Dianie okolo festivalu Pohoda a pripravovaných osláv zvrchovanosti opätovne poukázalo na pokrivené hodnoty skupiny, ktorá sa zvykne označovať pojmom „bratislavská kaviareň“.

V prvom rade sa spustila vlna útokov proti bratislavskému pomocnému biskupovi Jozefovi Haľkovi, ktorý neurobil nič iné, len to, že už po tretíkrát ponúkol účastníkom trenčianskeho festivalu Pohoda možnosť vyspovedať sa. Pobyt na festivale mu však „osladila“ skupina liberálnych aktivistov, ktorým sa nepozdával biskupov postoj k homosexualite. Presnejšie – k jej prezentácii vo verejnoprávnej televízii.

Títo ľudia na biskupovu provizórnu spovednicu umiestnili dúhovú vlajku. Eduard Chmelár vo svojom facebookovom statuse dokonca tvrdí, že podľa očitých svedkov ku chatke „prišla skupina podgurážených mladíkov, rozbíjali fľaše, búchali mu na chatku, omočili mu ju a všetci sa na tom smiali. Zároveň vrieskali, aby vyliezol von, aby odtiaľ vypadol, že tu nemá čo robiť, že sa nemá pchať tam, kde ho nikto nevolá že ľudia sem neprišli preto, aby počúvali jeho „žvásty““.

Tu treba tiež pripomenúť, že Chmelár sa o záležitosti rozprával so samotným biskupom Haľkom. Ten podľa neho poprel, že by za ním prišla skupina zástupcov LGBT komunity s tým, že mienia diskutovať, pričom biskup mal ponuku na diskusiu odmietnuť. Takto to pred verejnosťou prezentoval riaditeľ Pohody Michal Kaščák.

Kaščákov postoj k celej veci bol zarážajúci. Nezastal sa biskupa Haľka, ktorý len robil to, čo aj počas svojich predošlých účastí na Pohode, naopak ospravedlnil sa za jeho účasť! Nie za údajné agresívne správanie niektorých účastníkov festivalu voči biskupovi.

V tejto súvislosti si môžeme spomenúť aj na jeden z predošlých ročníkov Pohody, kedy vyhecovaný dav ukazoval zdvihnutý prostredník politikovi Smeru Ľubošovi Blahovi. Mohli by sme si povedať – dobre, tu ide o politika, ktorý sa navyše zvykne vyjadrovať pomerne provokatívne a svojich oponentov pri tom nijako nešetrí.

Biskup Haľko však nie je tento prípad. Je to, mohli by sme povedať „slušák“, ktorý vždy vystupuje umiernene a rozvážne. A napriek tomu nad ním riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher vyniesol nemilosrdný verdikt: „Predvčerom skoro vyhral Homofóba roka a dnes je v pohode na Pohode? Homofóbia ale nie je v pohode. Biskup Haľko je známy šírením nenávisti a homofóbiou.“

Tu treba zároveň dodať, že anketu Homofób roka organizuje práve zmienená Weisenbacherovamimovládka. Navyše, vôbec nevedno, prečo by niekoho mal diskvalifikovať fakt, že bol nominovaný do nejakej ankety…

„Veselo“ však bolo aj okolo pripravovaných osláv zvrchovanosti, ktoré sa majú cez víkend uskutočniť v Starej Bystrici a ktorým už médiá stihli dať nálepku „smerácke“. Je pravdou, že oslavy organizuje obec, ktorej starostom je poslanec Smeru Ján Podmanický. Je taktiež pravdou, že na diskusii v rámci osláv má vystúpiť poslanec Smeru Ľuboš Blaha.

Zároveň treba však spomenúť aj to, že na diskusii na mienil zúčastniť aj poslanec vládneho hnutia OĽaNOGyörgyGyimesi. Ten však následkom pokynu „zhora“ – teda od vedenia OĽaNO – musel svoju účasť zrušiť.

