Aktuálny spor medzi ministrom vnútra v demisii I. Šimkom a prezidentom Policajného zboru Š. Hamranom je dôkazom absurdnej vnútropolitickej situácie, do ktorej sa Slovensko dostalo oddialením predčasných volieb až na 30. september.
Š. Hamran ako najvyšší policajný úradník už vyslovil nedôveru generálnemu prokurátorovi SR M. Žilinkovi, má neprijateľné politické vyhlásenia na adresu opozície a najnovšie ide po krku aj svojmu nadriadenému ministrovi vnútra. I. Šimko by mal Š. Hamrana okamžite odvolať nielen pre to, že na to existujú vážne dôvody, ale aj preto, aby si ako minister urobil poriadok s bláznami typu Š. Hamrana alebo I. Matoviča, ktorý sa Hamrana zo zištných dôvodov a strachu zastáva.
I. Šimko správne zdôrazňuje, že polícia nemôže mať rozviazané ruky tak, že si robí čo chce. Polícia je viazaná zákonmi a Ústavou SR a kontrolovaná politicky kreovanými orgánmi. Ak toto Š. Hamran a jeho chlebodarcovia R. Mikulec, či I. Matovič otvorene odmietajú, tak v priamom prenose potvrdzujú, že polícia a osobitne NAKA si od roku 2020 robí doslova čo chce a neváha hrubo porušovať zákony. Stačí si spomenúť, ako chceli vyšetrovatelia NAKA použiť nelegálne sledovacie zariadenie na monitorovanie vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby MV SR a na mnoho ďalších obludných praktík NAKA pri plnení politickej úlohy zadanej I. Matovičom, R. Mikulcom a Š. Hamranom – pozatvárať opozíciu za každú cenu.
