SNS a Život-NS najnovšie ohlásili spoločný postup vo voľbách, pôjdu spolu na jednej kandidátke.
Vcelku to možno označiť za dobrú správu. Je každopádne chvályhodné, že Andrej Danko si uvedomil potenciál menších opozičných a pronárodných strán a zároveň si uvedomil, že tento potenciál môže vyjsť úplne navnivoč. Preto sa snaží o spájanie týchto strán na kandidátke svojej SNS.
Potiaľ je všetko v poriadku, i keď zároveň treba povedať, že aj pokiaľ by sa Andrejovi Dankovi naozaj podarilo spojiť viacero mimoparlamentných strán na kandidátke jeho strany, zďaleka to ešte neznamená, že tie hlasy s istotou neprepadnú a že SNS sa dostane do parlamentu.
Pomerne logické sa zdali byť rokovania SNS so stranou Slovenský Patriot Miroslava Radačovského a s Národnou koalíciou Rudolfa Huliaka. Mierne pozdvihnutie obočia u časti národných konzervatívcov vzbudzoval Dankov záujem mať na kandidátke aj zástupcov KSS.
Pri strane Život, ktorá sa profiluje ako konzervatívna a národná, však opäť nie je veľmi čo namietať.
Pokiaľ Tomáš Taraba spomenul, že si vie na kandidátke predstaviť Martinu Šimkovičovú, voči tomu sa tiež dá mať pochopenie, avšak pokiaľ v tejto súvislosti spomenul aj Romanu Tabák, tam už treba jasne povedať, že tento typ osobností do politiky jednoducho nepatrí.
Tabák pôsobí ako „sympoška“, dobromyseľná osoba a určite sa dá pochváliť trebárs jej postoj, keď odmietla hlasovať za vydanie Roberta Fica do väzby, za čo musela aj odísť z poslaneckého klubu OĽaNO. To všetko ju však ešte zďaleka nekvalifikuje na kompetentné zastávanie záujmov občanov v Národnej rade SR.
Celkovo – v akých súvislostiach sme o Romane Tabák počúvali? Skôr to boli bulvárne témy, ako keď na predrečníka reagovala slovíčkami „bla bla bla“ alebo keď sa kúpala v tatranskom potoku. Zároveň o sebe bola schopná v rozhovore povedať, že je „liberálna konzervatívka“. Zdá sa, že aktuálne volebné obdobie naozaj prialo výskytu práve tohto typu poslancov v parlamente. Pokiaľ sa títo poslanci „ocitli“ v parlamente vďaka OĽaNO, tak si povieme – budiž, taká je to strana! Ale pokiaľ by na túto hru mienila pristúpiť aj SNS, rozhodne by si tým nepomohla a mohli by sme aj z tejto strany nadobudnúť pocit, že taktiež neberie politiku až tak vážne.
Nevedno, ako „misia“ Andreja Danka dopadne. Ako som spomenul, možné je, že aj napriek najlepšej snahe o spájanie sa SNS a s ňou aj ďalšie opozičné sily do parlamentu nedostanú. Sformovanie budúcej vládnej koalície na pôdoryse Smer, Hlas a Republika by potom zostávalo značne otázne.
Treba konštatovať, že synergický efekt v minulých voľbách pomohol ĽSNS, za ktorú sa stal poslancom aj Tomáš Taraba. Človek nemusel poznať každú zo strán, ktoré sa na kandidátke Kotlebovcov zjednotili. Ale už len samotná snaha o spojenie mu mohla byť sympatická.
Podobne môže pronárodný volič vnímať aj snahu Andreja Danka. Je však dôležité, aby predseda SNS tejto snahe neublížil angažovaním aj takých bizarných politických osobností ako je Romana Tabák.
Ladislav Kováčik
Niekto mi chce nahovoriť, že Tabak je ten problém?
To tam nevidíte tie väčšie?
ktoré väčšie?
Nemyslím si že akurát Romana Tabak by bol problém. Iba vtedy, ak si z toho ľudia pronárodne cítiaci problém urobia.
Na každej kandidátke každej strany od 1990 sa našla aspoň jedna „divná“ osoba. Preto robiť akurát z Tabak niečo extra mi príde veľmi hlúpe a zbytočné.
Môžem si o nej myslieť čo chcem a aj si to myslím. No taktiež s čistým svedomím môžem o nej povedať, že v súčasnom parlamente bola jedným z mála poslancov, ktorý bral slová prísahy poslanca naozaj doslovne – podľa svojho vedomia a svedomia. Áno, tiež som mal podobný názor, že takíto ľudia do parlamentu a pokitiky nepatria. Ale už si tým nie som až taký istý. Nájsť ľudí, ktorí sú schopní sa vyvíjať, vnímať a ak k tomu príde tak aj „zmeniť názor, ak je ten predchádzajúci mylný“, je dnes veľmi ťažké niekedy až nemožné. Nesúhlasím preto s takto „akademicky koncipovaným“ článkom.