Podobne svoju účasť zrušili aj umelci zo SĽUK-u a kapely Peter Bič Project, odôvodniac to účasťou politikov. Pričom SĽUK sa kedysi zúčastnil aj na festivale Pohoda, ktorý je notoricky známy práve účasťou rôznych verejne činných osôb vrátane politikov. Tento rok napríklad na spomínanom festivale vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová, ale aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

V skratke teda môžeme povedať, že festival Pohoda sa uskutočnil v bezproblémovej atmosfére. Jediný, kto sa na ňom mohol miestami cítiť nepríjemne, je biskup JozefHaľko. Naproti tomu, oslavy zvrchovanosti sú už teraz vplyvnými liberálnymi a provládnymi aktérmi podávané dehonestujúcim spôsobom, zvlášť pokiaľ ide o postoj Progresívneho Slovenska. Členovia predsedníctva tohto hnutia zaútočili aj na umelcov, ktorí pôvodne mienili na oslavách vystúpiť. Kritika zaznela aj zo strany ministerky kultúry Milanovej a žilinskej župankyJurinovej z OĽaNO.

Eduard Chmelár vo svojom stanovisku správne konštatoval, že kritikom  osláv „neprekáža len samotný Smer, im prekáža samotné pripomínanie si Dňa zvrchovanosti SR“.

Ako štát sme sa vlastne ocitli v bizarnej situácii. Prezidentka má problém dôstojne a na úrovni si pripomenúť štátny sviatok svätých Cyrila a Metoda, ale na kontroverznú Pohodu ide s najväčšou radosťou, pričom sa tam následne poľutuje, ako sa stáva terčom rôznych útokov a kritiky.

Možno by bola namieste aj otázka, či už dlhodobo neplatí, že Slovenská republika ako štát je omnoho slabšia než „štát v štáte“, ktorý tvoria liberálni politici, aktivisti a novinári. Mediálny obraz na jednej strane festivalu Pohoda a na strane druhej pripravovaných osláv zvrchovanosti by tomu mohol napovedať.

Veru, aj na podklade udalostí okolo Pohody a osláv zvrchovanosti v Starej Bystrici si môžeme ilustrovať, v akej hlbokej kríze je naša spoločnosť a náš štát. Aj tu sa len ukázala bezmedzná arogancia a fanatizmus zástancov súčasnej progresívnej ideológie, ktorí ani nie sú schopní vážiť si svoj štát, pričom či už oni alebo ich známi pôsobia práve v jeho štruktúrach.

A pokiaľ ide o biskupa Haľka, ten len prezentoval stáročia nemenný postoj katolíckej cirkvi ohľadne homosexuality. Pričom ani tu si zjavne mnohí neuvedomujú, aký kľúčový význam pre Slovensko malo v jeho dejinách kresťanstvo. Pripomínali sme si to aj nedávno, prostredníctvom sviatku svätých Cyrila a Metoda.

Kým teda štátna zvrchovanosť Slovenska, ako aj jeho kresťanské hodnotové ukotvenie dostali takpovediac „na frak“, festivalu Pohoda propagujúcemu plytký konzumno-liberálny spôsob života (a tiež konkrétnych politikov či štátnych úradníkov) sa dostalo mediálneho zobrazovania len v pozitívnych konotáciách.

Je to nepomer, ktorý nám ešte mnohokrát bude biť do očí. Budúca vláda, pokiaľ jej zástupcovia nebudú orientovaní výlučne liberálne, by sa mala posnažiť, aby sa omnoho viac pozornosti a podpory dostalo aj propagácii tých hodnôt, na ktorých Slovenská republika ako štát stojí.

Liberálne hodnoty svoju širokú propagáciu nájdu vždy. Ale kto má propagovať hodnoty spojené so slovenskou štátnosťou, keď samotný štát vedú duchovne vykorenení predstavitelia?

Ladislav Kováčik