj samotný šéf NATO Stoltenberg však už nepriamo priznáva, že nakoniec dôjde k rokovaniam s RF. Síce uvádza, že NATO sa pripravuje na podporu Kyjeva na mnoho ďalších rokov, no „v konečnom dôsledku je na Ukrajine, aby sa rozhodla, aké kompromisy je ochotná urobiť, musíme jej dať príležitosť byť v pozícii, v ktorej skutočne dosiahne prijateľný výsledok za rokovacím stolom.“ Podľa zdrojov WP má byť tiež Trump už rozhodnutý ako ukončí konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa publikácie, Trump v súkromných rozhovoroch tvrdí, že ak vyhrá novembrové prezidentské voľby, má v úmysle vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby sa v rámci dohody vzdala časti územia, ktoré dnes už patrí Rusku.

Každým dňom sa tak približuje bod, kedy sa konflikt na Ukrajine ukončí tým či oným spôsobom. Jedno je však už dnes isté – svet, ako sme ho poznali doposiaľ už neexistuje. Na pozadí konfliktov na Ukrajine a v Gaze vzniká nový multipolárny svet viacerých mocností, ku ktorému sa hlási stále viac štátov sveta…

Zdroje:
https://www.rt.com/russia/595563-crocus-suspect-ukraine-route/
https://www.nzz.ch/english/what-would-happen-if-macron-sent-french-troops-to-ukraine-ld.1824711
https://twitter.com/rafaelmgrossi/status/1777052598249394254
https://ria.ru/20240408/terakt-1938488796.html
https://www.repubblica.it/esteri/2024/04/05/news/ingresso_nato_ucraina_russia-422425005/
https://www.washingtonpost.com/politics/2024/04/05/trump-ukraine-secret-plan/

Zdroj: Ing. Martin Bago