Slovenské národné povstanie nepatrí iba do dejín. Patrí aj do našej dnešnej pamäti – ako symbol odvahy, odporu proti nacizmu a boju za slobodu. O to silnejšie na mňa zapôsobilo otvorenie výstavy venovanej týmto udalostiam v Moskve.
Dňa 7. apríla 2026 sa v priestoroch Nobelovej sály Finančnej univerzity v Moskve uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy „Slovenské protifašistické povstanie 1944“, ktorú pripravilo Múzeum univerzity v spolupráci s Ruskou historickou spoločnosťou. Išlo o podujatie, ktoré nebolo len formálnou spomienkou na minulosť. Už od prvých minút bolo zrejmé, že jeho cieľom je pripomenúť jednu z najvýznamnejších udalostí moderných slovenských dejín spôsobom, ktorý osloví aj dnešnú generáciu.
Výstava bola venovaná Slovenskému národnému povstaniu, hrdinstvu partizánov, odbojárov a všetkých, ktorí sa postavili proti nacizmu. Zároveň pripomínala aj spoločný boj slovenských povstalcov a vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. Vystavené archívne dokumenty, fotografie a ďalšie historické materiály ukazovali, že Povstanie nebolo len vojenskou epizódou, ale aj hlbokým morálnym postojom – rozhodnutím nevzdať sa slobody ani v čase, keď bola Európa ponorená do násilia a strachu.
Slávnostné otvorenie podujatia uviedol prezident a vedecký riaditeľ Finančnej univerzity, profesor Michail Abdurachmanovič Eskindarov. Vo svojom príhovore zdôraznil, že Slovenské národné povstanie patrí do širšieho európskeho príbehu odporu proti nacizmu a že uchovávanie pamiatky na tých, ktorí bojovali za slobodu, zostáva dôležitou úlohou univerzít, múzeí aj celej spoločnosti. Práve v akademickom prostredí podľa neho vzniká priestor, v ktorom sa minulosť nestáva len predmetom výkladu, ale aj zdrojom hodnotovej orientácie pre mladých ľudí.
Na otvorení bol prítomný aj zástupca Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Andrej Jevgenievič Šaraškin, ktorý vo svojom vystúpení hovoril o význame historickej pamäti v súčasnej Európe. Zaznelo tiež, že pripomínanie obetí druhej svetovej vojny a odmietanie prekrúcania dejín zostáva dôležitou súčasťou verejného života. S prejavom vystúpil aj člen vedenia Ruskej historickej spoločnosti Konstantin Nikolajevič Pevnev, podľa ktorého by dejiny národov, ktoré bok po boku bojovali proti fašizmu, mali zostať súčasťou vzdelávacej a kultúrnej práce univerzít.
Medzi čestnými hosťami boli aj predstavitelia slovenského spoločenského a kultúrneho života v Rusku. Zúčastnil sa poradca generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu a poradca predstavenstva Slovenskej záručnej a rozvojovej banky Juraj Draxler, ako aj ďalší hostia z diplomatického, akademického a spoločenského prostredia. Takéto zastúpenie dodalo podujatiu osobitnú vážnosť a zároveň ukázalo, že téma Slovenského národného povstania zostáva živá aj mimo hraníc Slovenska.
Mal som možnosť vystúpiť na tomto podujatí aj ja. Vo svojom príhovore som zdôraznil, že pamäť na tieto udalosti má pre nás osobitný význam. Slovenské národné povstanie sa stalo príkladom odvahy, odporu proti nacizmu a túžby po slobode. Pripomenul som tiež, že podobné výstavy sú mimoriadne dôležité, pretože pomáhajú uchovávať historickú pamäť, posilňujú vzájomné porozumenie medzi národmi a pripomínajú nám, akú vysokú cenu má mier. Bolo pre mňa dôležité povedať tieto slová práve v prostredí, kde sa stretli zástupcovia rôznych generácií a rôznych skúseností, no všetci so spoločným záujmom nezabudnúť.
Po oficiálnej časti nasledovala prehliadka výstavy. Návštevníci sa mohli oboznámiť s dokumentmi, dobovou fotokronikou a archívnymi svedectvami, ktoré približovali priebeh Povstania aj úlohu sovietskych vojakov pri oslobodzovaní Slovenska. Výstava pôsobila sústredene a dôstojne. Nepôsobila ako vzdialená historická lekcia, ale skôr ako priestor, v ktorom sa minulosť zrazu stáva konkrétnou, ľudskou a osobnou. Pri pohľade na fotografie a dokumenty si človek znovu uvedomí, že sloboda a mier nie sú samozrejmosťou.
Práve v tom spočíval aj najväčší odkaz celého podujatia. Slovenské národné povstanie si nepripomíname len preto, aby sme opakovali známe fakty z učebníc. Pripomíname si ho preto, že v sebe nesie jasné morálne posolstvo. Je dôkazom, že aj malý národ môže v rozhodujúcej chvíli zaujať pevný postoj a prihlásiť sa k hodnotám slobody, dôstojnosti a odporu voči zlu. V čase, keď sa dejiny často stávajú predmetom politických sporov, je o to dôležitejšie vracať sa k nim s úctou, vecnosťou a vedomím zodpovednosti.
Otvorenie tejto výstavy v Moskve preto vnímam ako viac než len kultúrne alebo akademické podujatie. Vidím v ňom dôležitý prejav úcty k slovenským dejinám a zároveň priestor na budovanie dialógu medzi ľuďmi a národmi prostredníctvom spoločnej pamäti. Takéto iniciatívy pripomínajú, že história nemá byť rozdeľujúcou čiarou, ale mostom – mostom medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi skúsenosťou a poučením, medzi národmi, ktoré si aj dnes dokážu porozumieť cez úctu k obetiam vojny a cez vedomie hodnoty mieru.
