Kto by to bol povedal, že spor o víno a sväté prijímanie môže spôsobiť takú drámu? V 15. storočí sa Praha stala dejiskom udalostí, pri ktorých by si aj Tarantino zapisoval poznámky. Katolíci a kališníci sa milovali tak vrúcle, že namiesto pôstu si radšej servírovali náboženskú vojnu. No a pretože husiti si už raz vyskúšali defenestráciu ako riešenie konfliktov, povedali si: Prečo to nezopakovať?
Plán: Zbaviť sa kališníkov, ale potichu. Realita: Krvavé jatky
V náboženských bojoch tohto typu bolo mnoho ľudí ochotných pre jedno alebo druhé presvedčenie podstúpiť i mučenícku smrť. Napätie vyvrcholilo opäť v Prahe, kde vládli katolícki funkcionári nielen náboženskí netolerantní, ale aj strašne skorumpovaní, čo je zvyk, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1483 sa k náboženským sporom pridala aj obrovská drahota, nedostatok potravín, čo bolo ešte znásobené morom. Len v Prahe mu podľahlo cez 30 000 ľudí.
Ani epidémia nebránila pánom konšelom zaumieniť si vyhnať z mesta kališníkov, čo sa malo udiať naraz a celkom potajme. Lenže niekomu sa rozviazal jazyk, ktovie či z vína alebo obyčajného chválenkárstva, že pozná dôverné informácie. Za pár dní sa medzi ľudom rozšírila správa, že sa chystá hon na kacírov. A keď už máte v meste partiu radikálnych husitov, ktorým sa už raz osvedčilo vyhadzovanie protivníkov z okien, tak si povedia: Počkať, prečo nepredísť situácii a neudrieť prví?
Letový poriadok Staromestskej radnice
Ráno 24. septembra sa tak podujali zaútočiť na Staromestskú radnicu. Znamením sa im stalo zvonenie na Týnskom chráme, ktoré vtedy patril kališníkom. Keď sa asi o trištvrte na osem zvony rozozvučali, prišlo to kdekomu divné, keďže bola streda a postupne začali zvoniť aj iné chrámy. Konšeli na radnici dobre tušili, že to nebude asi dobré znamenie, preto poslali na prieskum richtára Ambroža prezvedieť sa, čo sa to vlastne deje. Už na námestí však narazil na ozbrojených husitov a hoci vzal nohy na plecia, nebolo mu to nič platné.
Mešťanosta Ján od Klobúkov vtedy opatrne vykukoval spoza radničných dverí a keď videl, že Ambrožovi sa nedostalo vrelého prijatia, snažil sa rýchlo pred rebelmi zamknúť vráta. V časovej tiesni to však nestihol, ostalo mu teda len rýchlo utiecť nahor, kde sa pripojil k ostatným radným. Za okamih vstúpili do miestnosti aj vzbúrenci, došlo k potýčke a práve Jánovi od Klobúkov prepichli sudlicou nohu. Ten sa rozhodol daný moment obozretne využiť vo svoj prospech a aby sa zachránil pred uväznením a mučením, chvíľu predstieral, že je mŕtvy. Lišiacka taktika mu však nevyšla. Vzbúrenci ho jednoducho zdvihli z dlážky a podujali sa ho vyhodiť z okna. Na to sa domnelý nebožtík spamätal a začal bojovať. Chytil sa zábradlia v okne a nie a nie ho pustiť. Vynaliezaví kališníci ale schytili kladivo, rozmliaždili mu ruku a potom ho už bez problémov vyhodili von. Ján od Klobúkov pád po tejto manikúre napodiv prežil a s početnými zraneniami nakoniec skončil vo väzení. Tam sa zotavoval dva dni, aby ho na to aj tak popravili.
Inému konšelovi menom Publik sa z radnice podarilo utiecť a tak unikol pocitu z lietania, ale tiež len na chvíľu, keď ho jeden zo vzbúrencov zrazil k zemi oštepom. Vtiahli ho spať do radnice, kde ho pripravovali na kurz aviatiky, keď sa radný pán snažil zachrániť: „Nezabíjajte ma, ja vám poviem zaujímavé veci.“ Na to sa mu rozviazal jazyk a všetkým pekne porozprával, že bol pripravený zoznam 80 mešťanov, ktorí mali byť popravení. Za ochotu vypovedať skončil nakoniec len vo väzení.
Novomestská radnica: Masaker bez padákov
Búrka v Prahe však nemala svoj koniec. Iná skupina kališníkov si dobre pamätala, že ich predchodcovia boli úspešní na Novomestskej radnici. Tu nastali oveľa väčšie jatky. Po zazvonení Týnskeho chrámu vykročili teda týmto smerom, bez odporu sa dostali k vstupnej bráne radnice. Cestu im zahatal richtárov pisár, ktorý chcel vlastným telom zablokovať priechod, ale dlhšie ako pár sekúnd nevydržal, aby sa mŕtvy zviezol k zemi.
Keď rebelanti vstúpili do priestorov radnice, čakal ich tam bohatší úlovok než u kolegov v Starom Meste – štyria mestskí radní a dvaja obecní starší. Keďže tentokrát zabudli postaviť pár dobrovoľníkov s vidlami pod okná radnice, pre istotu najprv všetkých pozabíjali a až potom vyhodili bezvládne telá z okna. V sieni bolo vraj toľko krvi, že „by to vydalo na niekoľko džberov.“ Jeden z konšelov, kožušník zvaný Páral, dokázal utiecť a ukryl sa v dome svojho suseda v jeho posteli. Málo mu to bolo platné. Našli ho aj tam privliekli späť k radnici. Mal tú smolu, že ho ľud veľmi nenávidel, pretože sa obohacoval na úkor chudobných a sirôtok. Dav ho rozsekal na nepoznanie.
Niektorí mestskí hodnostári boli pochytaní doma či na uliciach a dovezení na námestie, aby si s nimi účty vybavil kat. Jedného z konšelov museli priviesť v drevenom koryte, pretože pri úteku skočil z okna a zlomil si obe nohy. Miestny kat sa na nezamestnanosť nemohol sťažovať a dokonca po tomto zážitku navždy opustil svoju profesiu. Z celkom 12 pražských konšelov bolo päť zabitých, šiesti skončili vo väzení, no štyroch z nich aj tak neskôr popravili, a len jednému sa podarilo ujsť.
Koniec? Ani náhodou.
V tomto chaose bol narýchlo zvolený nový mešťanosta namiesto uväzneného a čoskoro mŕtveho Jána od Klobúkov a stal sa ním Šimon Měšečník. Ten dobre vedel o nestabilite svojej doby, preto, ako nám hodnoverný prameň potvrdzuje, symbol svojej moci, strieborné pečatidlo, odovzdal svojej manželke, ktorá „ho dobre a bezpečne schovala medzi nohami“. Toto pečatidlo sa však onedlho ocitlo v rukách kališníkov, no ako sa im ho podarilo z tak bezpečného úkrytu dostať, o tom žiaľ už pramene nehovoria.
Druhá pražská defenestrácia mala za následok bezvládie v meste, rabovanie obchodov, skladov, hostincov mestskom chudobou, pustošenie katolíckych kláštorov a svoje si odniesli aj tradične terče, čiže židia. A hoci panovníkovi Vladislavovi II. Jagellovskému husiti sľúbili vernosť, neskôr radšej opustil Prahu a rozhodol sa vládnuť z uhorského Budína.
Poučenie?
Druhá pražská defenestrácia jasne dokázala, že ak chcete niekoho zbaviť moci, vyhadzovanie z okien je v Prahe rokmi overená metóda. A keď náhodou nie, tak príde na rad starý dobrý kat. Len v tom chaose treba dávať pozor, či je ženské medzinožie ten najlepší úkryt.
Autor: Marek Kurta
